Slovníček fráz

sk Otázky – minulý čas 2   »   eo Demandoj – Is-tempo 2

86 [osemdesiatšesť]

Otázky – minulý čas 2

Otázky – minulý čas 2

86 [okdek ses]

Demandoj – Is-tempo 2

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina esperanto Prehrať Viac
Ktorú kravatu si nosil? Kiu- -ra-a-o--vi surh--i-? K___ k_______ v_ s________ K-u- k-a-a-o- v- s-r-a-i-? -------------------------- Kiun kravaton vi surhavis? 0
Ktoré auto si kúpil? K-un -ŭ-o---- --et--? K___ a____ v_ a______ K-u- a-t-n v- a-e-i-? --------------------- Kiun aŭton vi aĉetis? 0
Ktoré noviny si si predplatil? Kiun ---eto- v- -b----? K___ g______ v_ a______ K-u- g-z-t-n v- a-o-i-? ----------------------- Kiun gazeton vi abonis? 0
Koho ste videli? K--n ----i-is? K___ v_ v_____ K-u- v- v-d-s- -------------- Kiun vi vidis? 0
Koho ste stretli? Ki----- re----ti-? K___ v_ r_________ K-u- v- r-n-o-t-s- ------------------ Kiun vi renkontis? 0
Koho ste spoznali? K--n vi --k--is? K___ v_ r_______ K-u- v- r-k-n-s- ---------------- Kiun vi rekonis? 0
Kedy ste vstali? Ki-- vi--lli--ĝ-s? K___ v_ e_________ K-a- v- e-l-t-ĝ-s- ------------------ Kiam vi ellitiĝis? 0
Kedy ste začali? Ki----i--o-en-i-? K___ v_ k________ K-a- v- k-m-n-i-? ----------------- Kiam vi komencis? 0
Kedy ste prestali? K-a--v- -i-i-? K___ v_ f_____ K-a- v- f-n-s- -------------- Kiam vi finis? 0
Prečo ste sa zobudili? Ki-l -i-ve-iĝ-s? K___ v_ v_______ K-a- v- v-k-ĝ-s- ---------------- Kial vi vekiĝis? 0
Prečo ste sa stali učiteľom? K--l-vi i--- inst-u-s-o? K___ v_ i___ i__________ K-a- v- i-i- i-s-r-i-t-? ------------------------ Kial vi iĝis instruisto? 0
Prečo ste išli taxíkom? K------ p-en---ta-s-o-? K___ v_ p_____ t_______ K-a- v- p-e-i- t-k-i-n- ----------------------- Kial vi prenis taksion? 0
Odkiaľ ste prišli? De --e-----e-i-? D_ k__ v_ v_____ D- k-e v- v-n-s- ---------------- De kie vi venis? 0
Kam ste išli? K-----i--r--? K___ v_ i____ K-e- v- i-i-? ------------- Kien vi iris? 0
Kde ste boli? Kie-v--e----? K__ v_ e_____ K-e v- e-t-s- ------------- Kie vi estis? 0
Komu si pomohol? Al kiu--i -el-is? A_ k__ v_ h______ A- k-u v- h-l-i-? ----------------- Al kiu vi helpis? 0
Komu si písal? A--k-u vi--k--bis? A_ k__ v_ s_______ A- k-u v- s-r-b-s- ------------------ Al kiu vi skribis? 0
Komu si odpovedal? A- --u v--r-s--n--s? A_ k__ v_ r_________ A- k-u v- r-s-o-d-s- -------------------- Al kiu vi respondis? 0

Dvojjazyčnosť zlepšuje sluch

Ľudia hovoriaci dvoma jazykmi lepšie počujú. Presnejšie vedia odlíšiť dva rôzne zvuky. K tomuto záveru dospela jedna americká štúdia. Vedci testovali niekoľko tínedžerov. Niektorí z nich vyrástli v dvojjazyčnom prostredí. Títo tínedžeri hovorili anglicky a španielsky. Tí ostatní hovorili iba po anglicky. Mladí ľudia mali počúvať určitú slabiku. Bola to slabika „da“. Nepatrila do žiadneho z vyššie uvedených jazykov. Táto slabika im bola prehraná do slúchadiel. Pritom bola pomocou elektród meraná ich mozgová aktivita. Po teste si tínedžeri vypočuli túto slabiku ešte raz. Tentoraz však počuli aj veľa rušivých zvukov. Bolo to niekoľko hlasov hovoriacich nezmyselné vety. Dvojjazyčný jedinci reagovali na túto slabiku veľmi silno. Ich mozog vykazoval veľkú aktivitu. Dokázali slabiku presne identifikovať s rušivými zvukmi aj bez nich. Teenageri hovoriaci jedným jazykom to nezvládli. Ich sluch nebol tak dobrý ako sluch ich kolegov. Výsledok experimentu vedcov prekvapil. Dovtedy vedeli, že obzvlášť dobrý sluch majú hudobníci. Vyzerá to ale, že aj dvojjazyčnosť trénuje ľudské ucho. Ľudia hovoriaci dvoma jazykmi sú neustále konfrontovaní s rôznymi zvukmi. Ich mozog si teda musí vyvinúť nové schopnosti. Učí sa, ako odlíšiť rôzne jazykové podnety. Vedci teraz testujú, ako jazykové schopnosti ovplyvňujú mozog. Možno môže pozitívne ovplyvniť sluch aj to, keď sa človek naučí jazyk v neskorších rokoch života ...