Slovníček fráz

sk Prídavné mená 2   »   lt Būdvardžiai 2

79 [sedemdesiatdeväť]

Prídavné mená 2

Prídavné mená 2

79 [septyniasdešimt devyni]

Būdvardžiai 2

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina litovčina Prehrať Viac
Mám na sebe modré šaty. (----vil-iu---ly-- suknelę. (___ v_____ m_____ s_______ (-š- v-l-i- m-l-n- s-k-e-ę- --------------------------- (Aš) vilkiu mėlyną suknelę. 0
Mám na sebe červené šaty. (A-) vilk-u-ra-d-ną--u--elę. (___ v_____ r______ s_______ (-š- v-l-i- r-u-o-ą s-k-e-ę- ---------------------------- (Aš) vilkiu raudoną suknelę. 0
Mám na sebe zelené šaty. (A-----l-i- ž-l-ą--u--e-ę. (___ v_____ ž____ s_______ (-š- v-l-i- ž-l-ą s-k-e-ę- -------------------------- (Aš) vilkiu žalią suknelę. 0
Kúpim čiernu tašku. (Aš--pe--u----dą------nę. (___ p____ j____ r_______ (-š- p-r-u j-o-ą r-n-i-ę- ------------------------- (Aš) perku juodą rankinę. 0
Kúpim hnedú tašku. (A---per-- ---ą -a-kinę. (___ p____ r___ r_______ (-š- p-r-u r-d- r-n-i-ę- ------------------------ (Aš) perku rudą rankinę. 0
Kúpim bielu tašku. (Aš- --rku---lt--ran---ę. (___ p____ b____ r_______ (-š- p-r-u b-l-ą r-n-i-ę- ------------------------- (Aš) perku baltą rankinę. 0
Potrebujem nové auto. Ma- -e---a-n---o au--mob-li-. M__ r_____ n____ a___________ M-n r-i-i- n-u-o a-t-m-b-l-o- ----------------------------- Man reikia naujo automobilio. 0
Potrebujem rýchle auto. M-n-r-ik-a---e--o--u-o-o-i-io. M__ r_____ g_____ a___________ M-n r-i-i- g-e-t- a-t-m-b-l-o- ------------------------------ Man reikia greito automobilio. 0
Potrebujem pohodlné auto. Man-re-kia-pa---aus-au----bi--o. M__ r_____ p_______ a___________ M-n r-i-i- p-t-g-u- a-t-m-b-l-o- -------------------------------- Man reikia patogaus automobilio. 0
Tam hore býva stará žena. T-n--ir-u---g---n- se---m-te-i-. T__ v______ g_____ s___ m_______ T-n v-r-u-e g-v-n- s-n- m-t-r-s- -------------------------------- Ten viršuje gyvena sena moteris. 0
Tam hore býva tlstá žena. T-----rš-je g-v--a-st-ra-mo--ris. T__ v______ g_____ s____ m_______ T-n v-r-u-e g-v-n- s-o-a m-t-r-s- --------------------------------- Ten viršuje gyvena stora moteris. 0
Tam dole býva zvedavá žena. Ten--p--i--e--y-e-a--m---- mo--ri-. T__ a_______ g_____ s_____ m_______ T-n a-a-i-j- g-v-n- s-a-s- m-t-r-s- ----------------------------------- Ten apačioje gyvena smalsi moteris. 0
Naši hostia boli milí ľudia. Mūsų--več--- buvo--a--n-s-ž--n-s. M___ s______ b___ m______ ž______ M-s- s-e-i-i b-v- m-l-n-s ž-o-ė-. --------------------------------- Mūsų svečiai buvo malonūs žmonės. 0
Naši hostia boli zdvorilí ľudia. M-s- -več-a- b--- -and-gū--žmo--s. M___ s______ b___ m_______ ž______ M-s- s-e-i-i b-v- m-n-a-ū- ž-o-ė-. ---------------------------------- Mūsų svečiai buvo mandagūs žmonės. 0
Naši hostia boli zaujímaví ľudia. Mū---s-e-i-- bu-o įdo--s ---n-s. M___ s______ b___ į_____ ž______ M-s- s-e-i-i b-v- į-o-ū- ž-o-ė-. -------------------------------- Mūsų svečiai buvo įdomūs žmonės. 0
Mám milé deti. Aš--ur-- m--lu- v--k-s. A_ t____ m_____ v______ A- t-r-u m-e-u- v-i-u-. ----------------------- Aš turiu mielus vaikus. 0
Ale susedia majú drzé deti. Bet kai---a- -ur----ūliu- vai--s. B__ k_______ t___ į______ v______ B-t k-i-y-a- t-r- į-ū-i-s v-i-u-. --------------------------------- Bet kaimynai turi įžūlius vaikus. 0
Sú vaše deti poslušné? Ar-jū-- -a-k-- ša-nū-? A_ j___ v_____ š______ A- j-s- v-i-a- š-u-ū-? ---------------------- Ar jūsų vaikai šaunūs? 0

Jeden jazyk, mnoho podôb

Aj keď hovoríme len jedným jazykom, hovoríme vlastne mnohými jazykmi. Žiadny jazyk totiž nie je uzavretý systém. Každý jazyk prejavuje mnoho rôznych dimenzií. Jazyk je totiž živý. Ľudia sa pri rozhovore vždy riadia podľa svojho partnera. Pozmeňujú teda jazyk, ktorým hovoria. Tieto zmeny sa objavujú v rôznych formách. Každý jazyk má napríklad svoju históriu. Vždy sa menil a bude sa meniť aj naďalej. Dá sa to poznať podľa toho, že starí ľudia hovoria inak ako mladí. Vo väčšine jazykov existuje tiež veľa dialektov. Mnoho ľudí hovoriacich dialektom sa ale vie prispôsobiť svojmu prostrediu. V určitých situáciách hovorí spisovným jazykom. Rôzne sociálne skupiny majú rôzne jazyky. Príkladom je jazyk mládeže alebo poľovnícky žargón. Väčšina ľudí hovorí inak v práci ako doma. Veľa ich tiež v práci používa profesionálny žargón. Rozdiely sa tiež objavujú v hovorenom a písanom jazyku. Hovorený jazyk je väčšinou oveľa jednoduchší ako ten písaný. Rozdiel môže byť význačný. Stáva sa tak, keď sa písaný jazyk dlhú dobu nemení. Ľudia sa potom musia naučiť používať najprv písanú formu jazyka. Jazyk mužov a žien sa tiež často líši. V západných spoločnostiach nie je tento rozdiel až tak veľký. Sú však krajiny, v ktorých hovoria ženy úplne inak ako muži. V niektorých kultúrach má aj zdvorilosť svoju vlastnú jazykovú podobu. Rozprávanie teda nie je vôbec jednoduché! Musíme si dávať pozor na veľa vecí súčasne ...