Slovníček fráz

sk Minulý čas modálnych slovies 1   »   nn Fortid av modale hjelpeverb 1

87 [osemdesiatsedem]

Minulý čas modálnych slovies 1

Minulý čas modálnych slovies 1

87 [åttisju]

Fortid av modale hjelpeverb 1

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina nynorsk Prehrať Viac
Museli sme polievať kvetiny. Vi --t-- -a-n--b---an-. V_ m____ v____ b_______ V- m-t-e v-t-e b-o-a-e- ----------------------- Vi måtte vatne blomane. 0
Museli sme upratať byt. V- m---e rydd--- ---l----it-. V_ m____ r____ i l___________ V- m-t-e r-d-e i l-i-e-h-i-a- ----------------------------- Vi måtte rydde i leilegheita. 0
Museli sme umyť riad. Vi må-te-ta-o--vas-en. V_ m____ t_ o_________ V- m-t-e t- o-p-a-k-n- ---------------------- Vi måtte ta oppvasken. 0
Museli ste zaplatiť účet? M-tt--d--b-t-le--e----ga? M____ d_ b_____ r________ M-t-e d- b-t-l- r-k-i-g-? ------------------------- Måtte de betale rekninga? 0
Museli ste zaplatiť vstup? M---e -- beta---i-----gspe--ar? M____ d_ b_____ i______________ M-t-e d- b-t-l- i-n-a-g-p-n-a-? ------------------------------- Måtte de betale inngangspengar? 0
Museli ste zaplatiť pokutu? M--t--de bet--- e---ot? M____ d_ b_____ e_ b___ M-t-e d- b-t-l- e- b-t- ----------------------- Måtte de betale ei bot? 0
Kto sa musel rozlúčiť? Kven-måt-e ---e------t? K___ m____ s___ h_ d___ K-e- m-t-e s-i- h- d-t- ----------------------- Kven måtte seie ha det? 0
Kto musel ísť skoro domov? K--n -åt-e-g- -ei---id--g? K___ m____ g_ h___ t______ K-e- m-t-e g- h-i- t-d-e-? -------------------------- Kven måtte gå heim tidleg? 0
Kto musel ísť vlakom? K--- -å-----a-to--t? K___ m____ t_ t_____ K-e- m-t-e t- t-g-t- -------------------- Kven måtte ta toget? 0
Nechceli sme dlho zostať. V- -i-le -k--e-bli--e-ge. V_ v____ i____ b__ l_____ V- v-l-e i-k-e b-i l-n-e- ------------------------- Vi ville ikkje bli lenge. 0
Nechceli sme nič piť. V- ---l- --k-- --ikke n---. V_ v____ i____ d_____ n____ V- v-l-e i-k-e d-i-k- n-k-. --------------------------- Vi ville ikkje drikke noko. 0
Nechceli sme rušiť. V----lle i-k-- f-rsty-re. V_ v____ i____ f_________ V- v-l-e i-k-e f-r-t-r-e- ------------------------- Vi ville ikkje forstyrre. 0
Chcel som práve telefonovať. Eg-v--le ----r-t--i----ringje. E_ v____ a______ t__ å r______ E- v-l-e a-k-r-t t-l å r-n-j-. ------------------------------ Eg ville akkurat til å ringje. 0
Chcel som objednať taxík. E- ville --nge--i -ros--. E_ v____ t____ e_ d______ E- v-l-e t-n-e e- d-o-j-. ------------------------- Eg ville tinge ei drosje. 0
Chcel som ísť totiž domov. Eg -ille--e--e- -øy----eim. E_ v____ n_____ k____ h____ E- v-l-e n-m-e- k-y-e h-i-. --------------------------- Eg ville nemleg køyre heim. 0
Myslel som, že chceš zavolať svojej žene. E- t-ud-e -- ---le --n-je-k-n---i. E_ t_____ d_ v____ r_____ k___ d__ E- t-u-d- d- v-l-e r-n-j- k-n- d-. ---------------------------------- Eg trudde du ville ringje kona di. 0
Myslel som, že chceš zavolať informácie. Eg--r-d---du-----e---ngje-opp----n-a. E_ t_____ d_ v____ r_____ o__________ E- t-u-d- d- v-l-e r-n-j- o-p-y-i-g-. ------------------------------------- Eg trudde du ville ringje opplysinga. 0
Myslel som, že chceš objednať pizzu. Eg----dd- d--v-----t--g--p-zz-. E_ t_____ d_ v____ t____ p_____ E- t-u-d- d- v-l-e t-n-e p-z-a- ------------------------------- Eg trudde du ville tinge pizza. 0

Veľké písmená, veľké pocity

V reklame sa používa veľa obrázkov. Obrázky u nás vzbudzujú osobitný záujem. Prezeráme si ich dlhšie a sústredenejšie ako písmená. Vďaka tomu si reklamy s obrázkami pamätáme lepšie. Obrázky tiež spôsobujú silné emocionálne reakcie. Obrázky sa v mozgu spracovávajú veľmi rýchlo. Mozog okamžite vie, čo je na obrázku k videniu. Písmená fungujú inak ako obrázky. Sú to abstraktné znaky. Náš mozog na ne teda reaguje pomalšie. Najprv musí porozumieť významu slova. Dá sa povedať, že znaky musia byť preložené v rečovej oblasti mozgu. Ale aj pomocou písmen sa dajú vzbudiť emócie. Text len musí byť dostatočne veľký. Štúdie ukazujú, že veľké písmená majú aj veľký účinok. Veľké písmená nie sú len ľahšie čitateľné ako malé písmená. Vyvolávajú tiež silnejšiu emocionálnu reakciu. Platí to pre kladné aj záporné pocity. Veľkosť bola pre ľudstvo vždy dôležitá. Človek musí v nebezpečenstve reagovať rýchlo. A keď je niečo veľké, je to väčšinou už veľmi blízko! Je preto pochopiteľné, že veľké obrázky podnecujú silné reakcie. Menej jasné ale je, prečo takto reagujeme na veľké písmená. Písmená nie sú v skutočnosti pre náš mozog signálom. Napriek tomu mozog vykazuje značnú aktivitu, keď vidí veľké písmená. Tento výsledok je pre vedcov veľmi zaujímavý. Ukazuje, akými dôležitými sa pre nás písmená stali. Náš mozog sa nejakým spôsobom naučil reagovať na písmo ...