Slovníček fráz

sk Časti tela   »   lt Kūno dalys

58 [päťdesiatosem]

Časti tela

Časti tela

58 [penkiasdešimt aštuoni]

Kūno dalys

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina litovčina Prehrať Viac
Kreslím muža. (-š- ----iu --r-. (___ p_____ v____ (-š- p-e-i- v-r-. ----------------- (Aš) piešiu vyrą. 0
Najprv hlavu. P-----us------v-. P_________ g_____ P-r-i-u-i- g-l-ą- ----------------- Pirmiausia galvą. 0
Muž má klobúk. V--as-n-ši--a-sk--b-l-. V____ n______ s________ V-r-s n-š-o-a s-r-b-l-. ----------------------- Vyras nešioja skrybėlę. 0
Vlasy nie je vidno. P--ukų-n-ma-y-i. P_____ n________ P-a-k- n-m-t-t-. ---------------- Plaukų nematyti. 0
Uši takisto nie je vidno. A--- taip---t-n-ma-y--. A___ t___ p__ n________ A-s- t-i- p-t n-m-t-t-. ----------------------- Ausų taip pat nematyti. 0
Chrbát takisto nie je vidno. N-gar---t--- p-t-n--a--t-. N______ t___ p__ n________ N-g-r-s t-i- p-t n-m-t-t-. -------------------------- Nugaros taip pat nematyti. 0
Nakreslím oči a ústa. (A-) piešiu --is -r-b---ą. (___ p_____ a___ i_ b_____ (-š- p-e-i- a-i- i- b-r-ą- -------------------------- (Aš) piešiu akis ir burną. 0
Muž tancuje a smeje sa. Vy-as--o-a ----uok-asi. V____ š___ i_ j________ V-r-s š-k- i- j-o-i-s-. ----------------------- Vyras šoka ir juokiasi. 0
Muž má dlhý nos. Vyr-s -uri-ilg----s-. V____ t___ i___ n____ V-r-s t-r- i-g- n-s-. --------------------- Vyras turi ilgą nosį. 0
V rukách má palicu. R-n--s--j-- -a-ko---z-ą. R______ j__ l____ l_____ R-n-o-e j-s l-i-o l-z-ą- ------------------------ Rankose jis laiko lazdą. 0
Okolo krku má tiež šál. A-t kaklo--i- u--i--šę--š-l-k-. A__ k____ j__ u________ š______ A-t k-k-o j-s u-s-r-š-s š-l-k-. ------------------------------- Ant kaklo jis užsirišęs šaliką. 0
Je zima a je chladno. Daba- ž-ema-----alta. D____ ž____ i_ š_____ D-b-r ž-e-a i- š-l-a- --------------------- Dabar žiema ir šalta. 0
Ruky sú silné. R------s---r---. R_____ s________ R-n-o- s-i-r-o-. ---------------- Rankos stiprios. 0
Nohy sú tiež silné. Koj-s--aip -a--s---rio-. K____ t___ p__ s________ K-j-s t-i- p-t s-i-r-o-. ------------------------ Kojos taip pat stiprios. 0
Muž je zo snehu. Vyr-s-----iš-snie-o. V____ y__ i_ s______ V-r-s y-a i- s-i-g-. -------------------- Vyras yra iš sniego. 0
Nemá nohavice ani plášť. J-- -ene--o-a kel-ių ir p-lt-. J__ n________ k_____ i_ p_____ J-s n-n-š-o-a k-l-i- i- p-l-o- ------------------------------ Jis nenešioja kelnių ir palto. 0
Ale nemrzne. B-t --ru---eš-lt-. B__ v____ n_______ B-t v-r-i n-š-l-a- ------------------ Bet vyrui nešalta. 0
Je to snehuliak. J-s --a senis bes--g-ni-. J__ y__ s____ b__________ J-s y-a s-n-s b-s-e-e-i-. ------------------------- Jis yra senis besmegenis. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + litovčina (1-100) MP3 litovčina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Jazyk našich predkov

Moderné jazyky môžu lingvisti analyzovať. Používajú k tomu rôzne metódy. Ako ale ľudia hovorili pred mnohými tisíckami rokov? Odpoveď na túto otázku je oveľa ťažšia. Napriek tomu sa ňou vedci zaoberajú už dlhé roky. Radi by zistili, ako sa hovorilo kedysi. Snažia sa preto rekonštruovať staré jazykové formy. Americkí vedci práve urobili zaujímavý objav. Analyzovali viac ako 2 000 jazykov. Skúmali pritom predovšetkým vetnú stavbu týchto jazykov. Výsledky ich štúdie boli veľmi zaujímavé. Zhruba polovica jazykov mala vetnú stavbu S-O-V. To znamená, že u viet platil tento princíp: podmet (Subject), predmet (Object), prísudok (Verb). Viac než 700 jazykov sa riadi štruktúrou S-V-O. A zhruba 160 jazykov používa systém V-S-O. Len zhruba 40 jazykov využíva stavbu V-O-S. 120 jazykov má zmiešanú formu. Na druhú stranu, systémy O-V-S a O-S-V sú oveľa vzácnejšie. Väčšina skúmaných jazykov využíva princíp S-O-V. Sú to napríklad perzština, japončina alebo turečtina. Väčšina súčasných živých jazykov sa riadi štruktúrou S-V-O. Táto vetná stavba prevažuje aj u dnešných indoeurópskych jazykov. Vedci veria, že model S-O-V sa používal v minulosti. Táto stavba bola základom všetkých jazykov. Potom sa však jazyky vyvíjali odlišne. Zatiaľ nevieme, prečo sa tak stalo. Rôzne typy vetnej stavby ale musia mať nejaký dôvod. Lebo v evolučnom vývoji prežije len to, čo má určité výhody ...