Slovníček fráz

sk Vo vlaku   »   nn På toget

34 [tridsaťštyri]

Vo vlaku

Vo vlaku

34 [trettifire]

På toget

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina nynorsk Prehrať Viac
Je to vlak do Berlína? Er-d-tte---g-t-ti--B-r--n? E_ d____ t____ t__ B______ E- d-t-e t-g-t t-l B-r-i-? -------------------------- Er dette toget til Berlin? 0
Kedy odchádza vlak? Nå--gå--t--et? N__ g__ t_____ N-r g-r t-g-t- -------------- Når går toget? 0
Kedy príde vlak do Berlína? N-- -je- t-g-t---l---rl--? N__ k___ t____ t__ B______ N-r k-e- t-g-t t-l B-r-i-? -------------------------- Når kjem toget til Berlin? 0
Prepáčte, môžem prejsť? Kan--g få----e-fo---- -- du-s--ll? K__ e_ f_ k___ f_____ e_ d_ s_____ K-n e- f- k-m- f-r-i- e- d- s-i-l- ---------------------------------- Kan eg få kome forbi, er du snill? 0
Myslím si, že to je moje miesto. E--t------t-e er-pl--sen---n. E_ t___ d____ e_ p______ m___ E- t-u- d-t-e e- p-a-s-n m-n- ----------------------------- Eg trur dette er plassen min. 0
Myslím, že sedíte na mojom mieste. E- t--- d- s-t ---pl----- ---. E_ t___ d_ s__ p_ p______ m___ E- t-u- d- s-t p- p-a-s-n m-n- ------------------------------ Eg trur du sit på plassen min. 0
Kde je lôžkový vozeň? Kor e-------o---? K__ e_ s_________ K-r e- s-v-v-g-a- ----------------- Kor er sovevogna? 0
Lôžkový vozeň je na konci vlaku. S-v--og-a-e----ke-st --t----. S________ e_ b______ i t_____ S-v-v-g-a e- b-k-r-t i t-g-t- ----------------------------- Sovevogna er bakerst i toget. 0
A kde je jedálenský vozeň? – Na začiatku. O- kv----r ma-vog--?-- Hei-- -rem-t. O_ k___ e_ m________ – H____ f______ O- k-a- e- m-t-o-n-? – H-i-t f-e-s-. ------------------------------------ Og kvar er matvogna? – Heilt fremst. 0
Môžem spať dole? Ka- -g------v- ne-e? K__ e_ f_ s___ n____ K-n e- f- s-v- n-d-? -------------------- Kan eg få sove nede? 0
Môžem spať v strede? K-n -g-f--so-e-i ---t-n? K__ e_ f_ s___ i m______ K-n e- f- s-v- i m-d-e-? ------------------------ Kan eg få sove i midten? 0
Môžem spať hore? Kan--- f---ov--øvst? K__ e_ f_ s___ ø____ K-n e- f- s-v- ø-s-? -------------------- Kan eg få sove øvst? 0
Kedy budeme na hranici? N-r er---------e-ved---e---? N__ e_ v_ f_____ v__ g______ N-r e- v- f-a-m- v-d g-e-s-? ---------------------------- Når er vi framme ved grensa? 0
Ako dlho trvá cesta do Berlína? K---l---e -e--t--en --- B-r---? K__ l____ t__ t____ t__ B______ K-r l-n-e t-k t-r-n t-l B-r-i-? ------------------------------- Kor lenge tek turen til Berlin? 0
Má vlak meškanie? Er-t--e- -o-si---? E_ t____ f________ E- t-g-t f-r-i-k-? ------------------ Er toget forsinka? 0
Máte niečo na čítanie? H-- ---n----- les-? H__ d_ n___ å l____ H-r d- n-k- å l-s-? ------------------- Har du noko å lese? 0
Môžem tu dostať niečo na jedenie a pitie? Går--et a--- få-noko ---t------rikk-----? G__ d__ a_ å f_ n___ å e__ o_ d_____ h___ G-r d-t a- å f- n-k- å e-e o- d-i-k- h-r- ----------------------------------------- Går det an å få noko å ete og drikke her? 0
Zobudili by ste ma o 7.00? Kan-du--er- ---ll--g vek-je meg -l-k-a---u? K__ d_ v___ s____ o_ v_____ m__ k_____ s___ K-n d- v-r- s-i-l o- v-k-j- m-g k-o-k- s-u- ------------------------------------------- Kan du vere snill og vekkje meg klokka sju? 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + nynorsk (1-100) MP3 nynorsk (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Bábätká vedia čítať z pier!

Keď sa bábätká učia hovoriť, dívajú sa svojim rodičom na ústa. Dospeli k tomu vývojoví psychológovia. Zhruba od šiestich mesiacov začínajú deti čítať z pier. Učia sa, ako pohybovať perami, aby vytvorili hlásku. Keď je deťom jeden rok, už niektorým slovám rozumejú. Od tohto veku sa ľuďom zase pozerajú do očí. Získavajú tým veľa dôležitých informácií. Z očí spoznajú, či sú ich rodičia veselí alebo smutní. Týmto spôsobom sa učia poznávať pocity. Zaujímavé je, keď na ne hovoríte cudzím jazykom. Potom totiž opäť začnú čítať z pier. Učia sa tak tvoriť cudzie hlásky. Ak hovoríte s deťmi, mali by ste sa teda na ne vždy pozerať. Okrem toho potrebujú deti k svojmu jazykovému vývoju dialóg. Rodičia totiž veľmi často opakujú, čo deti povedia. Deti teda dostávajú spätnú väzbu. Pre malé deti je veľmi dôležitá. Vedia, že im rozumiete. A to ich motivuje. Rady potom v učení pokračujú. Nestačí teda deťom len prehrávať audiokazety. To, že deti naozaj vedia čítať z pier, dokazujú štúdie. Malým deťom boli napríklad prehrávané videá bez zvuku. Išlo o videá v ich materinskom a cudzom jazyku. Videá vo svojom materskom jazyku sledovali deti dlhšie. Dávali pri nich aj väčší pozor. Prvé slová detí sú však na celom svete rovnaké. Mama a otec - vyslovia ich ľahko vo všetkých jazykoch!