Slovníček fráz

sk Na diskotéke   »   nn På diskotek

46 [štyridsaťšesť]

Na diskotéke

Na diskotéke

46 [førtiseks]

På diskotek

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina nynorsk Prehrať Viac
Je toto miesto voľné? E--de----dig -e-? E_ d__ l____ h___ E- d-t l-d-g h-r- ----------------- Er det ledig her? 0
Smiem si k Vám sadnúť? K-n-e--f- s---- m-g? K__ e_ f_ s____ m___ K-n e- f- s-t-e m-g- -------------------- Kan eg få setje meg? 0
Iste. G-e--e det. G_____ d___ G-e-n- d-t- ----------- Gjerne det. 0
Ako sa Vám páči tá hudba? Kva-sy-es--d--o--mu-ik-e-? K__ s_____ d_ o_ m________ K-a s-n-s- d- o- m-s-k-e-? -------------------------- Kva synest du om musikken? 0
Je trochu hlasná. L--t---r -øg. L___ f__ h___ L-t- f-r h-g- ------------- Litt for høg. 0
Ale tá skupina hrá celkom dobre. Me--ban----s-e-a---r-. M__ b_____ s_____ b___ M-n b-n-e- s-e-a- b-a- ---------------------- Men bandet spelar bra. 0
Chodievate sem často? E---u --- of--, -----? E_ d_ h__ o____ e_____ E- d- h-r o-t-, e-l-r- ---------------------- Er du her ofte, eller? 0
Nie, toto je prvý raz. Nei,--e- er fyr--e-go---n. N___ d__ e_ f_____ g______ N-i- d-t e- f-r-t- g-n-e-. -------------------------- Nei, det er fyrste gongen. 0
Ešte som tu nebol. Eg--------ri---re h-r. E_ h__ a____ v___ h___ E- h-r a-d-i v-r- h-r- ---------------------- Eg har aldri vore her. 0
Zatancujete si? Dan--r --? D_____ d__ D-n-a- d-? ---------- Dansar du? 0
Možno neskôr. Kan-------i-a--. K______ s_______ K-n-k-e s-i-a-e- ---------------- Kanskje seinare. 0
Neviem tak dobre tancovať. E- -r i-----s--f---k-t---- -ans-. E_ e_ i____ s_ f____ t__ å d_____ E- e- i-k-e s- f-i-k t-l å d-n-e- --------------------------------- Eg er ikkje så flink til å danse. 0
To je celkom jednoduché. Det e--v----- ---t. D__ e_ v_____ l____ D-t e- v-l-i- l-t-. ------------------- Det er veldig lett. 0
Ukážem Vám to. Eg--ka- -is---e-. E_ s___ v___ d___ E- s-a- v-s- d-g- ----------------- Eg skal vise deg. 0
Nie, radšej niekedy inokedy. Nei,--i--anna--g---. N___ e__ a____ g____ N-i- e-n a-n-n g-n-. -------------------- Nei, ein annan gong. 0
Čakáte na niekoho? V-ntar ----å ---on? V_____ d_ p_ n_____ V-n-a- d- p- n-k-n- ------------------- Ventar du på nokon? 0
Áno, na môjho priateľa. Ja- p----n---m--. J__ p_ v____ m___ J-, p- v-n-n m-n- ----------------- Ja, på venen min. 0
Tam vzadu už prichádza! De- -je--han! D__ k___ h___ D-r k-e- h-n- ------------- Der kjem han! 0

Gény ovplyvňujú jazyk

Jazyk, ktorým hovoríme, závisí na našom pôvode. Veľký vplyv na neho ale majú aj naše gény. K tomuto záveru došli škótski bádatelia. Skúmali, ako sa angličtina líši od čínštiny. Pritom zistili, že aj gény hrajú svoju rolu. Pretože gény ovplyvňujú vývoj nášho mozgu. Inými slovami, formujú naše mozgové štruktúry. Tým je daná naša schopnosť učiť sa jazyky. Kľúčové sú pritom varianty dvoch génov. Ak je určitý variant recesívny, vyvinie sa tónový jazyk. Tónovými jazyky teda hovoria národy bez týchto génových variantov. U tónových jazykov sa význam slova rozlišuje podľa výšky tónu. K tónovým jazykom patrí napríklad čínština. Ak je však tento variant dominantný, vyvinú sa iné jazyky. Angličtina nie je tónovým jazykom. Varianty týchto génov nie sú rovnomerne rozložené. Znamená to, že vo svete sa vyskytujú s rôznou frekvenciou. Jazyky však prežívajú len vtedy, ak sa šíria ďalej. K tomu je potrebné, aby deti napodobňovali jazyk svojich rodičov. Musia sa ho teda dobre naučiť. Až potom bude odovzdaný z generácie na generáciu. Génový variant, ktorý podnecuje tónové jazyky, je starší. Kedysi existovalo pravdepodobne viac tónových jazykov, než máme dnes. Genetické zložky však nesmieme preceňovať. Môžu iba pomôcť vysvetliť vývoj jazykov. Neexistuje ale gén pre angličtinu alebo gén pre čínštinu. Každý sa môže naučiť akúkoľvek reč. Nepotrebujete k tomu gény, ale len zvedavosť a usilovnosť!