Slovníček fráz

sk Otázky – minulý čas 2   »   am ጥያቄዎች - ያለፈው ውጥረት 2

86 [osemdesiatšesť]

Otázky – minulý čas 2

Otázky – minulý čas 2

86 [ሰማንያ ስድስት]

86 [semaniya sidisiti]

ጥያቄዎች - ያለፈው ውጥረት 2

[t’iyak’ē - ḥālafī gīzē 2]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina amharčina Prehrať Viac
Ktorú kravatu si nosil? የት--- --ባ- -ው ያ---ው? የ____ ከ___ ነ_ ያ_____ የ-ኛ-ን ከ-ባ- ነ- ያ-ረ-ው- -------------------- የትኛውን ከረባት ነው ያደረከው? 0
y--in-aw--- k-re-a-i--ew--y-de-e----? y__________ k_______ n___ y__________ y-t-n-a-i-i k-r-b-t- n-w- y-d-r-k-w-? ------------------------------------- yetinyawini kerebati newi yaderekewi?
Ktoré auto si kúpil? የቱ- መኪና--- የ-ዛከው-ሽው? የ__ መ__ ነ_ የ________ የ-ን መ-ና ነ- የ-ዛ-ው-ሽ-? -------------------- የቱን መኪና ነው የገዛከው/ሽው? 0
ye--ni m---na ---i--eg--ak-w---hiwi? y_____ m_____ n___ y________________ y-t-n- m-k-n- n-w- y-g-z-k-w-/-h-w-? ------------------------------------ yetuni mekīna newi yegezakewi/shiwi?
Ktoré noviny si si predplatil? ለየ--ው ጋ-ጣ -- ---ዘ-በ-ው/-ው? ለ____ ጋ__ ነ_ የ___________ ለ-ት-ው ጋ-ጣ ነ- የ-መ-ገ-ከ-/-ው- ------------------------- ለየትኛው ጋዜጣ ነው የተመዘገበከው/ሽው? 0
l----i-y-w----z-t-a ne-- yet-m--e-eb-kew-/s---i? l__________ g______ n___ y______________________ l-y-t-n-a-i g-z-t-a n-w- y-t-m-z-g-b-k-w-/-h-w-? ------------------------------------------------ leyetinyawi gazēt’a newi yetemezegebekewi/shiwi?
Koho ste videli? እርስ---ን- አ-? እ___ ማ__ አ__ እ-ስ- ማ-ን አ-? ------------ እርስዎ ማንን አዩ? 0
i-i-iw- -an-ni āyu? i______ m_____ ā___ i-i-i-o m-n-n- ā-u- ------------------- irisiwo manini āyu?
Koho ste stretli? እ--ዎ---ን ተዋ--? እ___ ማ__ ተ____ እ-ስ- ማ-ን ተ-ወ-? -------------- እርስዎ ማንን ተዋወቁ? 0
i-i--wo-ma---- tewa-e---? i______ m_____ t_________ i-i-i-o m-n-n- t-w-w-k-u- ------------------------- irisiwo manini tewawek’u?
Koho ste spoznali? እርስዎ ማ----ስ--ሱ? እ___ ማ__ አ_____ እ-ስ- ማ-ን አ-ታ-ሱ- --------------- እርስዎ ማንን አስታወሱ? 0
i-i-iw---an--i---i----s-? i______ m_____ ā_________ i-i-i-o m-n-n- ā-i-a-e-u- ------------------------- irisiwo manini āsitawesu?
Kedy ste vstali? እ-----ቼ -ነሱ-(ከ---ልፍ-? እ___ መ_ ተ__ (________ እ-ስ- መ- ተ-ሱ (-እ-ቅ-ፍ-? --------------------- እርስዎ መቼ ተነሱ (ከእንቅልፍ)? 0
ir--i---m--h----n--- (-e-ini--i--fi-? i______ m____ t_____ (_______________ i-i-i-o m-c-ē t-n-s- (-e-i-i-’-l-f-)- ------------------------------------- irisiwo mechē tenesu (ke’inik’ilifi)?
Kedy ste začali? እርስዎ-----መ-? እ___ መ_ ጀ___ እ-ስ- መ- ጀ-ሩ- ------------ እርስዎ መቼ ጀመሩ? 0
i-isiw--me-hē--em-r-? i______ m____ j______ i-i-i-o m-c-ē j-m-r-? --------------------- irisiwo mechē jemeru?
Kedy ste prestali? እ--- መቼ ጨረ-? እ___ መ_ ጨ___ እ-ስ- መ- ጨ-ሱ- ------------ እርስዎ መቼ ጨረሱ? 0
i--siwo-m-c-- ch’-re-u? i______ m____ c________ i-i-i-o m-c-ē c-’-r-s-? ----------------------- irisiwo mechē ch’eresu?
Prečo ste sa zobudili? እርስዎ --ን---ሱ -----ልፍ-? እ___ ለ__ ተ__ (________ እ-ስ- ለ-ን ተ-ሱ (-እ-ቅ-ፍ-? ---------------------- እርስዎ ለምን ተነሱ (ከእንቅልፍ)? 0
i---i---le-i---t-n-s- (ke’i--k’ilifi-? i______ l_____ t_____ (_______________ i-i-i-o l-m-n- t-n-s- (-e-i-i-’-l-f-)- -------------------------------------- irisiwo lemini tenesu (ke’inik’ilifi)?
Prečo ste sa stali učiteľom? እርስ---ም- መምህር--ኑ? እ___ ለ__ መ___ ሆ__ እ-ስ- ለ-ን መ-ህ- ሆ-? ----------------- እርስዎ ለምን መምህር ሆኑ? 0
iris-wo l-min- mem-h-ri-----? i______ l_____ m_______ h____ i-i-i-o l-m-n- m-m-h-r- h-n-? ----------------------------- irisiwo lemini memihiri honu?
Prečo ste išli taxíkom? እር-----ን-ታክሲ -----ጠቀሙ-? እ___ ለ__ ታ__ ያ_ (______ እ-ስ- ለ-ን ታ-ሲ ያ- (-ጠ-ሙ-? ----------------------- እርስዎ ለምን ታክሲ ያዙ (ተጠቀሙ)? 0
iri-----lem--i----i----a-u-(t---e--em--? i______ l_____ t_____ y___ (____________ i-i-i-o l-m-n- t-k-s- y-z- (-e-’-k-e-u-? ---------------------------------------- irisiwo lemini takisī yazu (tet’ek’emu)?
Odkiaľ ste prišli? እርስዎ--የት ነው--መ--? እ___ ከ__ ነ_ የ____ እ-ስ- ከ-ት ነ- የ-ጡ-? ----------------- እርስዎ ከየት ነው የመጡት? 0
iris-----eye---ne-- -emet’--i? i______ k_____ n___ y_________ i-i-i-o k-y-t- n-w- y-m-t-u-i- ------------------------------ irisiwo keyeti newi yemet’uti?
Kam ste išli? እር-- -ት----የ--ዱት? እ___ የ_ ነ_ የ_____ እ-ስ- የ- ነ- የ-ሄ-ት- ----------------- እርስዎ የት ነው የሚሄዱት? 0
iris-wo-y--i--ewi-yemī--duti? i______ y___ n___ y__________ i-i-i-o y-t- n-w- y-m-h-d-t-? ----------------------------- irisiwo yeti newi yemīhēduti?
Kde ste boli? እር-ዎ----ነበሩ? እ___ የ_ ነ___ እ-ስ- የ- ነ-ሩ- ------------ እርስዎ የት ነበሩ? 0
i--s-wo y--i-n-b---? i______ y___ n______ i-i-i-o y-t- n-b-r-? -------------------- irisiwo yeti neberu?
Komu si pomohol? ማንን -- --ዳ---ሺው? ማ__ ነ_ የ________ ማ-ን ነ- የ-ዳ-ው-ሺ-? ---------------- ማንን ነው የረዳከው/ሺው? 0
m-nin---ewi yer---k-wi/sh---? m_____ n___ y________________ m-n-n- n-w- y-r-d-k-w-/-h-w-? ----------------------------- manini newi yeredakewi/shīwi?
Komu si písal? ለማ- -ው የፃፍከ-/--? ለ__ ነ_ የ________ ለ-ን ነ- የ-ፍ-ው-ሺ-? ---------------- ለማን ነው የፃፍከው/ሺው? 0
l-m-ni newi-y---s-af-ke----hī-i? l_____ n___ y__________________ l-m-n- n-w- y-t-s-a-i-e-i-s-ī-i- -------------------------------- lemani newi yet͟s’afikewi/shīwi?
Komu si odpovedal? ለ-ን-ነው የ-ትመ-ሰ----? ለ__ ነ_ የ__________ ለ-ን ነ- የ-ት-ል-ው-ሺ-? ------------------ ለማን ነው የምትመልሰው/ሺው? 0
l--an- new- y-miti---is-w--s-īw-? l_____ n___ y____________________ l-m-n- n-w- y-m-t-m-l-s-w-/-h-w-? --------------------------------- lemani newi yemitimelisewi/shīwi?

Dvojjazyčnosť zlepšuje sluch

Ľudia hovoriaci dvoma jazykmi lepšie počujú. Presnejšie vedia odlíšiť dva rôzne zvuky. K tomuto záveru dospela jedna americká štúdia. Vedci testovali niekoľko tínedžerov. Niektorí z nich vyrástli v dvojjazyčnom prostredí. Títo tínedžeri hovorili anglicky a španielsky. Tí ostatní hovorili iba po anglicky. Mladí ľudia mali počúvať určitú slabiku. Bola to slabika „da“. Nepatrila do žiadneho z vyššie uvedených jazykov. Táto slabika im bola prehraná do slúchadiel. Pritom bola pomocou elektród meraná ich mozgová aktivita. Po teste si tínedžeri vypočuli túto slabiku ešte raz. Tentoraz však počuli aj veľa rušivých zvukov. Bolo to niekoľko hlasov hovoriacich nezmyselné vety. Dvojjazyčný jedinci reagovali na túto slabiku veľmi silno. Ich mozog vykazoval veľkú aktivitu. Dokázali slabiku presne identifikovať s rušivými zvukmi aj bez nich. Teenageri hovoriaci jedným jazykom to nezvládli. Ich sluch nebol tak dobrý ako sluch ich kolegov. Výsledok experimentu vedcov prekvapil. Dovtedy vedeli, že obzvlášť dobrý sluch majú hudobníci. Vyzerá to ale, že aj dvojjazyčnosť trénuje ľudské ucho. Ľudia hovoriaci dvoma jazykmi sú neustále konfrontovaní s rôznymi zvukmi. Ich mozog si teda musí vyvinúť nové schopnosti. Učí sa, ako odlíšiť rôzne jazykové podnety. Vedci teraz testujú, ako jazykové schopnosti ovplyvňujú mozog. Možno môže pozitívne ovplyvniť sluch aj to, keď sa človek naučí jazyk v neskorších rokoch života ...