Slovníček fráz

sk niečo chcieť / želať si   »   eo deziri ion

70 [sedemdesiat]

niečo chcieť / želať si

niečo chcieť / želať si

70 [sepdek]

deziri ion

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina esperanto Prehrať Viac
Chceli by ste fajčiť? Ĉu vi d-z-r-s f---? Ĉ_ v_ d______ f____ Ĉ- v- d-z-r-s f-m-? ------------------- Ĉu vi deziras fumi? 0
Chceli by ste tancovať? Ĉ---i de--ra--dan--? Ĉ_ v_ d______ d_____ Ĉ- v- d-z-r-s d-n-i- -------------------- Ĉu vi deziras danci? 0
Chceli by ste sa ísť prechádzať? Ĉ- ------ir---prome--? Ĉ_ v_ d______ p_______ Ĉ- v- d-z-r-s p-o-e-i- ---------------------- Ĉu vi deziras promeni? 0
Chcel by som fajčiť. Mi--e---a----mi. M_ d______ f____ M- d-z-r-s f-m-. ---------------- Mi deziras fumi. 0
Chcel(a) by si cigaretu? Ĉ--v- d-z-ra- -i-a-edon? Ĉ_ v_ d______ c_________ Ĉ- v- d-z-r-s c-g-r-d-n- ------------------------ Ĉu vi deziras cigaredon? 0
Chcel by oheň. L----z-ras -----n. L_ d______ f______ L- d-z-r-s f-j-o-. ------------------ Li deziras fajron. 0
Chcel(a) by som niečo piť. M----zira- ion t-i-k-. M_ d______ i__ t______ M- d-z-r-s i-n t-i-k-. ---------------------- Mi deziras ion trinki. 0
Chcel(a) by som niečo jesť. Mi--ez-r-- --n--anĝ-. M_ d______ i__ m_____ M- d-z-r-s i-n m-n-i- --------------------- Mi deziras ion manĝi. 0
Chcel(a) by som si trochu odpočinúť. M----zi-a--iom -----i. M_ d______ i__ r______ M- d-z-r-s i-m r-p-z-. ---------------------- Mi deziras iom ripozi. 0
Chcel(a) by som sa Vás niečo spýtať. Mi --zi-as-i-n dem---i--l --. M_ d______ i__ d______ a_ v__ M- d-z-r-s i-n d-m-n-i a- v-. ----------------------------- Mi deziras ion demandi al vi. 0
Chcel(a) by som Vás o niečo poprosiť. Mi dez-r-- -on p--i de-vi. M_ d______ i__ p___ d_ v__ M- d-z-r-s i-n p-t- d- v-. -------------------------- Mi deziras ion peti de vi. 0
Chcel(a) by som Vás na niečo pozvať. M--d----as-al-i--i-vit---i-. M_ d______ a_ i_ i_____ v___ M- d-z-r-s a- i- i-v-t- v-n- ---------------------------- Mi deziras al io inviti vin. 0
Čo si želáte, prosím? K--n vi---z----- m--p--a-? K___ v_ d_______ m_ p_____ K-o- v- d-z-r-s- m- p-t-s- -------------------------- Kion vi deziras, mi petas? 0
Želáte si kávu? Ĉ- ---d--i-as k--on? Ĉ_ v_ d______ k_____ Ĉ- v- d-z-r-s k-f-n- -------------------- Ĉu vi deziras kafon? 0
Alebo si radšej želáte čaj? Aŭ-ĉ- v- -re-e-as----n? A_ ĉ_ v_ p_______ t____ A- ĉ- v- p-e-e-a- t-o-? ----------------------- Aŭ ĉu vi preferas teon? 0
Chceli by sme ísť domov. Ni--ol-s ----r- -ej---. N_ v____ v_____ h______ N- v-l-s v-t-r- h-j-e-. ----------------------- Ni volas veturi hejmen. 0
Chceli by ste taxík? Ĉu -i-d---r-s-tak-io-? Ĉ_ v_ d______ t_______ Ĉ- v- d-z-r-s t-k-i-n- ---------------------- Ĉu vi deziras taksion? 0
Chceli by telefonovať. I----e-ir-s ---e-o-i. I__ d______ t________ I-i d-z-r-s t-l-f-n-. --------------------- Ili deziras telefoni. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + esperanto (1-100) MP3 esperanto (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Dva jazyky = dve centrá v mozgu!

Nášmu mozgu nezáleží na tom, kedy sa jazyk naučíme. To preto, že má rôzne úložiská pre rôzne jazyky. Nie všetky jazyky, ktoré sa učíme, sa ukladajú spoločne. Jazyky, ktoré sa naučíme ako dospelí, majú svoje vlastné úložisko. Znamená to, že mozog spracováva nové pravidlá na inom mieste. Nie sú uložené spolu s materinským jazykom. Naopak ľudia, ktorí vyrástli v dvojjazyčnom prostredí, používajú len jednu časť mozgu. K tomuto záveru dospeli početné štúdie. Vedci skúmali niekoľko jedincov. Tí hovorili plynule dvoma jazykmi. Časť z nich však s oboma jazykmi vyrástla. Tí ostatní sa druhý jazyk naučili až v priebehu života. Vedci potom počas testov merali ich mozgovú aktivitu. Mohli tak skúmať, ktoré oblasti mozgu boli počas testov aktívne. A zistili, že „neskorší“ študenti majú dve centrá reči! Že tomu tak je, sa vedci domnievali už dávno. U ľudí s poranením mozgu sa prejavujú rôzne symptómy. Poškodenie mozgu teda môže viesť k problémom s rečou. Takto postihnutí ľudia potom horšie vyslovujú alebo rozumejú. Obete nehôd hovoriace dvoma jazykmi však vykazujú niekedy zvláštne príznaky. Ich problémy s rečou sa nie vždy prejavia u oboch jazykov. Ak je zasiahnutá len jedna časť mozgu, tá druhá môže naďalej fungovať. Pacienti potom hovoria jedným jazykom lepšie ako druhým. Opätovné učenie týchto dvoch jazykov potom tiež prebieha rôznou rýchlosťou. To dokazuje, že oba jazyky nie sú uložené na rovnakom mieste. Pretože sa neukladali v rovnakom čase, vytvorili sa dve rôzne úložiská. Stále nie je známe, ako presne náš mozog zvláda viac jazykov. Nové objavy ale môžu viesť k novým učebným postupom.