Slovníček fráz

sk niečo chcieť / želať si   »   nn ville noko 1

70 [sedemdesiat]

niečo chcieť / želať si

niečo chcieť / želať si

70 [sytti]

ville noko 1

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina nynorsk Prehrať Viac
Chceli by ste fajčiť? V-l du røy---? V__ d_ r______ V-l d- r-y-j-? -------------- Vil du røykje? 0
Chceli by ste tancovať? V---du--an-e? V__ d_ d_____ V-l d- d-n-e- ------------- Vil du danse? 0
Chceli by ste sa ísť prechádzať? V-l d--gå-e-n-tu-? V__ d_ g_ e__ t___ V-l d- g- e-n t-r- ------------------ Vil du gå ein tur? 0
Chcel by som fajčiť. Eg -i- -je--- rø-kje. E_ v__ g_____ r______ E- v-l g-e-n- r-y-j-. --------------------- Eg vil gjerne røykje. 0
Chcel(a) by si cigaretu? Vi- du-ha ei---i--ret-? V__ d_ h_ e__ s________ V-l d- h- e-n s-g-r-t-? ----------------------- Vil du ha ein sigarett? 0
Chcel by oheň. Han ----ha--yr. H__ v__ h_ f___ H-n v-l h- f-r- --------------- Han vil ha fyr. 0
Chcel(a) by som niečo piť. E- -i- gj---- ha -ok- - d-i--e. E_ v__ g_____ h_ n___ å d______ E- v-l g-e-n- h- n-k- å d-i-k-. ------------------------------- Eg vil gjerne ha noko å drikke. 0
Chcel(a) by som niečo jesť. Eg -i----e-ne--a--o-- -----. E_ v__ g_____ h_ n___ å e___ E- v-l g-e-n- h- n-k- å e-e- ---------------------------- Eg vil gjerne ha noko å ete. 0
Chcel(a) by som si trochu odpočinúť. E- -i- g---ne sl---- -- ---t. E_ v__ g_____ s_____ a_ l____ E- v-l g-e-n- s-a-p- a- l-t-. ----------------------------- Eg vil gjerne slappe av litt. 0
Chcel(a) by som sa Vás niečo spýtať. Eg-vi- ---r--------e --- -m nok-. E_ v__ g_____ s_____ d__ o_ n____ E- v-l g-e-n- s-ø-j- d-g o- n-k-. --------------------------------- Eg vil gjerne spørje deg om noko. 0
Chcel(a) by som Vás o niečo poprosiť. Eg v-- g-ern--b- -e- -m-noko. E_ v__ g_____ b_ d__ o_ n____ E- v-l g-e-n- b- d-g o- n-k-. ----------------------------- Eg vil gjerne be deg om noko. 0
Chcel(a) by som Vás na niečo pozvať. Eg -----j--n- i---t-re de---il n-ko. E_ v__ g_____ i_______ d__ t__ n____ E- v-l g-e-n- i-v-t-r- d-g t-l n-k-. ------------------------------------ Eg vil gjerne invitere deg til noko. 0
Čo si želáte, prosím? Kv----- -- h-? K__ v__ d_ h__ K-a v-l d- h-? -------------- Kva vil du ha? 0
Želáte si kávu? Vi- -- -- -in -aff-? V__ d_ h_ e__ k_____ V-l d- h- e-n k-f-i- -------------------- Vil du ha ein kaffi? 0
Alebo si radšej želáte čaj? E--e- --- du-hel-er -a-ei- -e? E____ v__ d_ h_____ h_ e__ t__ E-l-r v-l d- h-l-e- h- e-n t-? ------------------------------ Eller vil du heller ha ein te? 0
Chceli by sme ísť domov. Vi------j--n- -ø------im. V_ v__ g_____ k____ h____ V- v-l g-e-n- k-y-e h-i-. ------------------------- Vi vil gjerne køyre heim. 0
Chceli by ste taxík? Vil-de h- e--dro--e? V__ d_ h_ e_ d______ V-l d- h- e- d-o-j-? -------------------- Vil de ha ei drosje? 0
Chceli by telefonovať. D-i-v-l-gj---- rin--e. D__ v__ g_____ r______ D-i v-l g-e-n- r-n-j-. ---------------------- Dei vil gjerne ringje. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + nynorsk (1-100) MP3 nynorsk (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Dva jazyky = dve centrá v mozgu!

Nášmu mozgu nezáleží na tom, kedy sa jazyk naučíme. To preto, že má rôzne úložiská pre rôzne jazyky. Nie všetky jazyky, ktoré sa učíme, sa ukladajú spoločne. Jazyky, ktoré sa naučíme ako dospelí, majú svoje vlastné úložisko. Znamená to, že mozog spracováva nové pravidlá na inom mieste. Nie sú uložené spolu s materinským jazykom. Naopak ľudia, ktorí vyrástli v dvojjazyčnom prostredí, používajú len jednu časť mozgu. K tomuto záveru dospeli početné štúdie. Vedci skúmali niekoľko jedincov. Tí hovorili plynule dvoma jazykmi. Časť z nich však s oboma jazykmi vyrástla. Tí ostatní sa druhý jazyk naučili až v priebehu života. Vedci potom počas testov merali ich mozgovú aktivitu. Mohli tak skúmať, ktoré oblasti mozgu boli počas testov aktívne. A zistili, že „neskorší“ študenti majú dve centrá reči! Že tomu tak je, sa vedci domnievali už dávno. U ľudí s poranením mozgu sa prejavujú rôzne symptómy. Poškodenie mozgu teda môže viesť k problémom s rečou. Takto postihnutí ľudia potom horšie vyslovujú alebo rozumejú. Obete nehôd hovoriace dvoma jazykmi však vykazujú niekedy zvláštne príznaky. Ich problémy s rečou sa nie vždy prejavia u oboch jazykov. Ak je zasiahnutá len jedna časť mozgu, tá druhá môže naďalej fungovať. Pacienti potom hovoria jedným jazykom lepšie ako druhým. Opätovné učenie týchto dvoch jazykov potom tiež prebieha rôznou rýchlosťou. To dokazuje, že oba jazyky nie sú uložené na rovnakom mieste. Pretože sa neukladali v rovnakom čase, vytvorili sa dve rôzne úložiská. Stále nie je známe, ako presne náš mozog zvláda viac jazykov. Nové objavy ale môžu viesť k novým učebným postupom.