Slovníček fráz

sk Minulý čas 2   »   nn Fortid 2

82 [osemdesiatdva]

Minulý čas 2

Minulý čas 2

82 [åttito]

Fortid 2

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina nynorsk Prehrať Viac
Musel si zavolať sanitku? M--te--u-r--g---sju-ebi-e-? M____ d_ r_____ s__________ M-t-e d- r-n-j- s-u-e-i-e-? --------------------------- Måtte du ringje sjukebilen? 0
Musel si zavolať lekára? Må--e-du-ring-- -ege-? M____ d_ r_____ l_____ M-t-e d- r-n-j- l-g-n- ---------------------- Måtte du ringje legen? 0
Musel si zavolať políciu? Måtte -----ng-e----i-ie-? M____ d_ r_____ p________ M-t-e d- r-n-j- p-l-t-e-? ------------------------- Måtte du ringje politiet? 0
Máte telefónne číslo? Pred chvíľou som ho ešte mal. H-r-d--nu-me--t--E- had-----t-i --ad. H__ d_ n________ E_ h____ d__ i s____ H-r d- n-m-e-e-? E- h-d-e d-t i s-a-. ------------------------------------- Har du nummeret? Eg hadde det i stad. 0
Máte adresu? Pred chvíľou som ju ešte mal. H-r -- a---ssa? Eg----de ho-i ----. H__ d_ a_______ E_ h____ h_ i s____ H-r d- a-r-s-a- E- h-d-e h- i s-a-. ----------------------------------- Har du adressa? Eg hadde ho i stad. 0
Máte mapu mesta? Pred chvíľou som ju ešte mal. Har du-b----te-- E- h--d--de- ----a-. H__ d_ b________ E_ h____ d__ i s____ H-r d- b-k-r-e-? E- h-d-e d-t i s-a-. ------------------------------------- Har du bykartet? Eg hadde det i stad. 0
Prišiel načas? Nemohol prísť načas. Ko--h---------?-----gre-dd- i-kj- å kome----i--. K__ h__ i t____ H__ g______ i____ å k___ i t____ K-m h-n i t-d-? H-n g-e-d-e i-k-e å k-m- i t-d-. ------------------------------------------------ Kom han i tide? Han greidde ikkje å kome i tide. 0
Našiel cestu? Nemohol nájsť cestu. Fan--h-- -e-e-? -an-f----i-k-e--e-e-. F___ h__ v_____ H__ f___ i____ v_____ F-n- h-n v-g-n- H-n f-n- i-k-e v-g-n- ------------------------------------- Fann han vegen? Han fann ikkje vegen. 0
Rozumel ti? Nerozumel mi. F-rst--ha- deg?---n--un-e---k-- f-rstå -e-. F_____ h__ d___ H__ k____ i____ f_____ m___ F-r-t- h-n d-g- H-n k-n-e i-k-e f-r-t- m-g- ------------------------------------------- Forsto han deg? Han kunne ikkje forstå meg. 0
Prečo si nemohol prísť načas? K-i-o----n-e------k----ome----ide? K_____ k____ d_ i____ k___ i t____ K-i-o- k-n-e d- i-k-e k-m- i t-d-? ---------------------------------- Kvifor kunne du ikkje kome i tide? 0
Prečo si nemohol nájsť cestu? Kvif-r f-n- du---kje-v---n? K_____ f___ d_ i____ v_____ K-i-o- f-n- d- i-k-e v-g-n- --------------------------- Kvifor fann du ikkje vegen? 0
Prečo si mu nemohol rozumieť? Kv-for -ors-- -- -a- ik-j-? K_____ f_____ d_ h__ i_____ K-i-o- f-r-t- d- h-n i-k-e- --------------------------- Kvifor forsto du han ikkje? 0
Nemohol som prísť načas, pretože nešiel žiaden autobus. E- ko- ikkje-i-tid- ford- -et----j- g-ek--b--s. E_ k__ i____ i t___ f____ d__ i____ g____ b____ E- k-m i-k-e i t-d- f-r-i d-t i-k-e g-e-k b-s-. ----------------------------------------------- Eg kom ikkje i tide fordi det ikkje gjekk buss. 0
Nemohol som nájsť cestu, pretože som nemal mapu mesta. E- f-nn ----- v-g-- --rdi e--i--j--------kar-. E_ f___ i____ v____ f____ e_ i____ h____ k____ E- f-n- i-k-e v-g-n f-r-i e- i-k-e h-d-e k-r-. ---------------------------------------------- Eg fann ikkje vegen fordi eg ikkje hadde kart. 0
Nerozumel som mu, pretože hudba bola príliš hlasná. E--ku-n- --k-e-f-rs-å---------i m--ikk-------s--hø-. E_ k____ i____ f_____ h__ f____ m_______ v__ s_ h___ E- k-n-e i-k-e f-r-t- h-n f-r-i m-s-k-e- v-r s- h-g- ---------------------------------------------------- Eg kunne ikkje forstå han fordi musikken var så høg. 0
Musel som ísť taxíkom. Eg mått---a-e-- ---sje. E_ m____ t_ e__ d______ E- m-t-e t- e-n d-o-j-. ----------------------- Eg måtte ta ein drosje. 0
Musel som kúpiť mapu mesta. Eg-m-tte -jø-e--it --r-. E_ m____ k____ e__ k____ E- m-t-e k-ø-e e-t k-r-. ------------------------ Eg måtte kjøpe eit kart. 0
Musel som vypnúť rádio. Eg ---t- s----- ---ioen. E_ m____ s__ a_ r_______ E- m-t-e s-å a- r-d-o-n- ------------------------ Eg måtte slå av radioen. 0

Cudzí jazyk sa lepšie učí v cudzine!

Dospelí sa neučia jazyk tak ľahko ako deti. Ich mozog je už úplne vyvinutý. Nedokáže si už tak ľahko vytvoriť nové štruktúry. V dospelosti je ale stále možné sa jazyk naučiť veľmi dobre! K tomu je potrebné vycestovať do krajiny, kde sa daným jazykom hovorí. Cudzí jazyk sa naozaj dobre naučíte v cudzine. To vie každý, kto si už niekedy urobil jazykové prázdniny. Človek sa lepšie naučí nový jazyk v prirodzenom prostredí. Jedna nová štúdia nedávno dospela k zaujímavému záveru. Ukazuje, že človek sa nový jazyk v cudzine naučí tiež inak. Mozog je schopný cudzí jazyk spracovávať ako materinský. Vedci už dlho verili, že existujú rôzne učebné procesy. Teraz to zjavne preukázal aj test. Skupina ľudí sa pri ňom mala učiť fiktívne jazyky. Časť ľudí chodila na normálne vyučovanie. Druhá časť ľudí sa učila v simulovanom prostredí cudziny. Títo ľudia sa museli v cudzom prostredí zorientovať. Každý, s kým prišli do styku, hovoril novým jazykom. Ľudia z tejto skupiny teda neboli bežní študenti jazykov. Patrili medzi neznámu komunitu ‘rodených’ hovoriacich. Boli tak nútení rýchlo si s novým jazykom poradiť. Po nejakej dobe prešli obe skupiny testami. Obe skupiny prejavili rovnako dobrú znalosť nového jazyka. Ich mozgy však cudzí jazyk spracovávali odlišne. Tí, čo sa učili „v cudzine“, vykazovali pozoruhodnú mozgovú aktivitu. Ich mozog spracovával gramatiku cudzieho jazyka, ako by to bol ich vlastný jazyk. Boli to rovnaké mechanizmy ako u rodených hovoriacich. Jazykové prázdniny sú najpríjemnejším a najúčinnejším spôsobom učenia!