Slovníček fráz

sk niečo zdôvodniť 2   »   es dar explicaciones 2

76 [sedemdesiatšesť]

niečo zdôvodniť 2

niečo zdôvodniť 2

76 [setenta y seis]

dar explicaciones 2

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina španielčina Prehrať Viac
Prečo si neprišiel? ¿-o----- ------i---? ¿___ q__ n_ v_______ ¿-o- q-é n- v-n-s-e- -------------------- ¿Por qué no viniste?
Bol som chorý. E--aba-enfe--o /-a. E_____ e______ /___ E-t-b- e-f-r-o /-a- ------------------- Estaba enfermo /-a.
Neprišiel som, pretože som bol chorý. N--fui --rque e-t----e-f--m-----. N_ f__ p_____ e_____ e______ /___ N- f-i p-r-u- e-t-b- e-f-r-o /-a- --------------------------------- No fui porque estaba enfermo /-a.
Prečo neprišla? ¿P-r q-é-no v-n- ---la)? ¿___ q__ n_ v___ (______ ¿-o- q-é n- v-n- (-l-a-? ------------------------ ¿Por qué no vino (ella)?
Bola unavená. Es-----can-ad-. E_____ c_______ E-t-b- c-n-a-a- --------------- Estaba cansada.
Neprišla, pretože bola unavená. N- -ino-por--- ----ba--ansa-a. N_ v___ p_____ e_____ c_______ N- v-n- p-r-u- e-t-b- c-n-a-a- ------------------------------ No vino porque estaba cansada.
Prečo neprišiel? ¿-o- ----n--h- ----do--é-)? ¿___ q__ n_ h_ v_____ (____ ¿-o- q-é n- h- v-n-d- (-l-? --------------------------- ¿Por qué no ha venido (él)?
Nemal chuť. No-te-í--gan-s. N_ t____ g_____ N- t-n-a g-n-s- --------------- No tenía ganas.
Neprišiel, pretože nemal chuť. No-ha--enido -o--u- ---tenía g-n--. N_ h_ v_____ p_____ n_ t____ g_____ N- h- v-n-d- p-r-u- n- t-n-a g-n-s- ----------------------------------- No ha venido porque no tenía ganas.
Prečo ste neprišli? ¿Po--qu- ----abé---v----o-(-oso--o- /-a-)? ¿___ q__ n_ h_____ v_____ (________ /_____ ¿-o- q-é n- h-b-i- v-n-d- (-o-o-r-s /-a-)- ------------------------------------------ ¿Por qué no habéis venido (vosotros /-as)?
Naše auto je pokazené. Nu--t-o c---- -st- es--op-ado. N______ c____ e___ e__________ N-e-t-o c-c-e e-t- e-t-o-e-d-. ------------------------------ Nuestro coche está estropeado.
Neprišli sme, pretože naše auto je pokazené. No--e--s v--ido ---q-e---e-tro-co----e--á ---r--ea--. N_ h____ v_____ p_____ n______ c____ e___ e__________ N- h-m-s v-n-d- p-r-u- n-e-t-o c-c-e e-t- e-t-o-e-d-. ----------------------------------------------------- No hemos venido porque nuestro coche está estropeado.
Prečo tí ľudia neprišli? ¿P-- qué------ --nido l----n--? ¿___ q__ n_ h_ v_____ l_ g_____ ¿-o- q-é n- h- v-n-d- l- g-n-e- ------------------------------- ¿Por qué no ha venido la gente?
Zmeškali vlak. (Ell----han--e--id- ------n. (______ h__ p______ e_ t____ (-l-o-) h-n p-r-i-o e- t-e-. ---------------------------- (Ellos) han perdido el tren.
Neprišli, pretože zmeškali vlak. N- han ---i-----rqu--han----d--- el -re-. N_ h__ v_____ p_____ h__ p______ e_ t____ N- h-n v-n-d- p-r-u- h-n p-r-i-o e- t-e-. ----------------------------------------- No han venido porque han perdido el tren.
Prečo si neprišiel? ¿P-- qué-no---s veni-o? ¿___ q__ n_ h__ v______ ¿-o- q-é n- h-s v-n-d-? ----------------------- ¿Por qué no has venido?
Nesmel som. No p---. N_ p____ N- p-d-. -------- No pude.
Neprišiel som, lebo som nesmel. No -- -d- ---que -o pude. N_ h_ i__ p_____ n_ p____ N- h- i-o p-r-u- n- p-d-. ------------------------- No he ido porque no pude.

Americké domorodé jazyky

V Amerike sa hovorí mnohými jazykmi. Angličtina je hlavným jazykom v Severnej Amerike. V Južnej Amerike dominuje španielčina a portugalčina. Všetky tieto jazyky prišli do Ameriky z Európy. Pred začiatkom kolonizácie sa tam hovorilo inými jazykmi. Týmto jazykom hovoríme domorodé jazyky Ameriky. Dodnes neboli v podstate preskúmané. Rôznorodosť týchto jazykov je značná. Odhaduje sa, že v Severnej Amerike je asi 60 jazykových rodín. V Južnej Amerike ich môže byť až 150. Navyše je tam veľa izolovaných jazykov. Všetky tieto jazyky sú veľmi odlišné. Vykazujú len niekoľko spoločných znakov. Je teda ťažké tieto jazyky zaradiť. Dôvod ich rozdielnosti možno vyčítať v dejinách Ameriky. Amerika bola osídlená v niekoľkých etapách. Prví ľudia prišli do Ameriky pred vyše 10 000 rokmi. Každý národ si na kontinent priniesol aj svoj jazyk. Domorodé jazyky sú však najviac podobné tým ázijským. Situácia s domorodými jazykmi nie je v celej Amerike rovnaká. V Južnej Amerike sa stále používa mnoho domorodých jazykov. Jazyky ako Guarani alebo Quechua majú milióny aktívnych hovoriacich. Oproti tomu mnoho jazykov v Severnej Amerike takmer vymrelo. Kultúra pôvodných obyvateľov Severnej Ameriky bola dlho potlačovaná. Vytratili sa tak aj ich jazyky. V posledných desaťročiach však záujem o ne vzrástol. Existuje mnoho programov, ktoré sa snažia tieto jazyky rozvíjať a chrániť. Nakoniec teda môžu mať aj budúcnosť ...