Slovníček fráz

sk Prídavné mená 2   »   fi Adjektiiveja 2

79 [sedemdesiatdeväť]

Prídavné mená 2

Prídavné mená 2

79 [seitsemänkymmentäyhdeksän]

Adjektiiveja 2

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina fínčina Prehrať Viac
Mám na sebe modré šaty. M-n---a -- -i-in---m---- p-ä---n-. M______ o_ s______ m____ p________ M-n-l-a o- s-n-n-n m-k-o p-ä-l-n-. ---------------------------------- Minulla on sininen mekko päälläni. 0
Mám na sebe červené šaty. M-nu--- o---u--i-e-----ko-p--ll-ni. M______ o_ p_______ m____ p________ M-n-l-a o- p-n-i-e- m-k-o p-ä-l-n-. ----------------------------------- Minulla on punainen mekko päälläni. 0
Mám na sebe zelené šaty. Mi---la on-vi-reä--e--o -ää-län-. M______ o_ v_____ m____ p________ M-n-l-a o- v-h-e- m-k-o p-ä-l-n-. --------------------------------- Minulla on vihreä mekko päälläni. 0
Kúpim čiernu tašku. M-n--o-tan-m---a- l---u-. M___ o____ m_____ l______ M-n- o-t-n m-s-a- l-u-u-. ------------------------- Minä ostan mustan laukun. 0
Kúpim hnedú tašku. Minä --tan--us--an-----un. M___ o____ r______ l______ M-n- o-t-n r-s-e-n l-u-u-. -------------------------- Minä ostan ruskean laukun. 0
Kúpim bielu tašku. M--- o-t-n v-----s-n---ukun. M___ o____ v________ l______ M-n- o-t-n v-l-o-s-n l-u-u-. ---------------------------- Minä ostan valkoisen laukun. 0
Potrebujem nové auto. M----t-rvi-s------------o-. M___ t________ u____ a_____ M-n- t-r-i-s-n u-d-n a-t-n- --------------------------- Minä tarvitsen uuden auton. 0
Potrebujem rýchle auto. M-nä t-r----en nop-an--uton. M___ t________ n_____ a_____ M-n- t-r-i-s-n n-p-a- a-t-n- ---------------------------- Minä tarvitsen nopean auton. 0
Potrebujem pohodlné auto. Mi-ä ----it----m-----n-a---n. M___ t________ m______ a_____ M-n- t-r-i-s-n m-k-v-n a-t-n- ----------------------------- Minä tarvitsen mukavan auton. 0
Tam hore býva stará žena. Tuolla yl--ä-lä -s-- -a-ha--ai-en. T_____ y_______ a___ v____ n______ T-o-l- y-h-ä-l- a-u- v-n-a n-i-e-. ---------------------------------- Tuolla ylhäällä asuu vanha nainen. 0
Tam hore býva tlstá žena. Tu-l-- yl-------a-uu lih-v- n---e-. T_____ y_______ a___ l_____ n______ T-o-l- y-h-ä-l- a-u- l-h-v- n-i-e-. ----------------------------------- Tuolla ylhäällä asuu lihava nainen. 0
Tam dole býva zvedavá žena. T-olla --h---la -s-u ut-li-s-n-inen. T_____ a_______ a___ u______ n______ T-o-l- a-h-a-l- a-u- u-e-i-s n-i-e-. ------------------------------------ Tuolla alhaalla asuu utelias nainen. 0
Naši hostia boli milí ľudia. V---a-mme-o-iva- m-ka----vä-eä. V________ o_____ m______ v_____ V-e-a-m-e o-i-a- m-k-v-a v-k-ä- ------------------------------- Vieraamme olivat mukavaa väkeä. 0
Naši hostia boli zdvorilí ľudia. Vie-aa-me ---va--k-hteli-st--v----. V________ o_____ k__________ v_____ V-e-a-m-e o-i-a- k-h-e-i-s-a v-k-ä- ----------------------------------- Vieraamme olivat kohteliasta väkeä. 0
Naši hostia boli zaujímaví ľudia. Vi-r----e oli--- k-i-n-stavaa vä---. V________ o_____ k___________ v_____ V-e-a-m-e o-i-a- k-i-n-s-a-a- v-k-ä- ------------------------------------ Vieraamme olivat kiinnostavaa väkeä. 0
Mám milé deti. M--ul-a -- -ilttej- la--ia. M______ o_ k_______ l______ M-n-l-a o- k-l-t-j- l-p-i-. --------------------------- Minulla on kilttejä lapsia. 0
Ale susedia majú drzé deti. M-----n-a-u-e------- --näkk--tä-----ia. M____ n__________ o_ n_________ l______ M-t-a n-a-u-e-l-a o- n-n-k-ä-t- l-p-i-. --------------------------------------- Mutta naapureilla on nenäkkäitä lapsia. 0
Sú vaše deti poslušné? O-atko t-id-- -aps--ne ----tej-? O_____ t_____ l_______ k________ O-a-k- t-i-ä- l-p-e-n- k-l-t-j-? -------------------------------- Ovatko teidän lapsenne kilttejä? 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + fínčina (1-100) MP3 fínčina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Jeden jazyk, mnoho podôb

Aj keď hovoríme len jedným jazykom, hovoríme vlastne mnohými jazykmi. Žiadny jazyk totiž nie je uzavretý systém. Každý jazyk prejavuje mnoho rôznych dimenzií. Jazyk je totiž živý. Ľudia sa pri rozhovore vždy riadia podľa svojho partnera. Pozmeňujú teda jazyk, ktorým hovoria. Tieto zmeny sa objavujú v rôznych formách. Každý jazyk má napríklad svoju históriu. Vždy sa menil a bude sa meniť aj naďalej. Dá sa to poznať podľa toho, že starí ľudia hovoria inak ako mladí. Vo väčšine jazykov existuje tiež veľa dialektov. Mnoho ľudí hovoriacich dialektom sa ale vie prispôsobiť svojmu prostrediu. V určitých situáciách hovorí spisovným jazykom. Rôzne sociálne skupiny majú rôzne jazyky. Príkladom je jazyk mládeže alebo poľovnícky žargón. Väčšina ľudí hovorí inak v práci ako doma. Veľa ich tiež v práci používa profesionálny žargón. Rozdiely sa tiež objavujú v hovorenom a písanom jazyku. Hovorený jazyk je väčšinou oveľa jednoduchší ako ten písaný. Rozdiel môže byť význačný. Stáva sa tak, keď sa písaný jazyk dlhú dobu nemení. Ľudia sa potom musia naučiť používať najprv písanú formu jazyka. Jazyk mužov a žien sa tiež často líši. V západných spoločnostiach nie je tento rozdiel až tak veľký. Sú však krajiny, v ktorých hovoria ženy úplne inak ako muži. V niektorých kultúrach má aj zdvorilosť svoju vlastnú jazykovú podobu. Rozprávanie teda nie je vôbec jednoduché! Musíme si dávať pozor na veľa vecí súčasne ...