Slovníček fráz

sk Časti tela   »   ca Les parts del cos

58 [päťdesiatosem]

Časti tela

Časti tela

58 [cinquanta-vuit]

Les parts del cos

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina katalánčina Prehrať Viac
Kreslím muža. Dib--xo -n--o-e. D______ u_ h____ D-b-i-o u- h-m-. ---------------- Dibuixo un home. 0
Najprv hlavu. Pr-mer-el -a-. P_____ e_ c___ P-i-e- e- c-p- -------------- Primer el cap. 0
Muž má klobúk. L-h----po--a -n-barre-. L_____ p____ u_ b______ L-h-m- p-r-a u- b-r-e-. ----------------------- L’home porta un barret. 0
Vlasy nie je vidno. E----abell- -- ----eu-n. E__ c______ n_ e_ v_____ E-s c-b-l-s n- e- v-u-n- ------------------------ Els cabells no es veuen. 0
Uši takisto nie je vidno. Les-ore-l-s-ta---c e- v-u--. L__ o______ t_____ e_ v_____ L-s o-e-l-s t-m-o- e- v-u-n- ---------------------------- Les orelles tampoc es veuen. 0
Chrbát takisto nie je vidno. L’--qu--a t-m-oc-e----u. L________ t_____ e_ v___ L-e-q-e-a t-m-o- e- v-u- ------------------------ L’esquena tampoc es veu. 0
Nakreslím oči a ústa. D------ e-----l--- l----ca. D______ e__ u___ i l_ b____ D-b-i-o e-s u-l- i l- b-c-. --------------------------- Dibuixo els ulls i la boca. 0
Muž tancuje a smeje sa. L--o-e-b-l---i--iu. L_____ b____ i r___ L-h-m- b-l-a i r-u- ------------------- L’home balla i riu. 0
Muž má dlhý nos. L’home -- -- na- -larg. L_____ t_ u_ n__ l_____ L-h-m- t- u- n-s l-a-g- ----------------------- L’home té un nas llarg. 0
V rukách má palicu. (--l)------ -n-ba--ó-a---- m-n-. (____ p____ u_ b____ a l__ m____ (-l-) p-r-a u- b-s-ó a l-s m-n-. -------------------------------- (Ell) porta un bastó a les mans. 0
Okolo krku má tiež šál. T-mbé-p-rta -n- --f-----a--volta-- del c--l. T____ p____ u__ b______ a_ v______ d__ c____ T-m-é p-r-a u-a b-f-n-a a- v-l-a-t d-l c-l-. -------------------------------------------- També porta una bufanda al voltant del coll. 0
Je zima a je chladno. É--l’h--e-n - -a--red. É_ l_______ i f_ f____ É- l-h-v-r- i f- f-e-. ---------------------- És l’hivern i fa fred. 0
Ruky sú silné. El---ra--s---n mus-ul-ts. E__ b_____ s__ m_________ E-s b-a-o- s-n m-s-u-a-s- ------------------------- Els braços són musculats. 0
Nohy sú tiež silné. L-- ca-es-s------cul--es. L__ c____ s__ m__________ L-s c-m-s s-n m-s-u-o-e-. ------------------------- Les cames són musculoses. 0
Muž je zo snehu. L-h-me-é- -e----. L_____ é_ d_ n___ L-h-m- é- d- n-u- ----------------- L’home és de neu. 0
Nemá nohavice ani plášť. (E--) n- por-a-ni p--ta--ns----ab--c. (____ n_ p____ n_ p________ n_ a_____ (-l-) n- p-r-a n- p-n-a-o-s n- a-r-c- ------------------------------------- (Ell) no porta ni pantalons ni abric. 0
Ale nemrzne. P-----’-o-e----t- f-ed. P___ l_____ n_ t_ f____ P-r- l-h-m- n- t- f-e-. ----------------------- Però l’home no té fred. 0
Je to snehuliak. É- un-n---- d- neu. É_ u_ n____ d_ n___ É- u- n-n-t d- n-u- ------------------- És un ninot de neu. 0

Jazyk našich predkov

Moderné jazyky môžu lingvisti analyzovať. Používajú k tomu rôzne metódy. Ako ale ľudia hovorili pred mnohými tisíckami rokov? Odpoveď na túto otázku je oveľa ťažšia. Napriek tomu sa ňou vedci zaoberajú už dlhé roky. Radi by zistili, ako sa hovorilo kedysi. Snažia sa preto rekonštruovať staré jazykové formy. Americkí vedci práve urobili zaujímavý objav. Analyzovali viac ako 2 000 jazykov. Skúmali pritom predovšetkým vetnú stavbu týchto jazykov. Výsledky ich štúdie boli veľmi zaujímavé. Zhruba polovica jazykov mala vetnú stavbu S-O-V. To znamená, že u viet platil tento princíp: podmet (Subject), predmet (Object), prísudok (Verb). Viac než 700 jazykov sa riadi štruktúrou S-V-O. A zhruba 160 jazykov používa systém V-S-O. Len zhruba 40 jazykov využíva stavbu V-O-S. 120 jazykov má zmiešanú formu. Na druhú stranu, systémy O-V-S a O-S-V sú oveľa vzácnejšie. Väčšina skúmaných jazykov využíva princíp S-O-V. Sú to napríklad perzština, japončina alebo turečtina. Väčšina súčasných živých jazykov sa riadi štruktúrou S-V-O. Táto vetná stavba prevažuje aj u dnešných indoeurópskych jazykov. Vedci veria, že model S-O-V sa používal v minulosti. Táto stavba bola základom všetkých jazykov. Potom sa však jazyky vyvíjali odlišne. Zatiaľ nevieme, prečo sa tak stalo. Rôzne typy vetnej stavby ale musia mať nejaký dôvod. Lebo v evolučnom vývoji prežije len to, čo má určité výhody ...