Slovníček fráz

sk Zoznámenie   »   eo Konatiĝi

3 [tri]

Zoznámenie

Zoznámenie

3 [tri]

Konatiĝi

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina esperanto Prehrať Viac
Ahoj! S-l---n! S_______ S-l-t-n- -------- Saluton! 0
Dobrý deň! B--a- t-gon! B____ t_____ B-n-n t-g-n- ------------ Bonan tagon! 0
Ako sa darí? K--l-vi? K___ v__ K-e- v-? -------- Kiel vi? 0
Pochádzate z Európy? Ĉ- v--ve----e- -ŭ--p-? Ĉ_ v_ v____ e_ E______ Ĉ- v- v-n-s e- E-r-p-? ---------------------- Ĉu vi venas el Eŭropo? 0
Pochádzate z Ameriky? Ĉ--vi ve-as--l---e----? Ĉ_ v_ v____ e_ A_______ Ĉ- v- v-n-s e- A-e-i-o- ----------------------- Ĉu vi venas el Ameriko? 0
Pochádzate z Ázie? Ĉ---- --n-s----Azi-? Ĉ_ v_ v____ e_ A____ Ĉ- v- v-n-s e- A-i-? -------------------- Ĉu vi venas el Azio? 0
V ktorom hoteli bývate? E---i- -o-el--vi-r-s--d-s? E_ k__ h_____ v_ r________ E- k-u h-t-l- v- r-s-a-a-? -------------------------- En kiu hotelo vi restadas? 0
Ako dlho ste už tu? D- kia--v- estas -i-tie? D_ k___ v_ e____ ĉ______ D- k-a- v- e-t-s ĉ---i-? ------------------------ De kiam vi estas ĉi-tie? 0
Ako dlho zostanete? Ĝ-s-ki-m vi--esta-? Ĝ__ k___ v_ r______ Ĝ-s k-a- v- r-s-a-? ------------------- Ĝis kiam vi restas? 0
Páči sa vám tu? Ĉu-pl--a--a- -i-ĉ--ti-? Ĉ_ p_____ a_ v_ ĉ______ Ĉ- p-a-a- a- v- ĉ---i-? ----------------------- Ĉu plaĉas al vi ĉi-tie? 0
Ste tu na dovolenke? Ĉu----f--ias-ĉ---i-? Ĉ_ v_ f_____ ĉ______ Ĉ- v- f-r-a- ĉ---i-? -------------------- Ĉu vi ferias ĉi-tie? 0
Navštívte ma niekedy! Ne-hez-t---iz-ti m-n! N_ h_____ v_____ m___ N- h-z-t- v-z-t- m-n- --------------------- Ne hezitu viziti min! 0
Tu je moja adresa. Jen mi--a-r---. J__ m__ a______ J-n m-a a-r-s-. --------------- Jen mia adreso. 0
Uvidíme sa zajtra? Ĉ--n- ---u-n-- mo-g--? Ĉ_ n_ v___ n__ m______ Ĉ- n- v-d- n-n m-r-a-? ---------------------- Ĉu ni vidu nin morgaŭ? 0
Je mi ľúto, už niečo mám. M- be-a----,--ed ----am -------on --an--an. M_ b________ s__ m_ j__ h____ i__ p________ M- b-d-ŭ-a-, s-d m- j-m h-v-s i-n p-a-i-a-. ------------------------------------------- Mi bedaŭras, sed mi jam havas ion planitan. 0
Čau! Ĝis! Ĝ___ Ĝ-s- ---- Ĝis! 0
Dovidenia! Ĝi- -e-ido! Ĝ__ r______ Ĝ-s r-v-d-! ----------- Ĝis revido! 0
Do skorého videnia! Ĝ-- b---a-! Ĝ__ b______ Ĝ-s b-l-a-! ----------- Ĝis baldaŭ! 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + esperanto (1-100) MP3 esperanto (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Abeceda

Pomocou jazyka sme schopní sa dorozumieť. Môžeme povedať iným, čo si myslíme alebo čo cítime. Rovnakú funkciu má aj písmo. Väčšina jazykov má svoje písmo. Písmo tvoria znaky. Tieto znaky môžu vyzerať rôzne. Základom väčšiny druhov písma sú písmená. Takému písmu hovoríme abeceda. Abeceda je organizovaná sada grafických znakov. Znaky sa podľa určitých pravidiel spájajú do slov. Každý znak sa vyslovuje určitým spôsobom. Pojem abeceda pochádza z gréčtiny. Prvé dve písmená v gréčtine sú totiž alfa a beta. Z dejín poznáme mnoho rôznych abecied. Už viac ako 3 000 rokov používajú ľudia písomné znaky. Predtým boli písomné znaky magickými symbolmi. Iba niekoľko ľudí vedelo, čo znamenajú. Neskôr znaky svoj symbolický charakter stratili. Dnes už písmená svoj význam nemajú. Dávajú zmysel až v kombinácii s inými písmenami. Písma, ako napríklad čínština, fungujú inak. Podobajú sa obrázkom a často znázorňujú to, čo znamenajú. Keď píšeme, kódujeme naše myšlienky. Používame znaky, aby sme zaznamenali svoje vedomosti. Náš mozog sa naučil abecedu dekódovať. Znaky tvoria slová a slová vyjadrujú myšlienku. Týmto spôsobom je možné zachovať text po celé tisícročia. A stále mu rozumieť ....