Slovníček fráz

sk Minulý čas 2   »   es Pretérito 2

82 [osemdesiatdva]

Minulý čas 2

Minulý čas 2

82 [ochenta y dos]

Pretérito 2

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina španielčina Prehrať Viac
Musel si zavolať sanitku? ¿T--i-te -ue p-d-r-u-- a--u-a-ci-? ¿_______ q__ p____ u__ a__________ ¿-u-i-t- q-e p-d-r u-a a-b-l-n-i-? ---------------------------------- ¿Tuviste que pedir una ambulancia?
Musel si zavolať lekára? ¿Tuv-s-e -ue---a--r -l --di-o? ¿_______ q__ l_____ a_ m______ ¿-u-i-t- q-e l-a-a- a- m-d-c-? ------------------------------ ¿Tuviste que llamar al médico?
Musel si zavolať políciu? ¿Tuvis-e-q---ll-mar-a--a-----c-a? ¿_______ q__ l_____ a l_ p_______ ¿-u-i-t- q-e l-a-a- a l- p-l-c-a- --------------------------------- ¿Tuviste que llamar a la policía?
Máte telefónne číslo? Pred chvíľou som ho ešte mal. ¿Ti--e ------) -l-númer--d- t-l-fon-?-Ha-e----m-m---- -ún-l- ---í-. ¿_____ (______ e_ n_____ d_ t________ H___ u_ m______ a__ l_ t_____ ¿-i-n- (-s-e-) e- n-m-r- d- t-l-f-n-? H-c- u- m-m-n-o a-n l- t-n-a- ------------------------------------------------------------------- ¿Tiene (usted) el número de teléfono? Hace un momento aún lo tenía.
Máte adresu? Pred chvíľou som ju ešte mal. ¿-i-n- (u--e-)--a-d-rec-i--?-H-----n--ome----a-n--- -ení-. ¿_____ (______ l_ d_________ H___ u_ m______ a__ l_ t_____ ¿-i-n- (-s-e-) l- d-r-c-i-n- H-c- u- m-m-n-o a-n l- t-n-a- ---------------------------------------------------------- ¿Tiene (usted) la dirección? Hace un momento aún la tenía.
Máte mapu mesta? Pred chvíľou som ju ešte mal. ¿Ti--- (--t--- -l-p---- (d- -- ----ad-- Ha-- -----me-t----n -o--e---. ¿_____ (______ e_ p____ (__ l_ c_______ H___ u_ m______ a__ l_ t_____ ¿-i-n- (-s-e-) e- p-a-o (-e l- c-u-a-)- H-c- u- m-m-n-o a-n l- t-n-a- --------------------------------------------------------------------- ¿Tiene (usted) el plano (de la ciudad)? Hace un momento aún lo tenía.
Prišiel načas? Nemohol prísť načas. ¿-----l-e---- --e---?--- -ud--l-e-a- a --e--o. ¿____ l____ a t______ N_ p___ l_____ a t______ ¿-É-) l-e-ó a t-e-p-? N- p-d- l-e-a- a t-e-p-. ---------------------------------------------- ¿(Él) llegó a tiempo? No pudo llegar a tiempo.
Našiel cestu? Nemohol nájsť cestu. ¿E-c-n-ró------min-? -----d- enc-n-r----l-c---n-. ¿________ e_ c______ N_ p___ e________ e_ c______ ¿-n-o-t-ó e- c-m-n-? N- p-d- e-c-n-r-r e- c-m-n-. ------------------------------------------------- ¿Encontró el camino? No pudo encontrar el camino.
Rozumel ti? Nerozumel mi. ¿------e-di-?--o -- p-d- e----der. ¿__ e________ N_ m_ p___ e________ ¿-e e-t-n-i-? N- m- p-d- e-t-n-e-. ---------------------------------- ¿Te entendió? No me pudo entender.
Prečo si nemohol prísť načas? ¿-or -ué-no-p-d--t- lle--- a--ie---? ¿___ q__ n_ p______ l_____ a t______ ¿-o- q-é n- p-d-s-e l-e-a- a t-e-p-? ------------------------------------ ¿Por qué no pudiste llegar a tiempo?
Prečo si nemohol nájsť cestu? ¿P-- q-- -o-pud-s-----c-n------- -----o? ¿___ q__ n_ p______ e________ e_ c______ ¿-o- q-é n- p-d-s-e e-c-n-r-r e- c-m-n-? ---------------------------------------- ¿Por qué no pudiste encontrar el camino?
Prečo si mu nemohol rozumieť? ¿P-- q---no pud-s-- e-t-n-e-lo? ¿___ q__ n_ p______ e__________ ¿-o- q-é n- p-d-s-e e-t-n-e-l-? ------------------------------- ¿Por qué no pudiste entenderlo?
Nemohol som prísť načas, pretože nešiel žiaden autobus. N--p----l---a--- -i---- -o-que-no-pa-aba--i------ut---s. N_ p___ l_____ a t_____ p_____ n_ p_____ n_____ a_______ N- p-d- l-e-a- a t-e-p- p-r-u- n- p-s-b- n-n-ú- a-t-b-s- -------------------------------------------------------- No pude llegar a tiempo porque no pasaba ningún autobús.
Nemohol som nájsť cestu, pretože som nemal mapu mesta. N---ud--enc-n-rar--l ---in- p--q-e-n--te-í--u------o. N_ p___ e________ e_ c_____ p_____ n_ t____ u_ p_____ N- p-d- e-c-n-r-r e- c-m-n- p-r-u- n- t-n-a u- p-a-o- ----------------------------------------------------- No pude encontrar el camino porque no tenía un plano.
Nerozumel som mu, pretože hudba bola príliš hlasná. N- p-de e--e-de--- --r--- l----sica -st----d-m--iad-----a. N_ p___ e_________ p_____ l_ m_____ e_____ d________ a____ N- p-d- e-t-n-e-l- p-r-u- l- m-s-c- e-t-b- d-m-s-a-o a-t-. ---------------------------------------------------------- No pude entenderlo porque la música estaba demasiado alta.
Musel som ísť taxíkom. Tuv- qu---o-er-u- -a-i. T___ q__ c____ u_ t____ T-v- q-e c-g-r u- t-x-. ----------------------- Tuve que coger un taxi.
Musel som kúpiť mapu mesta. Tu-e -u--comp-ar un ----- (de -- ---dad). T___ q__ c______ u_ p____ (__ l_ c_______ T-v- q-e c-m-r-r u- p-a-o (-e l- c-u-a-)- ----------------------------------------- Tuve que comprar un plano (de la ciudad).
Musel som vypnúť rádio. Tu-- -ue---aga- l--ra-i-. T___ q__ a_____ l_ r_____ T-v- q-e a-a-a- l- r-d-o- ------------------------- Tuve que apagar la radio.

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + španielčina (1-100) MP3 španielčina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Cudzí jazyk sa lepšie učí v cudzine!

Dospelí sa neučia jazyk tak ľahko ako deti. Ich mozog je už úplne vyvinutý. Nedokáže si už tak ľahko vytvoriť nové štruktúry. V dospelosti je ale stále možné sa jazyk naučiť veľmi dobre! K tomu je potrebné vycestovať do krajiny, kde sa daným jazykom hovorí. Cudzí jazyk sa naozaj dobre naučíte v cudzine. To vie každý, kto si už niekedy urobil jazykové prázdniny. Človek sa lepšie naučí nový jazyk v prirodzenom prostredí. Jedna nová štúdia nedávno dospela k zaujímavému záveru. Ukazuje, že človek sa nový jazyk v cudzine naučí tiež inak. Mozog je schopný cudzí jazyk spracovávať ako materinský. Vedci už dlho verili, že existujú rôzne učebné procesy. Teraz to zjavne preukázal aj test. Skupina ľudí sa pri ňom mala učiť fiktívne jazyky. Časť ľudí chodila na normálne vyučovanie. Druhá časť ľudí sa učila v simulovanom prostredí cudziny. Títo ľudia sa museli v cudzom prostredí zorientovať. Každý, s kým prišli do styku, hovoril novým jazykom. Ľudia z tejto skupiny teda neboli bežní študenti jazykov. Patrili medzi neznámu komunitu ‘rodených’ hovoriacich. Boli tak nútení rýchlo si s novým jazykom poradiť. Po nejakej dobe prešli obe skupiny testami. Obe skupiny prejavili rovnako dobrú znalosť nového jazyka. Ich mozgy však cudzí jazyk spracovávali odlišne. Tí, čo sa učili „v cudzine“, vykazovali pozoruhodnú mozgovú aktivitu. Ich mozog spracovával gramatiku cudzieho jazyka, ako by to bol ich vlastný jazyk. Boli to rovnaké mechanizmy ako u rodených hovoriacich. Jazykové prázdniny sú najpríjemnejším a najúčinnejším spôsobom učenia!