Slovníček fráz

sk Prídavné mená 2   »   ca Adjectius 2

79 [sedemdesiatdeväť]

Prídavné mená 2

Prídavné mená 2

79 [setanta-nou]

Adjectius 2

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina katalánčina Prehrať Viac
Mám na sebe modré šaty. P--t- -------it-bla-. Porto un vestit blau. P-r-o u- v-s-i- b-a-. --------------------- Porto un vestit blau. 0
Mám na sebe červené šaty. P--t- un---sti- verme-l. Porto un vestit vermell. P-r-o u- v-s-i- v-r-e-l- ------------------------ Porto un vestit vermell. 0
Mám na sebe zelené šaty. Port- un -e-ti--v---. Porto un vestit verd. P-r-o u- v-s-i- v-r-. --------------------- Porto un vestit verd. 0
Kúpim čiernu tašku. Co--ro -na bossa-n-g--. Compro una bossa negra. C-m-r- u-a b-s-a n-g-a- ----------------------- Compro una bossa negra. 0
Kúpim hnedú tašku. C--pr--una--o-sa-ma---. Compro una bossa marró. C-m-r- u-a b-s-a m-r-ó- ----------------------- Compro una bossa marró. 0
Kúpim bielu tašku. Com----u---b-s-a-bla--a. Compro una bossa blanca. C-m-r- u-a b-s-a b-a-c-. ------------------------ Compro una bossa blanca. 0
Potrebujem nové auto. Ne-e--it---n --txe-nou. Necessito un cotxe nou. N-c-s-i-o u- c-t-e n-u- ----------------------- Necessito un cotxe nou. 0
Potrebujem rýchle auto. N------to-un -o----r--id. Necessito un cotxe ràpid. N-c-s-i-o u- c-t-e r-p-d- ------------------------- Necessito un cotxe ràpid. 0
Potrebujem pohodlné auto. N---ssi-o--n ---xe -òm--e. Necessito un cotxe còmode. N-c-s-i-o u- c-t-e c-m-d-. -------------------------- Necessito un cotxe còmode. 0
Tam hore býva stará žena. A ---t-h---i----a d--a -r-n /--e-la. A dalt hi viu una dona gran / vella. A d-l- h- v-u u-a d-n- g-a- / v-l-a- ------------------------------------ A dalt hi viu una dona gran / vella. 0
Tam hore býva tlstá žena. A d--t hi --- u-a -ona-gr----. A dalt hi viu una dona grassa. A d-l- h- v-u u-a d-n- g-a-s-. ------------------------------ A dalt hi viu una dona grassa. 0
Tam dole býva zvedavá žena. A----x-h- --- -na-d--- cu----a. A baix hi viu una dona curiosa. A b-i- h- v-u u-a d-n- c-r-o-a- ------------------------------- A baix hi viu una dona curiosa. 0
Naši hostia boli milí ľudia. E-s n-st-es-co------s e-e-------s--pàt--a. Els nostres convidats eren gent simpàtica. E-s n-s-r-s c-n-i-a-s e-e- g-n- s-m-à-i-a- ------------------------------------------ Els nostres convidats eren gent simpàtica. 0
Naši hostia boli zdvorilí ľudia. Els ---t-e---o-vi---s--r-- -e-- educ---. Els nostres convidats eren gent educada. E-s n-s-r-s c-n-i-a-s e-e- g-n- e-u-a-a- ---------------------------------------- Els nostres convidats eren gent educada. 0
Naši hostia boli zaujímaví ľudia. Els nostres -o--id-t- --en g-n--i-te--ssan-. Els nostres convidats eren gent interessant. E-s n-s-r-s c-n-i-a-s e-e- g-n- i-t-r-s-a-t- -------------------------------------------- Els nostres convidats eren gent interessant. 0
Mám milé deti. T-n--u-s-f-l---e-c--t--o--. Tinc uns fills encantadors. T-n- u-s f-l-s e-c-n-a-o-s- --------------------------- Tinc uns fills encantadors. 0
Ale susedia majú drzé deti. Però --- v-ï-s-tene- -ns---n--ma-e-u-a-s. Però els veïns tenen uns nens maleducats. P-r- e-s v-ï-s t-n-n u-s n-n- m-l-d-c-t-. ----------------------------------------- Però els veïns tenen uns nens maleducats. 0
Sú vaše deti poslušné? Que-es-porte- b- e-----u- -i-l-? Que es porten bé els seus fills? Q-e e- p-r-e- b- e-s s-u- f-l-s- -------------------------------- Que es porten bé els seus fills? 0

Jeden jazyk, mnoho podôb

Aj keď hovoríme len jedným jazykom, hovoríme vlastne mnohými jazykmi. Žiadny jazyk totiž nie je uzavretý systém. Každý jazyk prejavuje mnoho rôznych dimenzií. Jazyk je totiž živý. Ľudia sa pri rozhovore vždy riadia podľa svojho partnera. Pozmeňujú teda jazyk, ktorým hovoria. Tieto zmeny sa objavujú v rôznych formách. Každý jazyk má napríklad svoju históriu. Vždy sa menil a bude sa meniť aj naďalej. Dá sa to poznať podľa toho, že starí ľudia hovoria inak ako mladí. Vo väčšine jazykov existuje tiež veľa dialektov. Mnoho ľudí hovoriacich dialektom sa ale vie prispôsobiť svojmu prostrediu. V určitých situáciách hovorí spisovným jazykom. Rôzne sociálne skupiny majú rôzne jazyky. Príkladom je jazyk mládeže alebo poľovnícky žargón. Väčšina ľudí hovorí inak v práci ako doma. Veľa ich tiež v práci používa profesionálny žargón. Rozdiely sa tiež objavujú v hovorenom a písanom jazyku. Hovorený jazyk je väčšinou oveľa jednoduchší ako ten písaný. Rozdiel môže byť význačný. Stáva sa tak, keď sa písaný jazyk dlhú dobu nemení. Ľudia sa potom musia naučiť používať najprv písanú formu jazyka. Jazyk mužov a žien sa tiež často líši. V západných spoločnostiach nie je tento rozdiel až tak veľký. Sú však krajiny, v ktorých hovoria ženy úplne inak ako muži. V niektorých kultúrach má aj zdvorilosť svoju vlastnú jazykovú podobu. Rozprávanie teda nie je vôbec jednoduché! Musíme si dávať pozor na veľa vecí súčasne ...