Slovníček fráz

sk Zoznámenie   »   lt Susipažinti

3 [tri]

Zoznámenie

Zoznámenie

3 [trys]

Susipažinti

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina litovčina Prehrať Viac
Ahoj! Sve-ki! S______ S-e-k-! ------- Sveiki! 0
Dobrý deň! La------na! L___ d_____ L-b- d-e-a- ----------- Laba diena! 0
Ako sa darí? K--p---kas-? K___ s______ K-i- s-k-s-? ------------ Kaip sekasi? 0
Pochádzate z Európy? Ar-----(-tvy-ote---e-at-- -š -u-opos? A_ j__ (________ / e_____ i_ E_______ A- j-s (-t-y-o-e / e-a-e- i- E-r-p-s- ------------------------------------- Ar jūs (atvykote / esate) iš Europos? 0
Pochádzate z Ameriky? Ar j-s-(atvy-ote /-e-at-)-i- --e-ikos? A_ j__ (________ / e_____ i_ A________ A- j-s (-t-y-o-e / e-a-e- i- A-e-i-o-? -------------------------------------- Ar jūs (atvykote / esate) iš Amerikos? 0
Pochádzate z Ázie? A---ūs (-tvyk--e-/---a-e)-----zi-o-? A_ j__ (________ / e_____ i_ A______ A- j-s (-t-y-o-e / e-a-e- i- A-i-o-? ------------------------------------ Ar jūs (atvykote / esate) iš Azijos? 0
V ktorom hoteli bývate? Ku-i-----ie---t-----j-s)--yv-na--? K______ v_________ (____ g________ K-r-a-e v-e-b-t-j- (-ū-) g-v-n-t-? ---------------------------------- Kuriame viešbutyje (jūs) gyvenate? 0
Ako dlho ste už tu? A- -a- -lg-i -esa--) či-? A_ j__ i____ (______ č___ A- j-u i-g-i (-s-t-) č-a- ------------------------- Ar jau ilgai (esate) čia? 0
Ako dlho zostanete? Ar -l-a--(j-s---ia b-s--e (l--s----? A_ i____ (____ č__ b_____ (_________ A- i-g-i (-ū-) č-a b-s-t- (-i-s-t-)- ------------------------------------ Ar ilgai (jūs) čia būsite (liksite)? 0
Páči sa vám tu? Ar ju-- --- -at-nk-? A_ j___ č__ p_______ A- j-m- č-a p-t-n-a- -------------------- Ar jums čia patinka? 0
Ste tu na dovolenke? Ar-(jū-- --a a--st--auja--? A_ (____ č__ a_____________ A- (-ū-) č-a a-o-t-g-u-a-e- --------------------------- Ar (jūs) čia atostogaujate? 0
Navštívte ma niekedy! Apla---k-te--an- k--a -ors! A__________ m___ k___ n____ A-l-n-y-i-e m-n- k-d- n-r-! --------------------------- Aplankykite mane kada nors! 0
Tu je moja adresa. Či- m-no -d-es-s. Č__ m___ a_______ Č-a m-n- a-r-s-s- ----------------- Čia mano adresas. 0
Uvidíme sa zajtra? A--(me---ry-oj ----ma--s-me--- -as-m-ty-im -y-oj? A_ (____ r____ p____________ / P__________ r_____ A- (-e-) r-t-j p-s-m-t-s-m-? / P-s-m-t-s-m r-t-j- ------------------------------------------------- Ar (mes) rytoj pasimatysime? / Pasimatysim rytoj? 0
Je mi ľúto, už niečo mám. Laba- --i-a,------j-- -----a---ą-nu-at-s-/ n-mač----. L____ g_____ (___ j__ e__ k__ k_ n______ / n_________ L-b-i g-i-a- (-š- j-u e-u k-i k- n-m-t-s / n-m-č-u-i- ----------------------------------------------------- Labai gaila, (aš) jau esu kai ką numatęs / numačiusi. 0
Čau! I--! I___ I-i- ---- Iki! 0
Dovidenia! Iki--a----tymo! I__ p__________ I-i p-s-m-t-m-! --------------- Iki pasimatymo! 0
Do skorého videnia! (--- g-ei--!)------ ka-! (___ g_______ / K__ k___ (-k- g-e-t-!- / K-l k-s- ------------------------ (Iki greito!) / Kol kas! 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + litovčina (1-100) MP3 litovčina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Abeceda

Pomocou jazyka sme schopní sa dorozumieť. Môžeme povedať iným, čo si myslíme alebo čo cítime. Rovnakú funkciu má aj písmo. Väčšina jazykov má svoje písmo. Písmo tvoria znaky. Tieto znaky môžu vyzerať rôzne. Základom väčšiny druhov písma sú písmená. Takému písmu hovoríme abeceda. Abeceda je organizovaná sada grafických znakov. Znaky sa podľa určitých pravidiel spájajú do slov. Každý znak sa vyslovuje určitým spôsobom. Pojem abeceda pochádza z gréčtiny. Prvé dve písmená v gréčtine sú totiž alfa a beta. Z dejín poznáme mnoho rôznych abecied. Už viac ako 3 000 rokov používajú ľudia písomné znaky. Predtým boli písomné znaky magickými symbolmi. Iba niekoľko ľudí vedelo, čo znamenajú. Neskôr znaky svoj symbolický charakter stratili. Dnes už písmená svoj význam nemajú. Dávajú zmysel až v kombinácii s inými písmenami. Písma, ako napríklad čínština, fungujú inak. Podobajú sa obrázkom a často znázorňujú to, čo znamenajú. Keď píšeme, kódujeme naše myšlienky. Používame znaky, aby sme zaznamenali svoje vedomosti. Náš mozog sa naučil abecedu dekódovať. Znaky tvoria slová a slová vyjadrujú myšlienku. Týmto spôsobom je možné zachovať text po celé tisícročia. A stále mu rozumieť ....