Slovníček fráz

sk Minulý čas 2   »   sl Preteklost 2

82 [osemdesiatdva]

Minulý čas 2

Minulý čas 2

82 [dvainosemdeset]

Preteklost 2

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina slovinčina Prehrať Viac
Musel si zavolať sanitku? Al- ----o-a-(-)---k----ti r---lca? A__ s_ m_______ p________ r_______ A-i s- m-r-l-a- p-k-i-a-i r-š-l-a- ---------------------------------- Ali si moral(a) poklicati rešilca? 0
Musel si zavolať lekára? Al- s- -or--(a)-p---ic--- zdrav-i-a? A__ s_ m_______ p________ z_________ A-i s- m-r-l-a- p-k-i-a-i z-r-v-i-a- ------------------------------------ Ali si moral(a) poklicati zdravnika? 0
Musel si zavolať políciu? A-i--i--or-l(a)---k-ic--- p-----j-? A__ s_ m_______ p________ p________ A-i s- m-r-l-a- p-k-i-a-i p-l-c-j-? ----------------------------------- Ali si moral(a) poklicati policijo? 0
Máte telefónne číslo? Pred chvíľou som ho ešte mal. Ali i-a-e -e-e--n-k--št-v--ko?-Pr--k------ -- ---imel(-). A__ i____ t_________ š________ P______ s__ j_ š_ i_______ A-i i-a-e t-l-f-n-k- š-e-i-k-? P-a-k-r s-m j- š- i-e-(-)- --------------------------------------------------------- Ali imate telefonsko številko? Pravkar sem jo še imel(a). 0
Máte adresu? Pred chvíľou som ju ešte mal. A-- ----e-nasl--- P-av--- s-m -- š- -me--a). A__ i____ n______ P______ s__ g_ š_ i_______ A-i i-a-e n-s-o-? P-a-k-r s-m g- š- i-e-(-)- -------------------------------------------- Ali imate naslov? Pravkar sem ga še imel(a). 0
Máte mapu mesta? Pred chvíľou som ju ešte mal. Ali-imate -ač-t-me-ta- -r--kar ----g- ----m--(-). A__ i____ n____ m_____ P______ s__ g_ š_ i_______ A-i i-a-e n-č-t m-s-a- P-a-k-r s-m g- š- i-e-(-)- ------------------------------------------------- Ali imate načrt mesta? Pravkar sem ga še imel(a). 0
Prišiel načas? Nemohol prísť načas. Je ----el ----o- O---i----el-prit- -ra---asn-. J_ p_____ t_____ O_ n_ m____ p____ p__________ J- p-i-e- t-č-o- O- n- m-g-l p-i-i p-a-o-a-n-. ---------------------------------------------- Je prišel točno? On ni mogel priti pravočasno. 0
Našiel cestu? Nemohol nájsť cestu. Je naše---o-?-N----g-- naj-i --t-. J_ n____ p___ N_ m____ n____ p____ J- n-š-l p-t- N- m-g-l n-j-i p-t-. ---------------------------------- Je našel pot? Ni mogel najti poti. 0
Rozumel ti? Nerozumel mi. T---e r--um-l? Ni -e-m-g-l -az---t-. T_ j_ r_______ N_ m_ m____ r________ T- j- r-z-m-l- N- m- m-g-l r-z-m-t-. ------------------------------------ Te je razumel? Ni me mogel razumeti. 0
Prečo si nemohol prísť načas? Za-aj -isi-mog----m-gl-)-pri---t-č-o? Z____ n___ m____ (______ p____ t_____ Z-k-j n-s- m-g-l (-o-l-) p-i-i t-č-o- ------------------------------------- Zakaj nisi mogel (mogla) priti točno? 0
Prečo si nemohol nájsť cestu? Zaka- n--i --gel (mog-a- -a--- p---? Z____ n___ m____ (______ n____ p____ Z-k-j n-s- m-g-l (-o-l-) n-j-i p-t-? ------------------------------------ Zakaj nisi mogel (mogla) najti poti? 0
Prečo si mu nemohol rozumieť? Z-k-j -a nisi m---l (mo-la--ra-u---i? Z____ g_ n___ m____ (______ r________ Z-k-j g- n-s- m-g-l (-o-l-) r-z-m-t-? ------------------------------------- Zakaj ga nisi mogel (mogla) razumeti? 0
Nemohol som prísť načas, pretože nešiel žiaden autobus. N-s-m ----l-(mo-la) -r-t- to-no, -er ni--oz----ob-n-av--bu-. N____ m____ (______ p____ t_____ k__ n_ v____ n____ a_______ N-s-m m-g-l (-o-l-) p-i-i t-č-o- k-r n- v-z-l n-b-n a-t-b-s- ------------------------------------------------------------ Nisem mogel (mogla) priti točno, ker ni vozil noben avtobus. 0
Nemohol som nájsť cestu, pretože som nemal mapu mesta. N--em----el--m-gl-- -ajti p-t-,-k-r----e- -m-l(------r-- -es--. N____ m____ (______ n____ p____ k__ n____ i______ n_____ m_____ N-s-m m-g-l (-o-l-) n-j-i p-t-, k-r n-s-m i-e-(-) n-č-t- m-s-a- --------------------------------------------------------------- Nisem mogel (mogla) najti poti, ker nisem imel(a) načrta mesta. 0
Nerozumel som mu, pretože hudba bola príliš hlasná. N-se--g- m---l--m-gla)-r-z----i, --- -- bila ---s----ak- gl-sna. N____ g_ m____ (______ r________ k__ j_ b___ g_____ t___ g______ N-s-m g- m-g-l (-o-l-) r-z-m-t-, k-r j- b-l- g-a-b- t-k- g-a-n-. ---------------------------------------------------------------- Nisem ga mogel (mogla) razumeti, ker je bila glasba tako glasna. 0
Musel som ísť taxíkom. Mor-l--- --m vzeti-ta--i. M_______ s__ v____ t_____ M-r-l-a- s-m v-e-i t-k-i- ------------------------- Moral(a) sem vzeti taksi. 0
Musel som kúpiť mapu mesta. Mo-al--) -e--ku-i-- -a--t mes--. M_______ s__ k_____ n____ m_____ M-r-l-a- s-m k-p-t- n-č-t m-s-a- -------------------------------- Moral(a) sem kupiti načrt mesta. 0
Musel som vypnúť rádio. Mor---a) sem-izkl--iti---d--. M_______ s__ i________ r_____ M-r-l-a- s-m i-k-o-i-i r-d-o- ----------------------------- Moral(a) sem izklopiti radio. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + slovinčina (1-100) MP3 slovinčina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Cudzí jazyk sa lepšie učí v cudzine!

Dospelí sa neučia jazyk tak ľahko ako deti. Ich mozog je už úplne vyvinutý. Nedokáže si už tak ľahko vytvoriť nové štruktúry. V dospelosti je ale stále možné sa jazyk naučiť veľmi dobre! K tomu je potrebné vycestovať do krajiny, kde sa daným jazykom hovorí. Cudzí jazyk sa naozaj dobre naučíte v cudzine. To vie každý, kto si už niekedy urobil jazykové prázdniny. Človek sa lepšie naučí nový jazyk v prirodzenom prostredí. Jedna nová štúdia nedávno dospela k zaujímavému záveru. Ukazuje, že človek sa nový jazyk v cudzine naučí tiež inak. Mozog je schopný cudzí jazyk spracovávať ako materinský. Vedci už dlho verili, že existujú rôzne učebné procesy. Teraz to zjavne preukázal aj test. Skupina ľudí sa pri ňom mala učiť fiktívne jazyky. Časť ľudí chodila na normálne vyučovanie. Druhá časť ľudí sa učila v simulovanom prostredí cudziny. Títo ľudia sa museli v cudzom prostredí zorientovať. Každý, s kým prišli do styku, hovoril novým jazykom. Ľudia z tejto skupiny teda neboli bežní študenti jazykov. Patrili medzi neznámu komunitu ‘rodených’ hovoriacich. Boli tak nútení rýchlo si s novým jazykom poradiť. Po nejakej dobe prešli obe skupiny testami. Obe skupiny prejavili rovnako dobrú znalosť nového jazyka. Ich mozgy však cudzí jazyk spracovávali odlišne. Tí, čo sa učili „v cudzine“, vykazovali pozoruhodnú mozgovú aktivitu. Ich mozog spracovával gramatiku cudzieho jazyka, ako by to bol ich vlastný jazyk. Boli to rovnaké mechanizmy ako u rodených hovoriacich. Jazykové prázdniny sú najpríjemnejším a najúčinnejším spôsobom učenia!