Slovníček fráz

sk Prípravy na cestu   »   am ጉዞ ማዘጋጀት

47 [štyridsaťsedem]

Prípravy na cestu

Prípravy na cestu

47 [አርባ ሰባት]

47 [አርባ ሰባት]

ጉዞ ማዘጋጀት

leguzo mezegajeti

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina amharčina Prehrať Viac
Musíš zbaliť náš kufor! ሻን-ችን------- -ለብህ--። ሻ_____ ማ____ አ______ ሻ-ጣ-ን- ማ-ጋ-ት አ-ብ-/-። -------------------- ሻንጣችንን ማዘጋጀት አለብህ/ሽ። 0
sha--t---h---n-------a-e---āl-b--i--h-. s______________ m_________ ā___________ s-a-i-’-c-i-i-i m-z-g-j-t- ā-e-i-i-s-i- --------------------------------------- shanit’achinini mazegajeti ālebihi/shi.
Nesmieš na nič zabudnúť! መርሳት አ-ፈ---ህ--ሽ-። መ___ አ___________ መ-ሳ- አ-ፈ-ድ-ህ-/-ም- ----------------- መርሳት አይፈቀድልህም/ሽም። 0
me-i--t- -y--ek--d----i-i/s-imi. m_______ ā______________________ m-r-s-t- ā-i-e-’-d-l-h-m-/-h-m-. -------------------------------- merisati āyifek’edilihimi/shimi.
Potrebuješ veľký kufor! ትል---ንጣ-ያ-ፈል---/ሻል። ት__ ሻ__ ያ__________ ት-ቅ ሻ-ጣ ያ-ፈ-ግ-ል-ሻ-። ------------------- ትልቅ ሻንጣ ያስፈልግሃል/ሻል። 0
til------h----’a y----e----h---/-----. t______ s_______ y____________________ t-l-k-i s-a-i-’- y-s-f-l-g-h-l-/-h-l-. -------------------------------------- tilik’i shanit’a yasifeligihali/shali.
Nezabudni cestovný pas! ፓስ-ር----እ-ዳትረ-/-። ፓ______ እ________ ፓ-ፖ-ት-ን እ-ዳ-ረ-/-። ----------------- ፓስፖርትህን እንዳትረሳ/ሺ። 0
pas---r-----ni -nidat---s-/shī. p_____________ i_______________ p-s-p-r-t-h-n- i-i-a-i-e-a-s-ī- ------------------------------- pasiporitihini inidatiresa/shī.
Nezabudni letenku! ት--ህ----ዳ-ረ-/ሺ። ት____ እ________ ት-ት-ን እ-ዳ-ረ-/-። --------------- ትኬትህን እንዳትረሳ/ሺ። 0
tikētih-n---nidati----/--ī. t_________ i_______________ t-k-t-h-n- i-i-a-i-e-a-s-ī- --------------------------- tikētihini inidatiresa/shī.
Nezabudni cestovné šeky! የመ-ገ--- ---ን-እንዳት----። የ______ ቼ___ እ________ የ-ን-ደ-ች ቼ-ህ- እ-ዳ-ረ-/-። ---------------------- የመንገደኞች ቼክህን እንዳትረሳ/ሺ። 0
y-me-i--de--o--i --ēki-in- inida----sa--h-. y_______________ c________ i_______________ y-m-n-g-d-n-o-h- c-ē-i-i-i i-i-a-i-e-a-s-ī- ------------------------------------------- yemenigedenyochi chēkihini inidatiresa/shī.
Zober so sebou krém na opaľovanie. የፀ-ይ-መ--ከ---ሬ- ይዘህ/----ነ-። የ___ መ____ ክ__ ይ____ ና____ የ-ሐ- መ-ላ-ያ ክ-ም ይ-ህ-ሽ ና-ነ-። -------------------------- የፀሐይ መከላከያ ክሬም ይዘህ/ሽ ና/ነይ። 0
ye--s-eḥ--i me-e-akeya--irē-i yize--/s-i n-/neyi. y_________ m_________ k_____ y_________ n_______ y-t-s-e-̣-y- m-k-l-k-y- k-r-m- y-z-h-/-h- n-/-e-i- -------------------------------------------------- yet͟s’eḥāyi mekelakeya kirēmi yizehi/shi na/neyi.
Zober so sebou slnečné okuliare. የ--- ---ር ይ-ህ-- -/ነ-። የ___ መ___ ይ____ ና____ የ-ሐ- መ-ፅ- ይ-ህ-ሽ ና-ነ-። --------------------- የፀሐይ መነፅር ይዘህ/ሽ ና/ነይ። 0
ye-͟s’e-̣āy- m----͟s-iri-y----i--hi na/ne--. y_________ m_________ y_________ n_______ y-t-s-e-̣-y- m-n-t-s-i-i y-z-h-/-h- n-/-e-i- -------------------------------------------- yet͟s’eḥāyi menet͟s’iri yizehi/shi na/neyi.
Zober so sebou klobúk proti slnku. የ--- -ፍያ-ይዘህ/ሽ ና/--። የ___ ኮ__ ይ____ ና____ የ-ሐ- ኮ-ያ ይ-ህ-ሽ ና-ነ-። -------------------- የፀሐይ ኮፍያ ይዘህ/ሽ ና/ነይ። 0
ye-͟-’---āy--kof-y---iz-h--shi--a--e-i. y_________ k_____ y_________ n_______ y-t-s-e-̣-y- k-f-y- y-z-h-/-h- n-/-e-i- --------------------------------------- yet͟s’eḥāyi kofiya yizehi/shi na/neyi.
Chceš si so sebou vziať mapu? የ-ንገድ ካ-ታው መው-- --ል-ለህ/--ለ-? የ____ ካ___ መ___ ት___________ የ-ን-ድ ካ-ታ- መ-ሰ- ት-ል-ለ-/-ያ-ሽ- ---------------------------- የመንገድ ካርታው መውሰድ ትፈልጋለህ/ጊያለሽ? 0
ye-e-i------ari-a-i--e--s--- -if---galeh-/-īy---sh-? y_________ k_______ m_______ t______________________ y-m-n-g-d- k-r-t-w- m-w-s-d- t-f-l-g-l-h-/-ī-a-e-h-? ---------------------------------------------------- yemenigedi karitawi mewisedi tifeligalehi/gīyaleshi?
Chceš si so sebou vziať cestovného sprievodcu? የመንገ-ኞች---ጃ--ቋሚ----ፍ --ሰድ-ትፈ-ጋለህ/ጊያለሽ? የ______ መ__ ጠ__ መ___ መ___ ት___________ የ-ን-ደ-ች መ-ጃ ጠ-ሚ መ-ሐ- መ-ሰ- ት-ል-ለ-/-ያ-ሽ- -------------------------------------- የመንገደኞች መረጃ ጠቋሚ መፅሐፍ መውሰድ ትፈልጋለህ/ጊያለሽ? 0
yem--i-e----o--i------a-t’ek--amī -e-͟s’i--ā-i-m-wis-di tif------e-i/g-y-leshi? y_______________ m_____ t________ m_________ m_______ t______________________ y-m-n-g-d-n-o-h- m-r-j- t-e-’-a-ī m-t-s-i-̣-f- m-w-s-d- t-f-l-g-l-h-/-ī-a-e-h-? ------------------------------------------------------------------------------- yemenigedenyochi mereja t’ek’wamī met͟s’iḥāfi mewisedi tifeligalehi/gīyaleshi?
Chceš si so sebou vziať dáždnik? ዣን----ው-- --ልጋለህ/--ለ-? ዣ___ መ___ ት___________ ዣ-ጥ- መ-ሰ- ት-ል-ለ-/-ያ-ሽ- ---------------------- ዣንጥላ መውሰድ ትፈልጋለህ/ጊያለሽ? 0
z-a-it-il- mew-s--i -i-----------gī-a-es--? z_________ m_______ t______________________ z-a-i-’-l- m-w-s-d- t-f-l-g-l-h-/-ī-a-e-h-? ------------------------------------------- zhanit’ila mewisedi tifeligalehi/gīyaleshi?
Nezabudni na nohavice, košele, ponožky. ሱ- ፤-ኔተራ---ካልሲ-መ---ን-ሽን-አስታ-ስ--። ሱ_ ፤____ ፤ ካ__ መ_______ አ_______ ሱ- ፤-ኔ-ራ ፤ ካ-ሲ መ-ዝ-ን-ሽ- አ-ታ-ስ-ሺ- -------------------------------- ሱሪ ፤ካኔተራ ፤ ካልሲ መያዝክን/ሽን አስታውስ/ሺ። 0
s--ī-;kanē---a---kal-sī ---az---n-/s--ni ----aw--i/sh-. s___ ;________ ; k_____ m_______________ ā_____________ s-r- ;-a-ē-e-a ; k-l-s- m-y-z-k-n-/-h-n- ā-i-a-i-i-s-ī- ------------------------------------------------------- surī ;kanētera ; kalisī meyazikini/shini āsitawisi/shī.
Nezabudni na kravaty, opasky, saká. ከ-ባ- ፤--ቶ-፤ኮ- ------አስታውስ-ሺ። ከ___ ፤___ ፤__ መ____ አ_______ ከ-ባ- ፤-በ- ፤-ት መ-ዝ-ን አ-ታ-ስ-ሺ- ---------------------------- ከረባት ፤ቀበቶ ፤ኮት መያዝክን አስታውስ/ሺ። 0
k-rebati-;--eb-to-;-o---m--azikin- -----w-si/---. k_______ ;_______ ;____ m_________ ā_____________ k-r-b-t- ;-’-b-t- ;-o-i m-y-z-k-n- ā-i-a-i-i-s-ī- ------------------------------------------------- kerebati ;k’ebeto ;koti meyazikini āsitawisi/shī.
Nezabudni na pyžamy, nočné košele a tričká. የ--ት-ልብስ--የ--- -ው- --------መ---ን-አስታ---ሺ። የ___ ል__ ፤____ ጋ__ እ_ ካ___ መ____ አ_______ የ-ሊ- ል-ስ ፤-ለ-ት ጋ-ን እ- ካ-ቴ- መ-ዝ-ን አ-ታ-ስ-ሺ- ----------------------------------------- የለሊት ልብስ ፤የለሊት ጋውን እና ካናቴራ መያዝክን አስታውስ/ሺ። 0
yele-ī-i---bi-i --e--līti gawini---- -an--ēra-m-y-zik--i----tawis---h-. y_______ l_____ ;________ g_____ i__ k_______ m_________ ā_____________ y-l-l-t- l-b-s- ;-e-e-ī-i g-w-n- i-a k-n-t-r- m-y-z-k-n- ā-i-a-i-i-s-ī- ----------------------------------------------------------------------- yelelīti libisi ;yelelīti gawini ina kanatēra meyazikini āsitawisi/shī.
Potrebuješ topánky, sandále a čižmy. ጫማ-፤ ነ-ላ-ጫ---ና ቦቲ ያ-ፈ-ጉሃ---ል። ጫ_ ፤ ነ__ ጫ_ እ_ ቦ_ ያ__________ ጫ- ፤ ነ-ላ ጫ- እ- ቦ- ያ-ፈ-ጉ-ል-ሻ-። ----------------------------- ጫማ ፤ ነጠላ ጫማ እና ቦቲ ያስፈልጉሃል/ሻል። 0
c---ma - -e-’-la -----a--n---ot--yas-f-l-gu--l---h-li. c_____ ; n______ c_____ i__ b___ y____________________ c-’-m- ; n-t-e-a c-’-m- i-a b-t- y-s-f-l-g-h-l-/-h-l-. ------------------------------------------------------ ch’ama ; net’ela ch’ama ina botī yasifeliguhali/shali.
Potrebuješ vreckovky, mydlo a nožničky na nechty. መሃ-ብ-፤ ----እና--ፍ--መቁረጫ---------ሻል። መ___ ፤ ሳ__ እ_ ጥ__ መ___ ያ__________ መ-ረ- ፤ ሳ-ና እ- ጥ-ር መ-ረ- ያ-ፈ-ጉ-ል-ሻ-። ---------------------------------- መሃረብ ፤ ሳሙና እና ጥፍር መቁረጫ ያስፈልጉሃል/ሻል። 0
me-ar-bi-; -am-n----a t’i---i ---’u-e---a y--i--l-gu-a-i/---li. m_______ ; s_____ i__ t______ m__________ y____________________ m-h-r-b- ; s-m-n- i-a t-i-i-i m-k-u-e-h-a y-s-f-l-g-h-l-/-h-l-. --------------------------------------------------------------- meharebi ; samuna ina t’ifiri mek’urech’a yasifeliguhali/shali.
Potrebuješ hrebeň, zubnú kefku a zubnú pastu. ማ-ጠ-- ፤ ጥርስ-ብ----ና---ርስ-ሳ-ና --ፈል-ሃል--ል። ማ____ ፤ ጥ__ ብ__ እ_ የ___ ሳ__ ያ__________ ማ-ጠ-ያ ፤ ጥ-ስ ብ-ሽ እ- የ-ር- ሳ-ና ያ-ፈ-ጉ-ል-ሻ-። --------------------------------------- ማበጠሪያ ፤ ጥርስ ብሩሽ እና የጥርስ ሳሙና ያስፈልጉሃል/ሻል። 0
mab-t--rīya-- t’-r-s--bi-ush- ------t--ris- sam-na -a-ifel--u-a--/-hal-- | m__________ ; t______ b______ i__ y________ s_____ y____________________ | m-b-t-e-ī-a ; t-i-i-i b-r-s-i i-a y-t-i-i-i s-m-n- y-s-f-l-g-h-l-/-h-l-. | -------------------------------------------------------------------------- mabet’erīya ; t’irisi birushi ina yet’irisi samuna yasifeliguhali/shali. |

Budúcnosť jazykov

Viac ako 1,3 miliardy ľudí hovorí čínsky. Čínština je tak najpoužívanejším jazykom na svete. Tak to zostane aj v ďalších rokoch. Budúcnosť mnohých iných jazykov nevyzerá tak ružovo. Pretože mnoho lokálnych jazykov vymrie. V súčasnosti sa hovorí približne 6 000 jazykmi. Experti však odhadujú, že väčšina z nich je ohrozená. To znamená, že asi 90 % jazykov úplne vymizne. Väčšina z nich vymrie už v tomto storočí. To znamená, že každý deň sa stratí jeden jazyk. Význam jednotlivých jazykov sa v budúcnosti tiež zmení. Angličtina je stále na druhom mieste. Počet rodených hovoriacich jednotlivých jazykov však nezostáva rovnaký. Môže za to demografický vývoj. Počas niekoľkých desaťročí sa dominantnými stanú iné jazyky. Na druhé a tretie miesto sa čoskoro dostanú hindčina/urdčina a arabčina. Angličtina sa posunie na štvrté miesto. Nemčina z prvej desiatky úplne zmizne. Naopak medzi najdôležitejšie jazyky sa zaradí malajčina. Kým niektoré jazyky vymrú, iné vzniknú. Budú to hybridné jazyky. Týmito jazykovými hybridmi sa hovorí predovšetkým v mestách. Vyvinú sa tiež úplne nové varianty jazykov. V budúcnosti budeme teda mať rôzne formy angličtiny. Významne tiež vzrastie počet ľudí hovoriacich dvoma jazykmi. Ako budeme v budúcnosti hovoriť, zostáva neisté. Ale aj za 100 rokov budeme stále mať rôzne jazyky. Takže učenie len tak neskončí ...