Slovníček fráz

sk Prídavné mená 2   »   tr Sıfatlar 2

79 [sedemdesiatdeväť]

Prídavné mená 2

Prídavné mená 2

79 [yetmiş dokuz]

Sıfatlar 2

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina turečtina Prehrať Viac
Mám na sebe modré šaty. Üs---d--m-vi-b-- elb------r. Ü______ m___ b__ e_____ v___ Ü-t-m-e m-v- b-r e-b-s- v-r- ---------------------------- Üstümde mavi bir elbise var. 0
Mám na sebe červené šaty. Ü--üm------mız--bir e-bi-- var. Ü______ k______ b__ e_____ v___ Ü-t-m-e k-r-ı-ı b-r e-b-s- v-r- ------------------------------- Üstümde kırmızı bir elbise var. 0
Mám na sebe zelené šaty. Üs-ümd- ye--l --r --b----v--. Ü______ y____ b__ e_____ v___ Ü-t-m-e y-ş-l b-r e-b-s- v-r- ----------------------------- Üstümde yeşil bir elbise var. 0
Kúpim čiernu tašku. Siy----ir--ant--satın--l--o---. S____ b__ ç____ s____ a________ S-y-h b-r ç-n-a s-t-n a-ı-o-u-. ------------------------------- Siyah bir çanta satın alıyorum. 0
Kúpim hnedú tašku. Kah-e-en-- b---ç-nt--s-tı- a--yo---. K_________ b__ ç____ s____ a________ K-h-e-e-g- b-r ç-n-a s-t-n a-ı-o-u-. ------------------------------------ Kahverengi bir çanta satın alıyorum. 0
Kúpim bielu tašku. B-ya- bir --n---s-tın -lı--r--. B____ b__ ç____ s____ a________ B-y-z b-r ç-n-a s-t-n a-ı-o-u-. ------------------------------- Beyaz bir çanta satın alıyorum. 0
Potrebujem nové auto. Yen--b-r --a--y- i-tiya--m---r. Y___ b__ a______ i________ v___ Y-n- b-r a-a-a-a i-t-y-c-m v-r- ------------------------------- Yeni bir arabaya ihtiyacım var. 0
Potrebujem rýchle auto. H--l- b-- araba-- -h---acı- va-. H____ b__ a______ i________ v___ H-z-ı b-r a-a-a-a i-t-y-c-m v-r- -------------------------------- Hızlı bir arabaya ihtiyacım var. 0
Potrebujem pohodlné auto. R--at-b-- --a--ya--h-i-acı- va-. R____ b__ a______ i________ v___ R-h-t b-r a-a-a-a i-t-y-c-m v-r- -------------------------------- Rahat bir arabaya ihtiyacım var. 0
Tam hore býva stará žena. Ş- --ka-d--ya----bi- kadın oturu--r. Ş_ y______ y____ b__ k____ o________ Ş- y-k-r-a y-ş-ı b-r k-d-n o-u-u-o-. ------------------------------------ Şu yukarda yaşlı bir kadın oturuyor. 0
Tam hore býva tlstá žena. Ş- ---a----ş-ş--n bir -adı--otu----r. Ş_ y______ ş_____ b__ k____ o________ Ş- y-k-r-a ş-ş-a- b-r k-d-n o-u-u-o-. ------------------------------------- Şu yukarda şişman bir kadın oturuyor. 0
Tam dole býva zvedavá žena. Ş----a-ıd- -er---ı bir k-dı---t-r--or. Ş_ a______ m______ b__ k____ o________ Ş- a-a-ı-a m-r-k-ı b-r k-d-n o-u-u-o-. -------------------------------------- Şu aşağıda meraklı bir kadın oturuyor. 0
Naši hostia boli milí ľudia. M---firle-imiz-c-n-----ın insa-l---ı. M_____________ c___ y____ i__________ M-s-f-r-e-i-i- c-n- y-k-n i-s-n-a-d-. ------------------------------------- Misafirlerimiz cana yakın insanlardı. 0
Naši hostia boli zdvorilí ľudia. M----irl--i-i- --ba---n-a--ar--. M_____________ k____ i__________ M-s-f-r-e-i-i- k-b-r i-s-n-a-d-. -------------------------------- Misafirlerimiz kibar insanlardı. 0
Naši hostia boli zaujímaví ľudia. M----i-----miz-i-ginç ----n---d-. M_____________ i_____ i__________ M-s-f-r-e-i-i- i-g-n- i-s-n-a-d-. --------------------------------- Misafirlerimiz ilginç insanlardı. 0
Mám milé deti. B---- ---im-i-ç-cuklarım-var. B____ s______ ç_________ v___ B-n-m s-v-m-i ç-c-k-a-ı- v-r- ----------------------------- Benim sevimli çocuklarım var. 0
Ale susedia majú drzé deti. A-----mş-l--ın ---------u----ı v-r. A__ k_________ a____ ç________ v___ A-a k-m-u-a-ı- a-s-z ç-c-k-a-ı v-r- ----------------------------------- Ama komşuların arsız çocukları var. 0
Sú vaše deti poslušné? Ço--k-ar-n----slu m-? Ç___________ u___ m__ Ç-c-k-a-ı-ı- u-l- m-? --------------------- Çocuklarınız uslu mu? 0

Jeden jazyk, mnoho podôb

Aj keď hovoríme len jedným jazykom, hovoríme vlastne mnohými jazykmi. Žiadny jazyk totiž nie je uzavretý systém. Každý jazyk prejavuje mnoho rôznych dimenzií. Jazyk je totiž živý. Ľudia sa pri rozhovore vždy riadia podľa svojho partnera. Pozmeňujú teda jazyk, ktorým hovoria. Tieto zmeny sa objavujú v rôznych formách. Každý jazyk má napríklad svoju históriu. Vždy sa menil a bude sa meniť aj naďalej. Dá sa to poznať podľa toho, že starí ľudia hovoria inak ako mladí. Vo väčšine jazykov existuje tiež veľa dialektov. Mnoho ľudí hovoriacich dialektom sa ale vie prispôsobiť svojmu prostrediu. V určitých situáciách hovorí spisovným jazykom. Rôzne sociálne skupiny majú rôzne jazyky. Príkladom je jazyk mládeže alebo poľovnícky žargón. Väčšina ľudí hovorí inak v práci ako doma. Veľa ich tiež v práci používa profesionálny žargón. Rozdiely sa tiež objavujú v hovorenom a písanom jazyku. Hovorený jazyk je väčšinou oveľa jednoduchší ako ten písaný. Rozdiel môže byť význačný. Stáva sa tak, keď sa písaný jazyk dlhú dobu nemení. Ľudia sa potom musia naučiť používať najprv písanú formu jazyka. Jazyk mužov a žien sa tiež často líši. V západných spoločnostiach nie je tento rozdiel až tak veľký. Sú však krajiny, v ktorých hovoria ženy úplne inak ako muži. V niektorých kultúrach má aj zdvorilosť svoju vlastnú jazykovú podobu. Rozprávanie teda nie je vôbec jednoduché! Musíme si dávať pozor na veľa vecí súčasne ...