Slovníček fráz

sk Prídavné mená 2   »   mk Придавки 2

79 [sedemdesiatdeväť]

Prídavné mená 2

Prídavné mená 2

79 [седумдесет и девет]

79 [syedoomdyesyet i dyevyet]

Придавки 2

Pridavki 2

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina macedónčina Prehrať Viac
Mám na sebe modré šaty. О----ен- сум -о с-н----та-. О_______ с__ в_ с__ ф______ О-л-ч-н- с-м в- с-н ф-с-а-. --------------------------- Облечена сум во син фустан. 0
O--yec-y-n- s------ si- f---ta-. O__________ s___ v_ s__ f_______ O-l-e-h-e-a s-o- v- s-n f-o-t-n- -------------------------------- Oblyechyena soom vo sin foostan.
Mám na sebe červené šaty. Обл-ч-на -у--во-црв---фу--ан. О_______ с__ в_ ц____ ф______ О-л-ч-н- с-м в- ц-в-н ф-с-а-. ----------------------------- Облечена сум во црвен фустан. 0
Obl--c--ena--o----- ---v--n-fo-st--. O__________ s___ v_ t______ f_______ O-l-e-h-e-a s-o- v- t-r-y-n f-o-t-n- ------------------------------------ Oblyechyena soom vo tzrvyen foostan.
Mám na sebe zelené šaty. Об-ечен- с-- -о ---ен ф-с--н. О_______ с__ в_ з____ ф______ О-л-ч-н- с-м в- з-л-н ф-с-а-. ----------------------------- Облечена сум во зелен фустан. 0
O---ech-en--s-om-vo-zyel-en -o-----. O__________ s___ v_ z______ f_______ O-l-e-h-e-a s-o- v- z-e-y-n f-o-t-n- ------------------------------------ Oblyechyena soom vo zyelyen foostan.
Kúpim čiernu tašku. Ј-- купув-- е-н--црн- ташн-. Ј__ к______ е___ ц___ т_____ Ј-с к-п-в-м е-н- ц-н- т-ш-а- ---------------------------- Јас купувам една црна ташна. 0
Јa- --opoov----e--- -z-na --sh-a. Ј__ k________ y____ t____ t______ Ј-s k-o-o-v-m y-d-a t-r-a t-s-n-. --------------------------------- Јas koopoovam yedna tzrna tashna.
Kúpim hnedú tašku. Јас-куп-в-- --н- каф-а-а-т----. Ј__ к______ е___ к______ т_____ Ј-с к-п-в-м е-н- к-ф-а-а т-ш-а- ------------------------------- Јас купувам една кафеава ташна. 0
Ј-s--o--o-v-- ----a kaf---va ----n-. Ј__ k________ y____ k_______ t______ Ј-s k-o-o-v-m y-d-a k-f-e-v- t-s-n-. ------------------------------------ Јas koopoovam yedna kafyeava tashna.
Kúpim bielu tašku. Ј-с---п------дн---ел- ----а. Ј__ к______ е___ б___ т_____ Ј-с к-п-в-м е-н- б-л- т-ш-а- ---------------------------- Јас купувам една бела ташна. 0
Ј-s---op----- ------b-ela --s---. Ј__ k________ y____ b____ t______ Ј-s k-o-o-v-m y-d-a b-e-a t-s-n-. --------------------------------- Јas koopoovam yedna byela tashna.
Potrebujem nové auto. М--т---а---ва к---. М_ т____ н___ к____ М- т-е-а н-в- к-л-. ------------------- Ми треба нова кола. 0
M- t-yeba--o-- kola. M_ t_____ n___ k____ M- t-y-b- n-v- k-l-. -------------------- Mi tryeba nova kola.
Potrebujem rýchle auto. Ми т-еба б-за-к-л-. М_ т____ б___ к____ М- т-е-а б-з- к-л-. ------------------- Ми треба брза кола. 0
Mi--ry------z- -ola. M_ t_____ b___ k____ M- t-y-b- b-z- k-l-. -------------------- Mi tryeba brza kola.
Potrebujem pohodlné auto. Ми --е-а ---бна к--а. М_ т____ у_____ к____ М- т-е-а у-о-н- к-л-. --------------------- Ми треба удобна кола. 0
M-----eba ----------la. M_ t_____ o______ k____ M- t-y-b- o-d-b-a k-l-. ----------------------- Mi tryeba oodobna kola.
Tam hore býva stará žena. Т-му--о---ж--е--ед-а с-ара -ена. Т___ г___ ж____ е___ с____ ж____ Т-м- г-р- ж-в-е е-н- с-а-а ж-н-. -------------------------------- Таму горе живее една стара жена. 0
T---o-gu-ry---ivyeye-y-dna-sta-- ʐ-e--. T____ g_____ ʐ______ y____ s____ ʐ_____ T-m-o g-o-y- ʐ-v-e-e y-d-a s-a-a ʐ-e-a- --------------------------------------- Tamoo guorye ʐivyeye yedna stara ʐyena.
Tam hore býva tlstá žena. Т-м-----е жи----ед-- де--ла-ж--а. Т___ г___ ж____ е___ д_____ ж____ Т-м- г-р- ж-в-е е-н- д-б-л- ж-н-. --------------------------------- Таму горе живее една дебела жена. 0
Tamo--g-o-----ivy-y- -edna dyebyel--ʐye--. T____ g_____ ʐ______ y____ d_______ ʐ_____ T-m-o g-o-y- ʐ-v-e-e y-d-a d-e-y-l- ʐ-e-a- ------------------------------------------ Tamoo guorye ʐivyeye yedna dyebyela ʐyena.
Tam dole býva zvedavá žena. Т--- ---- жи------на -а-о-н--- ----. Т___ д___ ж____ е___ р________ ж____ Т-м- д-л- ж-в-е е-н- р-д-з-а-а ж-н-. ------------------------------------ Таму долу живее една радознала жена. 0
T-moo d-l-o ʐi-yeye-y-----ra-o-nala--ye-a. T____ d____ ʐ______ y____ r________ ʐ_____ T-m-o d-l-o ʐ-v-e-e y-d-a r-d-z-a-a ʐ-e-a- ------------------------------------------ Tamoo doloo ʐivyeye yedna radoznala ʐyena.
Naši hostia boli milí ľudia. Н---------т------фи---луѓе. Н_____ г____ б__ ф___ л____ Н-ш-т- г-с-и б-а ф-н- л-ѓ-. --------------------------- Нашите гости беа фини луѓе. 0
Na--it---g-o--i -y---fin- -o-ѓy-. N_______ g_____ b___ f___ l______ N-s-i-y- g-o-t- b-e- f-n- l-o-y-. --------------------------------- Nashitye guosti byea fini looѓye.
Naši hostia boli zdvorilí ľudia. Н-шит- -о-т--бе- учт-в- ---е. Н_____ г____ б__ у_____ л____ Н-ш-т- г-с-и б-а у-т-в- л-ѓ-. ----------------------------- Нашите гости беа учтиви луѓе. 0
N-shi--- gu-----b----ooc-tivi lo--ye. N_______ g_____ b___ o_______ l______ N-s-i-y- g-o-t- b-e- o-c-t-v- l-o-y-. ------------------------------------- Nashitye guosti byea oochtivi looѓye.
Naši hostia boli zaujímaví ľudia. Н-ши-е -о-т- -еа ин-е-есни--уѓе. Н_____ г____ б__ и________ л____ Н-ш-т- г-с-и б-а и-т-р-с-и л-ѓ-. -------------------------------- Нашите гости беа интересни луѓе. 0
N-shit-e ---s---b-ea i---er--sni--ooѓ--. N_______ g_____ b___ i__________ l______ N-s-i-y- g-o-t- b-e- i-t-e-y-s-i l-o-y-. ---------------------------------------- Nashitye guosti byea intyeryesni looѓye.
Mám milé deti. Ј-- и--м-мил--д--а. Ј__ и___ м___ д____ Ј-с и-а- м-л- д-ц-. ------------------- Јас имам мили деца. 0
Јas ima- mi-i -y--z-. Ј__ i___ m___ d______ Ј-s i-a- m-l- d-e-z-. --------------------- Јas imam mili dyetza.
Ale susedia majú drzé deti. Н---о-е--т- -м--т д--------а. Н_ с_______ и____ д____ д____ Н- с-с-д-т- и-а-т д-с-и д-ц-. ----------------------------- Но соседите имаат дрски деца. 0
No------d--y- ima-t ---ki----tz-. N_ s_________ i____ d____ d______ N- s-s-e-i-y- i-a-t d-s-i d-e-z-. --------------------------------- No sosyeditye imaat drski dyetza.
Sú vaše deti poslušné? Да-----шит--де-а -----рни? Д___ В_____ д___ с_ м_____ Д-л- В-ш-т- д-ц- с- м-р-и- -------------------------- Дали Вашите деца се мирни? 0
D-li--ashit-e -y--z--s----irn-? D___ V_______ d_____ s__ m_____ D-l- V-s-i-y- d-e-z- s-e m-r-i- ------------------------------- Dali Vashitye dyetza sye mirni?

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + macedónčina (1-100) MP3 macedónčina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Jeden jazyk, mnoho podôb

Aj keď hovoríme len jedným jazykom, hovoríme vlastne mnohými jazykmi. Žiadny jazyk totiž nie je uzavretý systém. Každý jazyk prejavuje mnoho rôznych dimenzií. Jazyk je totiž živý. Ľudia sa pri rozhovore vždy riadia podľa svojho partnera. Pozmeňujú teda jazyk, ktorým hovoria. Tieto zmeny sa objavujú v rôznych formách. Každý jazyk má napríklad svoju históriu. Vždy sa menil a bude sa meniť aj naďalej. Dá sa to poznať podľa toho, že starí ľudia hovoria inak ako mladí. Vo väčšine jazykov existuje tiež veľa dialektov. Mnoho ľudí hovoriacich dialektom sa ale vie prispôsobiť svojmu prostrediu. V určitých situáciách hovorí spisovným jazykom. Rôzne sociálne skupiny majú rôzne jazyky. Príkladom je jazyk mládeže alebo poľovnícky žargón. Väčšina ľudí hovorí inak v práci ako doma. Veľa ich tiež v práci používa profesionálny žargón. Rozdiely sa tiež objavujú v hovorenom a písanom jazyku. Hovorený jazyk je väčšinou oveľa jednoduchší ako ten písaný. Rozdiel môže byť význačný. Stáva sa tak, keď sa písaný jazyk dlhú dobu nemení. Ľudia sa potom musia naučiť používať najprv písanú formu jazyka. Jazyk mužov a žien sa tiež často líši. V západných spoločnostiach nie je tento rozdiel až tak veľký. Sú však krajiny, v ktorých hovoria ženy úplne inak ako muži. V niektorých kultúrach má aj zdvorilosť svoju vlastnú jazykovú podobu. Rozprávanie teda nie je vôbec jednoduché! Musíme si dávať pozor na veľa vecí súčasne ...