Slovníček fráz

sk niečo zdôvodniť 2   »   eo pravigi ion 2

76 [sedemdesiatšesť]

niečo zdôvodniť 2

niečo zdôvodniť 2

76 [sepdek ses]

pravigi ion 2

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina esperanto Prehrať Viac
Prečo si neprišiel? Ki-l v---e-venis? K___ v_ n_ v_____ K-a- v- n- v-n-s- ----------------- Kial vi ne venis? 0
Bol som chorý. Mi-e-t-s -a-s--a. M_ e____ m_______ M- e-t-s m-l-a-a- ----------------- Mi estis malsana. 0
Neprišiel som, pretože som bol chorý. Mi ---ve-is ĉa- -- e-t-- -als-na. M_ n_ v____ ĉ__ m_ e____ m_______ M- n- v-n-s ĉ-r m- e-t-s m-l-a-a- --------------------------------- Mi ne venis ĉar mi estis malsana. 0
Prečo neprišla? Kia- ŝi -- ---is? K___ ŝ_ n_ v_____ K-a- ŝ- n- v-n-s- ----------------- Kial ŝi ne venis? 0
Bola unavená. Ŝi-e-t-- la--. Ŝ_ e____ l____ Ŝ- e-t-s l-c-. -------------- Ŝi estis laca. 0
Neprišla, pretože bola unavená. Ŝi--e---ni- ĉ-------s------ca. Ŝ_ n_ v____ ĉ__ ŝ_ e____ l____ Ŝ- n- v-n-s ĉ-r ŝ- e-t-s l-c-. ------------------------------ Ŝi ne venis ĉar ŝi estis laca. 0
Prečo neprišiel? K--- -i-n- v--is? K___ l_ n_ v_____ K-a- l- n- v-n-s- ----------------- Kial li ne venis? 0
Nemal chuť. Li -- --is. L_ n_ e____ L- n- e-i-. ----------- Li ne emis. 0
Neprišiel, pretože nemal chuť. L--n----ni--ĉ-r -i ---emis. L_ n_ v____ ĉ__ l_ n_ e____ L- n- v-n-s ĉ-r l- n- e-i-. --------------------------- Li ne venis ĉar li ne emis. 0
Prečo ste neprišli? K----v--n- --n-s? K___ v_ n_ v_____ K-a- v- n- v-n-s- ----------------- Kial vi ne venis? 0
Naše auto je pokazené. N-a-aŭto-----is. N__ a___ p______ N-a a-t- p-n-i-. ---------------- Nia aŭto paneis. 0
Neprišli sme, pretože naše auto je pokazené. N--n- ve-i- --- n-a--ŭto pan--s. N_ n_ v____ ĉ__ n__ a___ p______ N- n- v-n-s ĉ-r n-a a-t- p-n-i-. -------------------------------- Ni ne venis ĉar nia aŭto paneis. 0
Prečo tí ľudia neprišli? K-a-------m---n---en--? K___ l_ h____ n_ v_____ K-a- l- h-m-j n- v-n-s- ----------------------- Kial la homoj ne venis? 0
Zmeškali vlak. Ili -a--raf-- -a t--jn--. I__ m________ l_ t_______ I-i m-l-r-f-s l- t-a-n-n- ------------------------- Ili maltrafis la trajnon. 0
Neprišli, pretože zmeškali vlak. I-i -- --n-----r-il- ma-tr-f-s l--t---non. I__ n_ v____ ĉ__ i__ m________ l_ t_______ I-i n- v-n-s ĉ-r i-i m-l-r-f-s l- t-a-n-n- ------------------------------------------ Ili ne venis ĉar ili maltrafis la trajnon. 0
Prečo si neprišiel? K-a- -i ne ---i-? K___ v_ n_ v_____ K-a- v- n- v-n-s- ----------------- Kial vi ne venis? 0
Nesmel som. Mi--e-r-j-i-. M_ n_ r______ M- n- r-j-i-. ------------- Mi ne rajtis. 0
Neprišiel som, lebo som nesmel. M--ne-v--i- -ar--i-ne -----s. M_ n_ v____ ĉ__ m_ n_ r______ M- n- v-n-s ĉ-r m- n- r-j-i-. ----------------------------- Mi ne venis ĉar mi ne rajtis. 0

Americké domorodé jazyky

V Amerike sa hovorí mnohými jazykmi. Angličtina je hlavným jazykom v Severnej Amerike. V Južnej Amerike dominuje španielčina a portugalčina. Všetky tieto jazyky prišli do Ameriky z Európy. Pred začiatkom kolonizácie sa tam hovorilo inými jazykmi. Týmto jazykom hovoríme domorodé jazyky Ameriky. Dodnes neboli v podstate preskúmané. Rôznorodosť týchto jazykov je značná. Odhaduje sa, že v Severnej Amerike je asi 60 jazykových rodín. V Južnej Amerike ich môže byť až 150. Navyše je tam veľa izolovaných jazykov. Všetky tieto jazyky sú veľmi odlišné. Vykazujú len niekoľko spoločných znakov. Je teda ťažké tieto jazyky zaradiť. Dôvod ich rozdielnosti možno vyčítať v dejinách Ameriky. Amerika bola osídlená v niekoľkých etapách. Prví ľudia prišli do Ameriky pred vyše 10 000 rokmi. Každý národ si na kontinent priniesol aj svoj jazyk. Domorodé jazyky sú však najviac podobné tým ázijským. Situácia s domorodými jazykmi nie je v celej Amerike rovnaká. V Južnej Amerike sa stále používa mnoho domorodých jazykov. Jazyky ako Guarani alebo Quechua majú milióny aktívnych hovoriacich. Oproti tomu mnoho jazykov v Severnej Amerike takmer vymrelo. Kultúra pôvodných obyvateľov Severnej Ameriky bola dlho potlačovaná. Vytratili sa tak aj ich jazyky. V posledných desaťročiach však záujem o ne vzrástol. Existuje mnoho programov, ktoré sa snažia tieto jazyky rozvíjať a chrániť. Nakoniec teda môžu mať aj budúcnosť ...