Slovníček fráz

sk o niečo poprosiť   »   nn be om noko

74 [sedemdesiatštyri]

o niečo poprosiť

o niečo poprosiť

74 [syttifire]

be om noko

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina nynorsk Prehrať Viac
Môžete mi ostrihať vlasy? K----- -lypp--h---t mi--? K__ d_ k_____ h____ m____ K-n d- k-y-p- h-r-t m-t-? ------------------------- Kan du klyppe håret mitt? 0
Nie príliš na krátko, prosím. I-kj- fo- k-r-, er----s---l. I____ f__ k____ e_ d_ s_____ I-k-e f-r k-r-, e- d- s-i-l- ---------------------------- Ikkje for kort, er du snill. 0
Trochu kratšie, prosím. L-t--k--t-re, er--u -n-ll. L___ k_______ e_ d_ s_____ L-t- k-r-a-e- e- d- s-i-l- -------------------------- Litt kortare, er du snill. 0
Môžete vyvolať fotky? K---du f---k---- --sse --le--? K__ d_ f________ d____ b______ K-n d- f-a-k-l-e d-s-e b-l-t-? ------------------------------ Kan du framkalle desse bileta? 0
Fotky sú na CD. B----a-e--på -D-en. B_____ e_ p_ C_____ B-l-t- e- p- C---n- ------------------- Bileta er på CD-en. 0
Fotky sú vo fotoaparáte. B---ta ---i ka--ra-t. B_____ e_ i k________ B-l-t- e- i k-m-r-e-. --------------------- Bileta er i kameraet. 0
Môžete opraviť tie hodiny? K-n du-rep-re-- -en-e--l--k-? K__ d_ r_______ d____ k______ K-n d- r-p-r-r- d-n-e k-o-k-? ----------------------------- Kan du reparere denne klokka? 0
Sklo je rozbité. G-ase------nu--. G_____ e_ k_____ G-a-e- e- k-u-t- ---------------- Glaset er knust. 0
Batéria je prázdna. Ba--e-i----r----t. B________ e_ t____ B-t-e-i-t e- t-m-. ------------------ Batteriet er tomt. 0
Môžete vyžehliť tú košeľu? Kan-du str-k- -kj-r-a? K__ d_ s_____ s_______ K-n d- s-r-k- s-j-r-a- ---------------------- Kan du stryke skjorta? 0
Môžete vyčistiť tie nohavice? Ka--du r----e -uk--? K__ d_ r_____ b_____ K-n d- r-i-s- b-k-a- -------------------- Kan du reinse buksa? 0
Môžete opraviť tie topánky? K----u repa-e-e-sk-a? K__ d_ r_______ s____ K-n d- r-p-r-r- s-o-? --------------------- Kan du reparere skoa? 0
Môžete mi dať oheň? Ka- -u---e -eg-fy-? K__ d_ g__ m__ f___ K-n d- g-e m-g f-r- ------------------- Kan du gje meg fyr? 0
Máte zápalky alebo zapaľovač? Har-d- f--stikk-r--ll-- ei---ig-t--? H__ d_ f_________ e____ e__ l_______ H-r d- f-r-t-k-e- e-l-r e-n l-g-t-r- ------------------------------------ Har du fyrstikker eller ein lighter? 0
Máte popolník? H-r -u -i---s-----e-? H__ d_ e__ o_________ H-r d- e-t o-k-b-g-r- --------------------- Har du eit oskebeger? 0
Fajčíte cigary? R-----r--- --ga---? R______ d_ s_______ R-y-j-r d- s-g-r-r- ------------------- Røykjer du sigarar? 0
Fajčíte cigarety? R-ykje---u---g---t-ar? R______ d_ s__________ R-y-j-r d- s-g-r-t-a-? ---------------------- Røykjer du sigarettar? 0
Fajčíte fajku? R-yk--- ---pi--? R______ d_ p____ R-y-j-r d- p-p-? ---------------- Røykjer du pipe? 0

Učenie a čítanie

Učenie a čítanie patrí k sebe. Platí to samozrejme dvojnásobne pri učení cudzích jazykov. Kto sa chce naučiť nový jazyk, musí prečítať veľa textov. Keď čítame literatúru v cudzom jazyku, spracovávame celé vety. Náš mozog sa tak učí slovnú zásobu a gramatiku v kontexte. To mu pomáha ukladať nové informácie. Naša pamäť si horšie pamätá samostatné slová. Pri čítaní sa tiež učíme, aký význam môžu slová mať. A vyvinieme si tak cit pre nový jazyk. Cudzojazyčná literatúra nesmie byť samozrejme príliš ťažká. Moderné poviedky alebo detektívky bývajú často pútavé. Denná tlač má tú výhodu, že je vždy aktuálna. Knihy pre deti alebo komiksy sú tiež vhodné na učenie. Obrázky pomáhajú lepšie pochopiť nové slová. Nehľadiac na to, akú literatúru zvolíte - mala by byť pútavá! Znamená to, že dej by mal byť živý, aby bol jazyk dostatočne rôznorodý. Ak nič také nenájdete, možno použiť aj špeciálne učebnice. Existuje veľa kníh s jednoduchými textami pre začiatočníkov. Pri čítaní je vždy dôležité používať slovník. Akonáhle niektorému slovu nerozumiete, mali by ste si ho nájsť. Náš mozog sa pri čítaní aktivuje a učí sa nové veci rýchlejšie. Vytvorte si súbor pre všetky slová, ktorým nerozumiete. Tieto slová si potom môžete často prezerať. Tiež je dobré si neznáme slová v texte zvýrazňovať. Ďalší krát ich tak okamžite spoznáte. Kto v cudzom jazyku často číta, robí väčšie pokroky. Náš mozog sa totiž rýchlo naučí cudziu reč napodobňovať. Môže sa stať, že raz budete v cudzom jazyku aj myslieť ...