Slovníček fráz

sk Ročné obdobia a počasie   »   nn Årstider og vêr

16 [šestnásť]

Ročné obdobia a počasie

Ročné obdobia a počasie

16 [seksten]

Årstider og vêr

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina nynorsk Prehrať Viac
To sú ročné obdobia: D--t---r--r-tid-ne: D____ e_ å_________ D-t-e e- å-s-i-e-e- ------------------- Dette er årstidene: 0
Jar, leto, V-ren,-s--aren, V_____ s_______ V-r-n- s-m-r-n- --------------- Våren, sumaren, 0
jeseň a zima. h-usten ---vinte-e-. h______ o_ v________ h-u-t-n o- v-n-e-e-. -------------------- hausten og vinteren. 0
Leto je horúce. S-ma-en er-va--. S______ e_ v____ S-m-r-n e- v-r-. ---------------- Sumaren er varm. 0
V lete svieti slnko. Om su-a-----k-- s---. O_ s______ s___ s____ O- s-m-r-n s-i- s-l-. --------------------- Om sumaren skin sola. 0
V lete sa radi chodíme prechádzať. Om-s-ma-en-gå- ----j-rne-p--t-r. O_ s______ g__ v_ g_____ p_ t___ O- s-m-r-n g-r v- g-e-n- p- t-r- -------------------------------- Om sumaren går vi gjerne på tur. 0
Zima je chladná. V----r-- ---ka--. V_______ e_ k____ V-n-e-e- e- k-l-. ----------------- Vinteren er kald. 0
V zime sneží alebo prší. Om-v-nter-- --ø---l----re-nar-d-t. O_ v_______ s___ e____ r_____ d___ O- v-n-e-e- s-ø- e-l-r r-g-a- d-t- ---------------------------------- Om vinteren snør eller regnar det. 0
V zime radi zostávame doma. V- -i-ar ----r---e-m- -m--i----en. V_ l____ å v___ h____ o_ v________ V- l-k-r å v-r- h-i-e o- v-n-e-e-. ---------------------------------- Vi likar å vere heime om vinteren. 0
Je chladno. Det -- k---t. D__ e_ k_____ D-t e- k-l-t- ------------- Det er kaldt. 0
Prší. De----gnar. D__ r______ D-t r-g-a-. ----------- Det regnar. 0
Fúka vietor. De--blæs. D__ b____ D-t b-æ-. --------- Det blæs. 0
Je teplo. De---r v--m-. D__ e_ v_____ D-t e- v-r-t- ------------- Det er varmt. 0
Je slnečno. D-t-e- s--. D__ e_ s___ D-t e- s-l- ----------- Det er sol. 0
Je jasno. De---r -in-. D__ e_ f____ D-t e- f-n-. ------------ Det er fint. 0
Aké je dnes počasie? Kor---- er-vê-e--i-da-? K______ e_ v____ i d___ K-r-e-s e- v-r-t i d-g- ----------------------- Korleis er vêret i dag? 0
Dnes je chladno. De- -r-----t-i ---. D__ e_ k____ i d___ D-t e- k-l-t i d-g- ------------------- Det er kaldt i dag. 0
Dnes je teplo. De--e- v---t - da-. D__ e_ v____ i d___ D-t e- v-r-t i d-g- ------------------- Det er varmt i dag. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + nynorsk (1-100) MP3 nynorsk (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Učenie a emócie

Keď vieme komunikovať v cudzom jazyku, sme šťastní. Sme hrdí na seba i na svoje pokroky. Keď nám to nejde, sme nahnevaní alebo sklamaní. S učením sú teda spojené rôzne pocity. Nové štúdie však došli k ďalším zaujímavým záverom. Ukazujú, že pocity môžu zohrať dôležitú úlohu už pri učení. Naše emócie ovplyvňujú náš úspech pri učení. Pre náš mozog predstavuje učenie vždy určitú úlohu. A túto úlohu musí vyriešiť. To, či sa mu to podarí, záleží na našich pocitoch. Ak veríme, že úlohu vyriešime, sme sebavedomí. Táto emocionálna stabilita nám pri učení pomáha. Pozitívne myslenie tak podporuje naše intelektuálne schopnosti. Učenie a stres naproti tomu fungujú oveľa horšie. Pochybnosti alebo starosti bránia dobrému výkonu. Obzvlášť zle sa učíme, keď máme strach. Náš mozog potom nie je schopný nové informácie dobre ukladať. Dôležité preto je, aby sme mali pri učení vždy motiváciu. Pocity teda ovplyvňujú učenie. Ale učenie tiež ovplyvňuje naše pocity! Štruktúry mozgu, ktoré spracovávajú fakty, spracovávajú aj pocity. Takže učenie nás môže tešiť a kto je šťastný, ten sa lepšie učí. Samozrejme nie vždy nám učenie robí radosť, môže byť tiež namáhavé. Preto by sme si mali vždy klásť malé ciele. Nepreťažujte toľko mozog. To vám môže zaručiť, že sa vaše očakávania splnia. Váš úspech vám bude odmenou, a to vás bude znovu a znovu motivovať. Učte sa teda a usmievajte sa pri tom!