Slovníček fráz

sk Prídavné mená 2   »   hr Pridjevi 2

79 [sedemdesiatdeväť]

Prídavné mená 2

Prídavné mená 2

79 [sedamdeset i devet]

Pridjevi 2

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina chorvátčina Prehrať Viac
Mám na sebe modré šaty. Ima- -la-- -a--in- na-s-b-. I___ p____ h______ n_ s____ I-a- p-a-u h-l-i-u n- s-b-. --------------------------- Imam plavu haljinu na sebi. 0
Mám na sebe červené šaty. Im---c---n- ha---n---- s-b-. I___ c_____ h______ n_ s____ I-a- c-v-n- h-l-i-u n- s-b-. ---------------------------- Imam crvenu haljinu na sebi. 0
Mám na sebe zelené šaty. Ima- z-le-- --lj-nu--a----i. I___ z_____ h______ n_ s____ I-a- z-l-n- h-l-i-u n- s-b-. ---------------------------- Imam zelenu haljinu na sebi. 0
Kúpim čiernu tašku. K---j-m -----t----. K______ c___ t_____ K-p-j-m c-n- t-r-u- ------------------- Kupujem crnu torbu. 0
Kúpim hnedú tašku. K--ujem -me-u t--b-. K______ s____ t_____ K-p-j-m s-e-u t-r-u- -------------------- Kupujem smeđu torbu. 0
Kúpim bielu tašku. Kup-je- --jel---o-b-. K______ b_____ t_____ K-p-j-m b-j-l- t-r-u- --------------------- Kupujem bijelu torbu. 0
Potrebujem nové auto. T--ba- n-v-a-t-. T_____ n__ a____ T-e-a- n-v a-t-. ---------------- Trebam nov auto. 0
Potrebujem rýchle auto. T---a--br- a--o. T_____ b__ a____ T-e-a- b-z a-t-. ---------------- Trebam brz auto. 0
Potrebujem pohodlné auto. Treba- u-ob-n aut-. T_____ u_____ a____ T-e-a- u-o-a- a-t-. ------------------- Trebam udoban auto. 0
Tam hore býva stará žena. T-mo-go-e----n--- jedn---ta-a -ena. T___ g___ s______ j____ s____ ž____ T-m- g-r- s-a-u-e j-d-a s-a-a ž-n-. ----------------------------------- Tamo gore stanuje jedna stara žena. 0
Tam hore býva tlstá žena. Ta------- st-n-j----dna de-el---en-. T___ g___ s______ j____ d_____ ž____ T-m- g-r- s-a-u-e j-d-a d-b-l- ž-n-. ------------------------------------ Tamo gore stanuje jedna debela žena. 0
Tam dole býva zvedavá žena. T--o-do--e st--------d-a--n--i--lj-- -e-a. T___ d____ s______ j____ z__________ ž____ T-m- d-l-e s-a-u-e j-d-a z-a-i-e-j-a ž-n-. ------------------------------------------ Tamo dolje stanuje jedna znatiželjna žena. 0
Naši hostia boli milí ľudia. N-ši-g-s---su----- -rag--l----. N___ g____ s_ b___ d____ l_____ N-š- g-s-i s- b-l- d-a-i l-u-i- ------------------------------- Naši gosti su bili dragi ljudi. 0
Naši hostia boli zdvorilí ľudia. Na-- g--ti -- -il--p---tojn- ---di. N___ g____ s_ b___ p________ l_____ N-š- g-s-i s- b-l- p-i-t-j-i l-u-i- ----------------------------------- Naši gosti su bili pristojni ljudi. 0
Naši hostia boli zaujímaví ľudia. N-ši-g-st---- b-li-za---l-i-i---u-i. N___ g____ s_ b___ z_________ l_____ N-š- g-s-i s- b-l- z-n-m-j-v- l-u-i- ------------------------------------ Naši gosti su bili zanimljivi ljudi. 0
Mám milé deti. Im-m -ra-u-dj---. I___ d____ d_____ I-a- d-a-u d-e-u- ----------------- Imam dragu djecu. 0
Ale susedia majú drzé deti. Al--su-j------a-u -e-obra--u djec-. A__ s______ i____ b_________ d_____ A-i s-s-e-i i-a-u b-z-b-a-n- d-e-u- ----------------------------------- Ali susjedi imaju bezobraznu djecu. 0
Sú vaše deti poslušné? J-su li Vaš--dj--a--ob-a? J___ l_ V___ d____ d_____ J-s- l- V-š- d-e-a d-b-a- ------------------------- Jesu li Vaša djeca dobra? 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + chorvátčina (1-100) MP3 chorvátčina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Jeden jazyk, mnoho podôb

Aj keď hovoríme len jedným jazykom, hovoríme vlastne mnohými jazykmi. Žiadny jazyk totiž nie je uzavretý systém. Každý jazyk prejavuje mnoho rôznych dimenzií. Jazyk je totiž živý. Ľudia sa pri rozhovore vždy riadia podľa svojho partnera. Pozmeňujú teda jazyk, ktorým hovoria. Tieto zmeny sa objavujú v rôznych formách. Každý jazyk má napríklad svoju históriu. Vždy sa menil a bude sa meniť aj naďalej. Dá sa to poznať podľa toho, že starí ľudia hovoria inak ako mladí. Vo väčšine jazykov existuje tiež veľa dialektov. Mnoho ľudí hovoriacich dialektom sa ale vie prispôsobiť svojmu prostrediu. V určitých situáciách hovorí spisovným jazykom. Rôzne sociálne skupiny majú rôzne jazyky. Príkladom je jazyk mládeže alebo poľovnícky žargón. Väčšina ľudí hovorí inak v práci ako doma. Veľa ich tiež v práci používa profesionálny žargón. Rozdiely sa tiež objavujú v hovorenom a písanom jazyku. Hovorený jazyk je väčšinou oveľa jednoduchší ako ten písaný. Rozdiel môže byť význačný. Stáva sa tak, keď sa písaný jazyk dlhú dobu nemení. Ľudia sa potom musia naučiť používať najprv písanú formu jazyka. Jazyk mužov a žien sa tiež často líši. V západných spoločnostiach nie je tento rozdiel až tak veľký. Sú však krajiny, v ktorých hovoria ženy úplne inak ako muži. V niektorých kultúrach má aj zdvorilosť svoju vlastnú jazykovú podobu. Rozprávanie teda nie je vôbec jednoduché! Musíme si dávať pozor na veľa vecí súčasne ...