Slovníček fráz

sk Minulý čas 2   »   ca Passat 2

82 [osemdesiatdva]

Minulý čas 2

Minulý čas 2

82 [vuitanta-dos]

Passat 2

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina katalánčina Prehrať Viac
Musel si zavolať sanitku? H--ie---e-t-u--r-- u----m--là--ia? H_____ d_ t_____ a u__ a__________ H-v-e- d- t-u-a- a u-a a-b-l-n-i-? ---------------------------------- Havies de trucar a una ambulància? 0
Musel si zavolať lekára? Ha-i-- -- ---c-r-a--m-t-e? H_____ d_ t_____ a_ m_____ H-v-e- d- t-u-a- a- m-t-e- -------------------------- Havies de trucar al metge? 0
Musel si zavolať políciu? Ha---- -e tr---- - l- -o--cia? H_____ d_ t_____ a l_ p_______ H-v-e- d- t-u-a- a l- p-l-c-a- ------------------------------ Havies de trucar a la policia? 0
Máte telefónne číslo? Pred chvíľou som ho ešte mal. T- -l----ero-de -elè-on?-F- -o res--l -e---. T_ e_ n_____ d_ t_______ F_ n_ r__ e_ t_____ T- e- n-m-r- d- t-l-f-n- F- n- r-s e- t-n-a- -------------------------------------------- Té el número de telèfon? Fa no res el tenia. 0
Máte adresu? Pred chvíľou som ju ešte mal. Té l--d--ça--F----------a-te-i-. T_ l________ F_ n_ r__ l_ t_____ T- l-a-r-ç-? F- n- r-s l- t-n-a- -------------------------------- Té l’adreça? Fa no res la tenia. 0
Máte mapu mesta? Pred chvíľou som ju ešte mal. T- e- p-- d---a ci-ta---F- no-----e---e--a. T_ e_ p__ d_ l_ c______ F_ n_ r__ e_ t_____ T- e- p-a d- l- c-u-a-? F- n- r-s e- t-n-a- ------------------------------------------- Té el pla de la ciutat? Fa no res el tenia. 0
Prišiel načas? Nemohol prísť načas. Va-----r-- l--------o-v--p--er---nir --l’h-r-. V_ v____ a l______ N_ v_ p____ v____ a l______ V- v-n-r a l-h-r-? N- v- p-d-r v-n-r a l-h-r-. ---------------------------------------------- Va venir a l’hora? No va poder venir a l’hora. 0
Našiel cestu? Nemohol nájsť cestu. Que-va--r-bar-e----mí?-No-va pode---r-b----l -a-í. Q__ v_ t_____ e_ c____ N_ v_ p____ t_____ e_ c____ Q-e v- t-o-a- e- c-m-? N- v- p-d-r t-o-a- e- c-m-. -------------------------------------------------- Que va trobar el camí? No va poder trobar el camí. 0
Rozumel ti? Nerozumel mi. T’en--n----No-em---d-a ----n-re. T_________ N_ e_ p____ e________ T-e-t-n-a- N- e- p-d-a e-t-n-r-. -------------------------------- T’entenia? No em podia entendre. 0
Prečo si nemohol prísť načas? P-- qu--no---s po----a-r---- ----h-ra? P__ q__ n_ v__ p____ a______ a l______ P-r q-è n- v-s p-d-r a-r-b-r a l-h-r-? -------------------------------------- Per què no vas poder arribar a l’hora? 0
Prečo si nemohol nájsť cestu? P-- -u--n--vas --der--robar -l-----? P__ q__ n_ v__ p____ t_____ e_ c____ P-r q-è n- v-s p-d-r t-o-a- e- c-m-? ------------------------------------ Per què no vas poder trobar el camí? 0
Prečo si mu nemohol rozumieť? P-- -u- n-----podi-s e-te--r-? P__ q__ n_ e_ p_____ e________ P-r q-è n- e- p-d-e- e-t-n-r-? ------------------------------ Per què no el podies entendre? 0
Nemohol som prísť načas, pretože nešiel žiaden autobus. No--ai- ---er-a--ibar---l’---a ----u---- anav-- e-- -----uso-. N_ v___ p____ a______ a l_____ p_____ n_ a_____ e__ a_________ N- v-i- p-d-r a-r-b-r a l-h-r- p-r-u- n- a-a-e- e-s a-t-b-s-s- -------------------------------------------------------------- No vaig poder arribar a l’hora perquè no anaven els autobusos. 0
Nemohol som nájsť cestu, pretože som nemal mapu mesta. N- ---------- tr-b---e- c-mí- ----u- no-t---- un--la -- l----uta-. N_ v___ p____ t_____ e_ c____ p_____ n_ t____ u_ p__ d_ l_ c______ N- v-i- p-d-r t-o-a- e- c-m-, p-r-u- n- t-n-a u- p-a d- l- c-u-a-. ------------------------------------------------------------------ No vaig poder trobar el camí, perquè no tenia un pla de la ciutat. 0
Nerozumel som mu, pretože hudba bola príliš hlasná. N- el-p---------n-re -e-q-- -- -ús--a-es--v- -----a-t-. N_ e_ p____ e_______ p_____ l_ m_____ e_____ m___ a____ N- e- p-d-a e-t-n-r- p-r-u- l- m-s-c- e-t-v- m-l- a-t-. ------------------------------------------------------- No el podia entendre perquè la música estava molt alta. 0
Musel som ísť taxíkom. Va-g-hav----e --e------- ---i. V___ h____ d_ p______ u_ t____ V-i- h-v-r d- p-e-d-e u- t-x-. ------------------------------ Vaig haver de prendre un taxi. 0
Musel som kúpiť mapu mesta. Va-g---v-r--e -----a--u--p-- d---- -iuta-. V___ h____ d_ c______ u_ p__ d_ l_ c______ V-i- h-v-r d- c-m-r-r u- p-a d- l- c-u-a-. ------------------------------------------ Vaig haver de comprar un pla de la ciutat. 0
Musel som vypnúť rádio. V-i----ver-d’-p--a--l- r-d-o. V___ h____ d_______ l_ r_____ V-i- h-v-r d-a-a-a- l- r-d-o- ----------------------------- Vaig haver d’apagar la ràdio. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + katalánčina (1-100) MP3 katalánčina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Cudzí jazyk sa lepšie učí v cudzine!

Dospelí sa neučia jazyk tak ľahko ako deti. Ich mozog je už úplne vyvinutý. Nedokáže si už tak ľahko vytvoriť nové štruktúry. V dospelosti je ale stále možné sa jazyk naučiť veľmi dobre! K tomu je potrebné vycestovať do krajiny, kde sa daným jazykom hovorí. Cudzí jazyk sa naozaj dobre naučíte v cudzine. To vie každý, kto si už niekedy urobil jazykové prázdniny. Človek sa lepšie naučí nový jazyk v prirodzenom prostredí. Jedna nová štúdia nedávno dospela k zaujímavému záveru. Ukazuje, že človek sa nový jazyk v cudzine naučí tiež inak. Mozog je schopný cudzí jazyk spracovávať ako materinský. Vedci už dlho verili, že existujú rôzne učebné procesy. Teraz to zjavne preukázal aj test. Skupina ľudí sa pri ňom mala učiť fiktívne jazyky. Časť ľudí chodila na normálne vyučovanie. Druhá časť ľudí sa učila v simulovanom prostredí cudziny. Títo ľudia sa museli v cudzom prostredí zorientovať. Každý, s kým prišli do styku, hovoril novým jazykom. Ľudia z tejto skupiny teda neboli bežní študenti jazykov. Patrili medzi neznámu komunitu ‘rodených’ hovoriacich. Boli tak nútení rýchlo si s novým jazykom poradiť. Po nejakej dobe prešli obe skupiny testami. Obe skupiny prejavili rovnako dobrú znalosť nového jazyka. Ich mozgy však cudzí jazyk spracovávali odlišne. Tí, čo sa učili „v cudzine“, vykazovali pozoruhodnú mozgovú aktivitu. Ich mozog spracovával gramatiku cudzieho jazyka, ako by to bol ich vlastný jazyk. Boli to rovnaké mechanizmy ako u rodených hovoriacich. Jazykové prázdniny sú najpríjemnejším a najúčinnejším spôsobom učenia!