Slovníček fráz

sk Otázky – minulý čas 2   »   lt Klausimai — praeitis 2

86 [osemdesiatšesť]

Otázky – minulý čas 2

Otázky – minulý čas 2

86 [aštuoniasdešimt šeši]

Klausimai — praeitis 2

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina litovčina Prehrať Viac
Ktorú kravatu si nosil? K--į-k--l-rai----(tu) ryšėj--? K___ k__________ (___ r_______ K-k- k-k-a-a-š-į (-u- r-š-j-i- ------------------------------ Kokį kaklaraištį (tu) ryšėjai? 0
Ktoré auto si kúpil? K-kį --tomo-i-į (------r--i? K___ a_________ (___ p______ K-k- a-t-m-b-l- (-u- p-r-a-? ---------------------------- Kokį automobilį (tu) pirkai? 0
Ktoré noviny si si predplatil? K--į---i--aš---(-u--užs-p--nu-era--i? K___ l________ (___ u________________ K-k- l-i-r-š-į (-u- u-s-p-e-u-e-a-a-? ------------------------------------- Kokį laikraštį (tu) užsiprenumeravai? 0
Koho ste videli? Ką-(-----pa---ė-e? K_ (____ p________ K- (-ū-) p-m-t-t-? ------------------ Ką (jūs) pamatėte? 0
Koho ste stretli? K- (j--)-s-ti-ot-? K_ (____ s________ K- (-ū-) s-t-k-t-? ------------------ Ką (jūs) sutikote? 0
Koho ste spoznali? K- (jū-- at----n---? K_ (____ a__________ K- (-ū-) a-p-ž-n-t-? -------------------- Ką (jūs) atpažinote? 0
Kedy ste vstali? K-d- --ū-) a-s-k-l-te? K___ (____ a__________ K-d- (-ū-) a-s-k-l-t-? ---------------------- Kada (jūs) atsikėlėte? 0
Kedy ste začali? K-------s)-pr-dėj-te? K___ (____ p_________ K-d- (-ū-) p-a-ė-o-e- --------------------- Kada (jūs) pradėjote? 0
Kedy ste prestali? K--- (-----l-o-ėtė- /-nu---jo--? K___ (____ l_______ / n_________ K-d- (-ū-) l-o-ė-ė- / n-s-o-o-e- -------------------------------- Kada (jūs) liovėtės / nustojote? 0
Prečo ste sa zobudili? Kodėl-(-----atsib----e? K____ (____ a__________ K-d-l (-ū-) a-s-b-d-t-? ----------------------- Kodėl (jūs) atsibudote? 0
Prečo ste sa stali učiteľom? Kodėl----s)--a-ote-mo---o-u? K____ (____ t_____ m________ K-d-l (-ū-) t-p-t- m-k-t-j-? ---------------------------- Kodėl (jūs) tapote mokytoju? 0
Prečo ste išli taxíkom? Kod-l -jūs- -a----o-e-----i? K____ (____ v________ t_____ K-d-l (-ū-) v-ž-a-o-e t-k-i- ---------------------------- Kodėl (jūs) važiavote taksi? 0
Odkiaľ ste prišli? I--k---(j-s-----j--- / a---kot-? I_ k__ (____ a______ / a________ I- k-r (-ū-) a-ė-o-e / a-v-k-t-? -------------------------------- Iš kur (jūs) atėjote / atvykote? 0
Kam ste išli? Kur -j--)-nuėjo--? K__ (____ n_______ K-r (-ū-) n-ė-o-e- ------------------ Kur (jūs) nuėjote? 0
Kde ste boli? K-- --ūs- buv-t-? K__ (____ b______ K-r (-ū-) b-v-t-? ----------------- Kur (jūs) buvote? 0
Komu si pomohol? Kam--tu---adė-a-? K__ (___ p_______ K-m (-u- p-d-j-i- ----------------- Kam (tu) padėjai? 0
Komu si písal? Ka- ---) pa-----? K__ (___ p_______ K-m (-u- p-r-š-i- ----------------- Kam (tu) parašei? 0
Komu si odpovedal? Ka- -tu) a---ke-? K__ (___ a_______ K-m (-u- a-s-k-i- ----------------- Kam (tu) atsakei? 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + litovčina (1-100) MP3 litovčina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Dvojjazyčnosť zlepšuje sluch

Ľudia hovoriaci dvoma jazykmi lepšie počujú. Presnejšie vedia odlíšiť dva rôzne zvuky. K tomuto záveru dospela jedna americká štúdia. Vedci testovali niekoľko tínedžerov. Niektorí z nich vyrástli v dvojjazyčnom prostredí. Títo tínedžeri hovorili anglicky a španielsky. Tí ostatní hovorili iba po anglicky. Mladí ľudia mali počúvať určitú slabiku. Bola to slabika „da“. Nepatrila do žiadneho z vyššie uvedených jazykov. Táto slabika im bola prehraná do slúchadiel. Pritom bola pomocou elektród meraná ich mozgová aktivita. Po teste si tínedžeri vypočuli túto slabiku ešte raz. Tentoraz však počuli aj veľa rušivých zvukov. Bolo to niekoľko hlasov hovoriacich nezmyselné vety. Dvojjazyčný jedinci reagovali na túto slabiku veľmi silno. Ich mozog vykazoval veľkú aktivitu. Dokázali slabiku presne identifikovať s rušivými zvukmi aj bez nich. Teenageri hovoriaci jedným jazykom to nezvládli. Ich sluch nebol tak dobrý ako sluch ich kolegov. Výsledok experimentu vedcov prekvapil. Dovtedy vedeli, že obzvlášť dobrý sluch majú hudobníci. Vyzerá to ale, že aj dvojjazyčnosť trénuje ľudské ucho. Ľudia hovoriaci dvoma jazykmi sú neustále konfrontovaní s rôznymi zvukmi. Ich mozog si teda musí vyvinúť nové schopnosti. Učí sa, ako odlíšiť rôzne jazykové podnety. Vedci teraz testujú, ako jazykové schopnosti ovplyvňujú mozog. Možno môže pozitívne ovplyvniť sluch aj to, keď sa človek naučí jazyk v neskorších rokoch života ...