Slovníček fráz

sk Minulý čas 2   »   lv Pagātne 2

82 [osemdesiatdva]

Minulý čas 2

Minulý čas 2

82 [astoņdesmit divi]

Pagātne 2

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina lotyština Prehrať Viac
Musel si zavolať sanitku? Vai--ev---j- jā-zs-u- ā--ā p-lī--ī-a? V__ t__ b___ j_______ ā___ p_________ V-i t-v b-j- j-i-s-u- ā-r- p-l-d-ī-a- ------------------------------------- Vai tev bija jāizsauc ātrā palīdzība? 0
Musel si zavolať lekára? Vai-t-v--ij- --iz-a-----st-? V__ t__ b___ j_______ ā_____ V-i t-v b-j- j-i-s-u- ā-s-s- ---------------------------- Vai tev bija jāizsauc ārsts? 0
Musel si zavolať políciu? Vai -ev--ija -āiz--uc --------? V__ t__ b___ j_______ p________ V-i t-v b-j- j-i-s-u- p-l-c-j-? ------------------------------- Vai tev bija jāizsauc policija? 0
Máte telefónne číslo? Pred chvíľou som ho ešte mal. Vai--ums i- --l---n----mu----T---o v-l--i--. V__ J___ i_ t_______ n______ T____ v__ b____ V-i J-m- i- t-l-f-n- n-m-r-? T-k-o v-l b-j-. -------------------------------------------- Vai Jums ir telefona numurs? Tikko vēl bija. 0
Máte adresu? Pred chvíľou som ju ešte mal. Vai ---s i- ---e--- Tik-o-v-l-b-ja. V__ J___ i_ a______ T____ v__ b____ V-i J-m- i- a-r-s-? T-k-o v-l b-j-. ----------------------------------- Vai Jums ir adrese? Tikko vēl bija. 0
Máte mapu mesta? Pred chvíľou som ju ešte mal. V------s -- p-ls-tas p---s---i-ko--ē- -i--. V__ J___ i_ p_______ p_____ T____ v__ b____ V-i J-m- i- p-l-ē-a- p-ā-s- T-k-o v-l b-j-. ------------------------------------------- Vai Jums ir pilsētas plāns? Tikko vēl bija. 0
Prišiel načas? Nemohol prísť načas. Vai ---- --n--a laik---Vi-š n---r----atnāk- -----. V__ v___ a_____ l_____ V___ n_______ a_____ l_____ V-i v-ņ- a-n-c- l-i-ā- V-ņ- n-v-r-j- a-n-k- l-i-ā- -------------------------------------------------- Vai viņš atnāca laikā? Viņš nevarēja atnākt laikā. 0
Našiel cestu? Nemohol nájsť cestu. V-----ņ- -tr-d- -e-u------ ne-arē-a-a-rast-ce-u. V__ v___ a_____ c____ V___ n_______ a_____ c____ V-i v-ņ- a-r-d- c-ļ-? V-ņ- n-v-r-j- a-r-s- c-ļ-. ------------------------------------------------ Vai viņš atrada ceļu? Viņš nevarēja atrast ceļu. 0
Rozumel ti? Nerozumel mi. Vai-viņ- ---i-s--r-t-? -iņš--e-----a--a------ra-t. V__ v___ t___ s_______ V___ n_______ m___ s_______ V-i v-ņ- t-v- s-p-a-a- V-ņ- n-v-r-j- m-n- s-p-a-t- -------------------------------------------------- Vai viņš tevi saprata? Viņš nevarēja mani saprast. 0
Prečo si nemohol prísť načas? K-----tu--ev------at---t-l-i--? K____ t_ n_______ a_____ l_____ K-p-c t- n-v-r-j- a-n-k- l-i-ā- ------------------------------- Kāpēc tu nevarēji atnākt laikā? 0
Prečo si nemohol nájsť cestu? K-pēc tu nev--ē-i -----t --ļ-? K____ t_ n_______ a_____ c____ K-p-c t- n-v-r-j- a-r-s- c-ļ-? ------------------------------ Kāpēc tu nevarēji atrast ceļu? 0
Prečo si mu nemohol rozumieť? Kā--c--u ne--r------ņ- --ra-t? K____ t_ n_______ v___ s______ K-p-c t- n-v-r-j- v-ņ- s-r-s-? ------------------------------ Kāpēc tu nevarēji viņu sprast? 0
Nemohol som prísť načas, pretože nešiel žiaden autobus. Es ---a--j---t-ā-t -a------o----āc- a----uss. E_ n_______ a_____ l_____ j_ n_____ a________ E- n-v-r-j- a-n-k- l-i-ā- j- n-n-c- a-t-b-s-. --------------------------------------------- Es nevarēju atnākt laikā, jo nenāca autobuss. 0
Nemohol som nájsť cestu, pretože som nemal mapu mesta. Es -ev-r-ju atr----c---- ----an-ne--j- --l-ēt-- plān-. E_ n_______ a_____ c____ j_ m__ n_____ p_______ p_____ E- n-v-r-j- a-r-s- c-ļ-, j- m-n n-b-j- p-l-ē-a- p-ā-a- ------------------------------------------------------ Es nevarēju atrast ceļu, jo man nebija pilsētas plāna. 0
Nerozumel som mu, pretože hudba bola príliš hlasná. E- nevarēj---i----apr--t,--- -ūzika ---- -i- skaļa. E_ n_______ v___ s_______ j_ m_____ b___ t__ s_____ E- n-v-r-j- v-ņ- s-p-a-t- j- m-z-k- b-j- t-k s-a-a- --------------------------------------------------- Es nevarēju viņu saprast, jo mūzika bija tik skaļa. 0
Musel som ísť taxíkom. M-n --j--jā----ta---m-trs. M__ b___ j____ t__________ M-n b-j- j-ņ-m t-k-o-e-r-. -------------------------- Man bija jāņem taksometrs. 0
Musel som kúpiť mapu mesta. M------a-jā---ēr- --lsētas-pl-ns. M__ b___ j_______ p_______ p_____ M-n b-j- j-n-p-r- p-l-ē-a- p-ā-s- --------------------------------- Man bija jānopērk pilsētas plāns. 0
Musel som vypnúť rádio. M-n ---a --iz--ē-- ra---. M__ b___ j________ r_____ M-n b-j- j-i-s-ē-z r-d-o- ------------------------- Man bija jāizslēdz radio. 0

Cudzí jazyk sa lepšie učí v cudzine!

Dospelí sa neučia jazyk tak ľahko ako deti. Ich mozog je už úplne vyvinutý. Nedokáže si už tak ľahko vytvoriť nové štruktúry. V dospelosti je ale stále možné sa jazyk naučiť veľmi dobre! K tomu je potrebné vycestovať do krajiny, kde sa daným jazykom hovorí. Cudzí jazyk sa naozaj dobre naučíte v cudzine. To vie každý, kto si už niekedy urobil jazykové prázdniny. Človek sa lepšie naučí nový jazyk v prirodzenom prostredí. Jedna nová štúdia nedávno dospela k zaujímavému záveru. Ukazuje, že človek sa nový jazyk v cudzine naučí tiež inak. Mozog je schopný cudzí jazyk spracovávať ako materinský. Vedci už dlho verili, že existujú rôzne učebné procesy. Teraz to zjavne preukázal aj test. Skupina ľudí sa pri ňom mala učiť fiktívne jazyky. Časť ľudí chodila na normálne vyučovanie. Druhá časť ľudí sa učila v simulovanom prostredí cudziny. Títo ľudia sa museli v cudzom prostredí zorientovať. Každý, s kým prišli do styku, hovoril novým jazykom. Ľudia z tejto skupiny teda neboli bežní študenti jazykov. Patrili medzi neznámu komunitu ‘rodených’ hovoriacich. Boli tak nútení rýchlo si s novým jazykom poradiť. Po nejakej dobe prešli obe skupiny testami. Obe skupiny prejavili rovnako dobrú znalosť nového jazyka. Ich mozgy však cudzí jazyk spracovávali odlišne. Tí, čo sa učili „v cudzine“, vykazovali pozoruhodnú mozgovú aktivitu. Ich mozog spracovával gramatiku cudzieho jazyka, ako by to bol ich vlastný jazyk. Boli to rovnaké mechanizmy ako u rodených hovoriacich. Jazykové prázdniny sú najpríjemnejším a najúčinnejším spôsobom učenia!