Slovníček fráz

sk Časti tela   »   fi Ruumiinosia

58 [päťdesiatosem]

Časti tela

Časti tela

58 [viisikymmentäkahdeksan]

Ruumiinosia

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina fínčina Prehrať Viac
Kreslím muža. Minä-p-irr---mie-en. M___ p______ m______ M-n- p-i-r-n m-e-e-. -------------------- Minä piirrän miehen. 0
Najprv hlavu. E-s------n. E____ p____ E-s-n p-ä-. ----------- Ensin pään. 0
Muž má klobúk. M-e-e-lä----h---u pääs-ä. M_______ o_ h____ p______ M-e-e-l- o- h-t-u p-ä-s-. ------------------------- Miehellä on hattu päässä. 0
Vlasy nie je vidno. Hi----a-e- n-e. H______ e_ n___ H-u-s-a e- n-e- --------------- Hiuksia ei näe. 0
Uši takisto nie je vidno. Kor--a ei-m--s---n--ä-. K_____ e_ m_______ n___ K-r-i- e- m-ö-k-ä- n-e- ----------------------- Korvia ei myöskään näe. 0
Chrbát takisto nie je vidno. S-lkä- ei-my--kää--n-e. S_____ e_ m_______ n___ S-l-ä- e- m-ö-k-ä- n-e- ----------------------- Selkää ei myöskään näe. 0
Nakreslím oči a ústa. M-n- ---r-än-silm---ja-su-n. M___ p______ s_____ j_ s____ M-n- p-i-r-n s-l-ä- j- s-u-. ---------------------------- Minä piirrän silmät ja suun. 0
Muž tancuje a smeje sa. Mi-s--a--si- ja n--raa. M___ t______ j_ n______ M-e- t-n-s-i j- n-u-a-. ----------------------- Mies tanssii ja nauraa. 0
Muž má dlhý nos. Mieh--l---n p--kä--e-ä. M_______ o_ p____ n____ M-e-e-l- o- p-t-ä n-n-. ----------------------- Miehellä on pitkä nenä. 0
V rukách má palicu. H--el------keppi k---ssään. H______ o_ k____ k_________ H-n-l-ä o- k-p-i k-d-s-ä-n- --------------------------- Hänellä on keppi kädessään. 0
Okolo krku má tiež šál. H-------on -yö- k--la--ivi ka-l------ä-i. H______ o_ m___ k_________ k_____ y______ H-n-l-ä o- m-ö- k-u-a-u-v- k-u-a- y-p-r-. ----------------------------------------- Hänellä on myös kaulahuivi kaulan ympäri. 0
Je zima a je chladno. On -alv- j- ----ylmä. O_ t____ j_ o_ k_____ O- t-l-i j- o- k-l-ä- --------------------- On talvi ja on kylmä. 0
Ruky sú silné. Kä--- -va--vo--a---a-. K____ o___ v__________ K-d-t o-a- v-i-a-k-a-. ---------------------- Kädet ovat voimakkaat. 0
Nohy sú tiež silné. Ja--t -v-t-myös-voim-kkaa-. J____ o___ m___ v__________ J-l-t o-a- m-ö- v-i-a-k-a-. --------------------------- Jalat ovat myös voimakkaat. 0
Muž je zo snehu. M-es -----mes-a. M___ o_ l_______ M-e- o- l-m-s-a- ---------------- Mies on lumesta. 0
Nemá nohavice ani plášť. H-n--lä--i o-e-pää----n hous--- ei-ä---kk--. H______ e_ o__ p_______ h______ e___ t______ H-n-l-ä e- o-e p-ä-l-ä- h-u-u-a e-k- t-k-i-. -------------------------------------------- Hänellä ei ole päällään housuja eikä takkia. 0
Ale nemrzne. Mu-ta-h--e--ä-----le-ky--ä. M____ h______ e_ o__ k_____ M-t-a h-n-l-ä e- o-e k-l-ä- --------------------------- Mutta hänellä ei ole kylmä. 0
Je to snehuliak. Hä--o- -----kko. H__ o_ l________ H-n o- l-m-u-k-. ---------------- Hän on lumiukko. 0

Jazyk našich predkov

Moderné jazyky môžu lingvisti analyzovať. Používajú k tomu rôzne metódy. Ako ale ľudia hovorili pred mnohými tisíckami rokov? Odpoveď na túto otázku je oveľa ťažšia. Napriek tomu sa ňou vedci zaoberajú už dlhé roky. Radi by zistili, ako sa hovorilo kedysi. Snažia sa preto rekonštruovať staré jazykové formy. Americkí vedci práve urobili zaujímavý objav. Analyzovali viac ako 2 000 jazykov. Skúmali pritom predovšetkým vetnú stavbu týchto jazykov. Výsledky ich štúdie boli veľmi zaujímavé. Zhruba polovica jazykov mala vetnú stavbu S-O-V. To znamená, že u viet platil tento princíp: podmet (Subject), predmet (Object), prísudok (Verb). Viac než 700 jazykov sa riadi štruktúrou S-V-O. A zhruba 160 jazykov používa systém V-S-O. Len zhruba 40 jazykov využíva stavbu V-O-S. 120 jazykov má zmiešanú formu. Na druhú stranu, systémy O-V-S a O-S-V sú oveľa vzácnejšie. Väčšina skúmaných jazykov využíva princíp S-O-V. Sú to napríklad perzština, japončina alebo turečtina. Väčšina súčasných živých jazykov sa riadi štruktúrou S-V-O. Táto vetná stavba prevažuje aj u dnešných indoeurópskych jazykov. Vedci veria, že model S-O-V sa používal v minulosti. Táto stavba bola základom všetkých jazykov. Potom sa však jazyky vyvíjali odlišne. Zatiaľ nevieme, prečo sa tak stalo. Rôzne typy vetnej stavby ale musia mať nejaký dôvod. Lebo v evolučnom vývoji prežije len to, čo má určité výhody ...