Slovníček fráz

sk Minulý čas 2   »   fr Passé 2

82 [osemdesiatdva]

Minulý čas 2

Minulý čas 2

82 [quatre-vingt-deux]

Passé 2

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina francúzština Prehrať Viac
Musel si zavolať sanitku? Tu -ev----a---l-- u-e--m---a-c- ? T_ d_____ a______ u__ a________ ? T- d-v-i- a-p-l-r u-e a-b-l-n-e ? --------------------------------- Tu devais appeler une ambulance ? 0
Musel si zavolať lekára? Tu-de-ai- -p--l------m-de----? T_ d_____ a______ l_ m______ ? T- d-v-i- a-p-l-r l- m-d-c-n ? ------------------------------ Tu devais appeler le médecin ? 0
Musel si zavolať políciu? T- -eva-s appe-e---a-p-l--e ? T_ d_____ a______ l_ p_____ ? T- d-v-i- a-p-l-r l- p-l-c- ? ----------------------------- Tu devais appeler la police ? 0
Máte telefónne číslo? Pred chvíľou som ho ešte mal. Av-----us -- n-m-ro-d--t-léph--e ? Je ----a-- - l’---t-nt. A________ l_ n_____ d_ t________ ? J_ l______ à l_________ A-e---o-s l- n-m-r- d- t-l-p-o-e ? J- l-a-a-s à l-i-s-a-t- ---------------------------------------------------------- Avez-vous le numéro de téléphone ? Je l’avais à l’instant. 0
Máte adresu? Pred chvíľou som ju ešte mal. Av---v--s -’a-re----- -e l’av-i- - l---s-a--. A________ l________ ? J_ l______ à l_________ A-e---o-s l-a-r-s-e ? J- l-a-a-s à l-i-s-a-t- --------------------------------------------- Avez-vous l’adresse ? Je l’avais à l’instant. 0
Máte mapu mesta? Pred chvíľou som ju ešte mal. A--z----s -e -l-- de -- -i--e ?-J----a-------l’---t---. A________ l_ p___ d_ l_ v____ ? J_ l______ à l_________ A-e---o-s l- p-a- d- l- v-l-e ? J- l-a-a-s à l-i-s-a-t- ------------------------------------------------------- Avez-vous le plan de la ville ? Je l’avais à l’instant. 0
Prišiel načas? Nemohol prísť načas. Ven--t--- - l’h--r- - Il ---po-v--- pa---eni--à l’----e. V________ à l______ ? I_ n_ p______ p__ v____ à l_______ V-n-i---l à l-h-u-e ? I- n- p-u-a-t p-s v-n-r à l-h-u-e- -------------------------------------------------------- Venait-il à l’heure ? Il ne pouvait pas venir à l’heure. 0
Našiel cestu? Nemohol nájsť cestu. T---va-t-il le--he-in ---l-ne---uv-i--p-s -r-u-e- le -h-min. T__________ l_ c_____ ? I_ n_ p______ p__ t______ l_ c______ T-o-v-i---l l- c-e-i- ? I- n- p-u-a-t p-s t-o-v-r l- c-e-i-. ------------------------------------------------------------ Trouvait-il le chemin ? Il ne pouvait pas trouver le chemin. 0
Rozumel ti? Nerozumel mi. T---o-prena----- --Il ne p-uv-it-p-s-me-co--re-dre. T_ c____________ ? I_ n_ p______ p__ m_ c__________ T- c-m-r-n-i---l ? I- n- p-u-a-t p-s m- c-m-r-n-r-. --------------------------------------------------- Te comprenait-il ? Il ne pouvait pas me comprendre. 0
Prečo si nemohol prísť načas? P--rq--i--e --u-a---t---as--eni--- l-he--e-? P_______ n_ p_________ p__ v____ à l______ ? P-u-q-o- n- p-u-a-s-t- p-s v-n-r à l-h-u-e ? -------------------------------------------- Pourquoi ne pouvais-tu pas venir à l’heure ? 0
Prečo si nemohol nájsť cestu? Po-r--o- -e pouv----t---a--tr--ve--le-----in ? P_______ n_ p_________ p__ t______ l_ c_____ ? P-u-q-o- n- p-u-a-s-t- p-s t-o-v-r l- c-e-i- ? ---------------------------------------------- Pourquoi ne pouvais-tu pas trouver le chemin ? 0
Prečo si mu nemohol rozumieť? P----uoi-ne -o-va-s--u--as -e--ompren--e-? P_______ n_ p_________ p__ l_ c_________ ? P-u-q-o- n- p-u-a-s-t- p-s l- c-m-r-n-r- ? ------------------------------------------ Pourquoi ne pouvais-tu pas le comprendre ? 0
Nemohol som prísť načas, pretože nešiel žiaden autobus. J---- po-v-i--p-s êt-e à -’h-u-e----ce q--au-u---us----cir-ulait. J_ n_ p______ p__ ê___ à l______ p____ q_______ b__ n_ c_________ J- n- p-u-a-s p-s ê-r- à l-h-u-e p-r-e q-’-u-u- b-s n- c-r-u-a-t- ----------------------------------------------------------------- Je ne pouvais pas être à l’heure parce qu’aucun bus ne circulait. 0
Nemohol som nájsť cestu, pretože som nemal mapu mesta. J--ne-po-vais pa- t-ou-e--l----e-in- par-e-que--e--’---i--p-s--e-p--n-d- v-lle. J_ n_ p______ p__ t______ l_ c______ p____ q__ j_ n______ p__ d_ p___ d_ v_____ J- n- p-u-a-s p-s t-o-v-r l- c-e-i-, p-r-e q-e j- n-a-a-s p-s d- p-a- d- v-l-e- ------------------------------------------------------------------------------- Je ne pouvais pas trouver le chemin, parce que je n’avais pas de plan de ville. 0
Nerozumel som mu, pretože hudba bola príliš hlasná. J------o------p-s-l--c-m-r-nd----arc- que----mu-i-u--ét-it---op -o---. J_ n_ p______ p__ l_ c_________ p____ q__ l_ m______ é____ t___ f_____ J- n- p-u-a-s p-s l- c-m-r-n-r- p-r-e q-e l- m-s-q-e é-a-t t-o- f-r-e- ---------------------------------------------------------------------- Je ne pouvais pas le comprendre parce que la musique était trop forte. 0
Musel som ísť taxíkom. Je -ev-i--p--nd-e-u- -a--. J_ d_____ p______ u_ t____ J- d-v-i- p-e-d-e u- t-x-. -------------------------- Je devais prendre un taxi. 0
Musel som kúpiť mapu mesta. Je-de-ais a--ete- un-p-an--- v-lle. J_ d_____ a______ u_ p___ d_ v_____ J- d-v-i- a-h-t-r u- p-a- d- v-l-e- ----------------------------------- Je devais acheter un plan de ville. 0
Musel som vypnúť rádio. Je -ev-i- é---ndre------di-. J_ d_____ é_______ l_ r_____ J- d-v-i- é-e-n-r- l- r-d-o- ---------------------------- Je devais éteindre la radio. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + francúzština (1-100) MP3 francúzština (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Cudzí jazyk sa lepšie učí v cudzine!

Dospelí sa neučia jazyk tak ľahko ako deti. Ich mozog je už úplne vyvinutý. Nedokáže si už tak ľahko vytvoriť nové štruktúry. V dospelosti je ale stále možné sa jazyk naučiť veľmi dobre! K tomu je potrebné vycestovať do krajiny, kde sa daným jazykom hovorí. Cudzí jazyk sa naozaj dobre naučíte v cudzine. To vie každý, kto si už niekedy urobil jazykové prázdniny. Človek sa lepšie naučí nový jazyk v prirodzenom prostredí. Jedna nová štúdia nedávno dospela k zaujímavému záveru. Ukazuje, že človek sa nový jazyk v cudzine naučí tiež inak. Mozog je schopný cudzí jazyk spracovávať ako materinský. Vedci už dlho verili, že existujú rôzne učebné procesy. Teraz to zjavne preukázal aj test. Skupina ľudí sa pri ňom mala učiť fiktívne jazyky. Časť ľudí chodila na normálne vyučovanie. Druhá časť ľudí sa učila v simulovanom prostredí cudziny. Títo ľudia sa museli v cudzom prostredí zorientovať. Každý, s kým prišli do styku, hovoril novým jazykom. Ľudia z tejto skupiny teda neboli bežní študenti jazykov. Patrili medzi neznámu komunitu ‘rodených’ hovoriacich. Boli tak nútení rýchlo si s novým jazykom poradiť. Po nejakej dobe prešli obe skupiny testami. Obe skupiny prejavili rovnako dobrú znalosť nového jazyka. Ich mozgy však cudzí jazyk spracovávali odlišne. Tí, čo sa učili „v cudzine“, vykazovali pozoruhodnú mozgovú aktivitu. Ich mozog spracovával gramatiku cudzieho jazyka, ako by to bol ich vlastný jazyk. Boli to rovnaké mechanizmy ako u rodených hovoriacich. Jazykové prázdniny sú najpríjemnejším a najúčinnejším spôsobom učenia!