Slovníček fráz

sk City   »   fr Les sentiments

56 [päťdesiatšesť]

City

City

56 [cinquante-six]

Les sentiments

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina francúzština Prehrať Viac
mať chuť (na niečo, niečo robiť) avoir -n-ie a____ e____ a-o-r e-v-e ----------- avoir envie 0
Máme chuť. N--s ----s--n-i-. N___ a____ e_____ N-u- a-o-s e-v-e- ----------------- Nous avons envie. 0
Nemáme chuť. No-s-n--v--s---s--nvie. N___ n______ p__ e_____ N-u- n-a-o-s p-s e-v-e- ----------------------- Nous n’avons pas envie. 0
mať strach av--- pe-r a____ p___ a-o-r p-u- ---------- avoir peur 0
Mám strach. / Bojím sa. J-a--p-u-. J___ p____ J-a- p-u-. ---------- J’ai peur. 0
Nemám žiadny strach. / Nebojím sa. Je-n----pa--pe-r. J_ n___ p__ p____ J- n-a- p-s p-u-. ----------------- Je n’ai pas peur. 0
mať čas avoir -e t--ps a____ l_ t____ a-o-r l- t-m-s -------------- avoir le temps 0
Má čas. Il - -- -e---. I_ a l_ t_____ I- a l- t-m-s- -------------- Il a le temps. 0
Nemá čas. Il--’a --s l- t---s. I_ n__ p__ l_ t_____ I- n-a p-s l- t-m-s- -------------------- Il n’a pas le temps. 0
nudiť sa s-e--uy-r s________ s-e-n-y-r --------- s’ennuyer 0
Nudí sa. El-e-s-e-n-ie. E___ s________ E-l- s-e-n-i-. -------------- Elle s’ennuie. 0
Nenudí sa. El-- n- s’enn-i- p--. E___ n_ s_______ p___ E-l- n- s-e-n-i- p-s- --------------------- Elle ne s’ennuie pas. 0
mať hlad, byť hladný avoi- -aim a____ f___ a-o-r f-i- ---------- avoir faim 0
Máte hlad? Ste hladní? Avez-v-u----i--? A________ f___ ? A-e---o-s f-i- ? ---------------- Avez-vous faim ? 0
Nemáte hlad? Nie ste hladní? N’-v-z--ous pa- -a---? N__________ p__ f___ ? N-a-e---o-s p-s f-i- ? ---------------------- N’avez-vous pas faim ? 0
mať smäd, byť smädný a--i- s--f a____ s___ a-o-r s-i- ---------- avoir soif 0
Majú smäd. Sú smädní. Il--o-t--o--. I__ o__ s____ I-s o-t s-i-. ------------- Ils ont soif. 0
Nemajú smäd. Nie sú smädní. Il----------- soif. I__ n____ p__ s____ I-s n-o-t p-s s-i-. ------------------- Ils n’ont pas soif. 0

Tajné jazyky

Pomocou jazyka chceme vyjadriť, čo si myslíme a cítime. Porozumenie je teda najdôležitejšou úlohou jazyka. Niekedy si však ľudia neželajú, aby im všetci rozumeli. V takýchto prípadoch si vymyslia tajné jazyky. Tajné jazyky fascinovali ľudí celé tisícročia. Napríklad Julius Caesar mal svoj vlastný tajný jazyk. Posielal kódované správy do všetkých častí svojej ríše. Jeho nepriatelia tieto šifry nedokázali prečítať. Tajné jazyky sú chránenou komunikáciou. Pomocou tajných jazykov sa odlišujeme od ostatných. Ukazujeme, že patríme do výnimočnej skupiny. Tajné jazyky používame na rôzne účely. Milenci si písali a píšu šifrované listy v každej dobe. Isté profesionálne skupiny majú tiež svoje jazyky. Existujú jazyky pre kúzelníkov, zlodejov alebo biznismenov. Tajné jazyky sa ale najviac používajú na politické účely. Tajné jazyky sa používali takmer vo všetkých vojnách. Armáda a kontrarozviedka majú na tajné jazyky svojich expertov. Kryptológia je veda o šifrovaní. Moderné šifry sú založené na zložitých matematických funkciách. Dajú sa len veľmi ťažko rozlúštiť. Bez kódovaných jazykov by bol náš život nemysliteľný. Zašifrované dáta sa dnes používajú všade. Kreditné karty a e-maily - to všetko pracuje s kódmi. Deťom pripadajú tajné jazyky obzvlášť zaujímavé. Radi si vymieňajú tajné správy so svojimi kamarátmi. Tajné jazyky sú dokonca pre vývoj dieťaťa užitočné ... Podporujú kreativitu a cit pre jazyk!