Slovníček fráz

sk Nakupovanie   »   lt Pirkiniai

54 [päťdesiatštyri]

Nakupovanie

Nakupovanie

54 [penkiasdešimt keturi]

Pirkiniai

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina litovčina Prehrať Viac
Chcel by som kúpiť darček. (-š- no-----u-p-rk-- ---an-. (___ n_______ p_____ d______ (-š- n-r-č-a- p-r-t- d-v-n-. ---------------------------- (Aš) norėčiau pirkti dovaną. 0
Ale nič príliš drahé. B----ą--o----ebr--g-us. B__ k_ n___ n__________ B-t k- n-r- n-b-a-g-u-. ----------------------- Bet ką nors nebrangaus. 0
Možno kabelku? G-l ------ę? G__ r_______ G-l r-n-i-ę- ------------ Gal rankinę? 0
Akú farbu by ste chceli? K-k-o--sp--vos-n--ė-u--te? K_____ s______ n__________ K-k-o- s-a-v-s n-r-t-m-t-? -------------------------- Kokios spalvos norėtumėte? 0
Čiernu, hnedú, alebo bielu? Juodą, -u----r ba--ą? J_____ r___ a_ b_____ J-o-ą- r-d- a- b-l-ą- --------------------- Juodą, rudą ar baltą? 0
Veľkú alebo malú? D--el--ar-ma--? D_____ a_ m____ D-d-l- a- m-ž-? --------------- Didelę ar mažą? 0
Môžem sa pozrieť na túto? A- ----u š--- p-siži-rėt-? A_ g____ š___ p___________ A- g-l-u š-t- p-s-ž-ū-ė-i- -------------------------- Ar galiu šitą pasižiūrėti? 0
Je z kože? A--j---d-nė? A_ j_ o_____ A- j- o-i-ė- ------------ Ar ji odinė? 0
Alebo je z umelej hmoty? Ar j---š -do- p---i-a--? A_ j_ i_ o___ p_________ A- j- i- o-o- p-k-i-a-o- ------------------------ Ar ji iš odos pakaitalo? 0
Samozrejme z kože. Žin-----i- ---s. Ž______ i_ o____ Ž-n-m-, i- o-o-. ---------------- Žinoma, iš odos. 0
To je obzvlášť dobrá kvalita. T-- lab-----r- koky-ė. T__ l____ g___ k______ T-i l-b-i g-r- k-k-b-. ---------------------- Tai labai gera kokybė. 0
Kabelka je skutočne cenovo výhodná. I--r-n-----tikr-- -------i. I_ r______ t_____ n________ I- r-n-i-ė t-k-a- n-b-a-g-. --------------------------- Ir rankinė tikrai nebrangi. 0
To sa mi páči. Ji-m---p--in--. J_ m__ p_______ J- m-n p-t-n-a- --------------- Ji man patinka. 0
Vezmem ju. Aš ją--e--u. A_ j_ p_____ A- j- p-r-u- ------------ Aš ją perku. 0
Môžem ju eventuálne vymeniť? A- pr-re-k---gal-s-u ją--a--i-ti--i-a? A_ p________ g______ j_ p_______ k____ A- p-i-e-k-s g-l-s-u j- p-k-i-t- k-t-? -------------------------------------- Ar prireikus galėsiu ją pakeisti kita? 0
Samozrejme. Sav---e---p-an-a-a. S______ s__________ S-v-i-e s-p-a-t-m-. ------------------- Savaime suprantama. 0
Zabalíme ju ako darček. M-s j- su-a--os-me k--p d-----. M__ j_ s__________ k___ d______ M-s j- s-p-k-o-i-e k-i- d-v-n-. ------------------------------- Mes ją supakuosime kaip dovaną. 0
Tamto je pokladňa. Š-ai-t-n---a--a--. Š___ t__ y__ k____ Š-a- t-n y-a k-s-. ------------------ Štai ten yra kasa. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + litovčina (1-100) MP3 litovčina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Kto komu rozumie?

Na svete je asi 7 miliárd ľudí. Všetci majú svoj jazyk. Žiaľbohu nie všetci máme jazyk rovnaký. Aby sme sa teda dorozumeli s inými národmi, musíme sa naučiť jazyky. To je často veľmi náročné. Ale sú jazyky, ktoré sú si veľmi podobné. Ľudia hovoriaci týmito jazykmi si navzájom rozumejú bez toho, aby ovládali tie druhé. Tento fenomén sa nazýva mutual intelligibility ( vzájomná zrozumiteľnosť ). U nej rozlišujeme dva varianty. Prvým variantom je ústna vzájomná zrozumiteľnosť. V tomto prípade si ľudia rozumejú, keď na seba navzájom hovoria. Nerozumejú si však v písanej forme druhého jazyka. To preto, že jazyky majú rôzne písané podoby. Príkladom takýchto jazykov je hindčina a urdčina. Písomná vzájomná zrozumiteľnosť je potom druhým variantom. V tomto prípade ľudia rozumejú písanej forme iného jazyka. Nerozumejú si však, ak na seba hovoria. Dôvodom je úplne odlišná výslovnosť. Príkladom je nemčina a holandčina. Väčšina príbuzných jazykov obsahuje obe varianty. To znamená, že sú vzájomne zrozumiteľné ústne aj písomne. Príkladom je ruština a ukrajinčina alebo thajčina a laoština. Existuje však tiež asymetrická forma vzájomnej zrozumiteľnosti. Tá nastane, keď majú ľudia navzájom rôznu úroveň porozumenia. Portugalci rozumejú Španielom lepšie, než Španieli Portugalcom. Rakúšania tiež rozumejú lepšie Nemcom, než je tomu naopak. V oboch prípadoch je prekážkou výslovnosť alebo dialekt. Ten, kto sa chce dobre porozprávať, musí sa naučiť niečo nové ...