Slovníček fráz

sk Časti tela   »   mk Делови на телото

58 [päťdesiatosem]

Časti tela

Časti tela

58 [педесет и осум]

58 [pyedyesyet i osoom]

Делови на телото

[Dyelovi na tyeloto]

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina macedónčina Prehrať Viac
Kreslím muža. Ј-с--р-а--чо--к. Ј__ ц____ ч_____ Ј-с ц-т-м ч-в-к- ---------------- Јас цртам човек. 0
Ј-s -z-ta--c---yek. Ј__ t_____ c_______ Ј-s t-r-a- c-o-y-k- ------------------- Јas tzrtam chovyek.
Najprv hlavu. Н--п--о г----та. Н______ г_______ Н-ј-р-о г-а-а-а- ---------------- Најпрво главата. 0
N---r----u-av--a. N______ g________ N-ј-r-o g-l-v-t-. ----------------- Naјprvo gulavata.
Muž má klobúk. Ч--е-о- но-- ед-н--еш-р. Ч______ н___ е___ ш_____ Ч-в-к-т н-с- е-е- ш-ш-р- ------------------------ Човекот носи еден шешир. 0
Chov--ko--n--i -e---n-s--e---r. C________ n___ y_____ s________ C-o-y-k-t n-s- y-d-e- s-y-s-i-. ------------------------------- Chovyekot nosi yedyen shyeshir.
Vlasy nie je vidno. К-сата не м-----г--д-. К_____ н_ м_ с_ г_____ К-с-т- н- м- с- г-е-а- ---------------------- Косата не му се гледа. 0
Kosa-- nye m-- -ye -ulyeda. K_____ n__ m__ s__ g_______ K-s-t- n-e m-o s-e g-l-e-a- --------------------------- Kosata nye moo sye gulyeda.
Uši takisto nie je vidno. Уш-т- --то--ак- -- му-се--л--а-т. У____ и___ т___ н_ м_ с_ г_______ У-и-е и-т- т-к- н- м- с- г-е-а-т- --------------------------------- Ушите исто така не му се гледаат. 0
Ooshi-y- ---o -a-- --e--oo sy- -u---da-t. O_______ i___ t___ n__ m__ s__ g_________ O-s-i-y- i-t- t-k- n-e m-o s-e g-l-e-a-t- ----------------------------------------- Ooshitye isto taka nye moo sye gulyedaat.
Chrbát takisto nie je vidno. Гр-от --то так--не-м---е -----. Г____ и___ т___ н_ м_ с_ г_____ Г-б-т и-т- т-к- н- м- с- г-е-а- ------------------------------- Грбот исто така не му се гледа. 0
G--bo- ---- -a-----e m-- -ye-gu--eda. G_____ i___ t___ n__ m__ s__ g_______ G-r-o- i-t- t-k- n-e m-o s-e g-l-e-a- ------------------------------------- Gurbot isto taka nye moo sye gulyeda.
Nakreslím oči a ústa. Ги -рт-----ит--и----ата. Г_ ц____ о____ и у______ Г- ц-т-м о-и-е и у-т-т-. ------------------------ Ги цртам очите и устата. 0
Gu- -zr-am o-h--y----oost---. G__ t_____ o______ i o_______ G-i t-r-a- o-h-t-e i o-s-a-a- ----------------------------- Gui tzrtam ochitye i oostata.
Muž tancuje a smeje sa. Човекот-----ува ---е --ее. Ч______ т______ и с_ с____ Ч-в-к-т т-н-у-а и с- с-е-. -------------------------- Човекот танцува и се смее. 0
Chov--ko--tan-z--va-- sy- s-----. C________ t________ i s__ s______ C-o-y-k-t t-n-z-o-a i s-e s-y-y-. --------------------------------- Chovyekot tantzoova i sye smyeye.
Muž má dlhý nos. Чо-екот-и-- д-л---ос. Ч______ и__ д___ н___ Ч-в-к-т и-а д-л- н-с- --------------------- Човекот има долг нос. 0
C---y-kot-im- --l---no-. C________ i__ d____ n___ C-o-y-k-t i-a d-l-u n-s- ------------------------ Chovyekot ima dolgu nos.
V rukách má palicu. Т----о-раце-----си -д-н ----. Т__ в_ р_____ н___ е___ с____ Т-ј в- р-ц-т- н-с- е-е- с-а-. ----------------------------- Тој во рацете носи еден стап. 0
T-ј--- ra------- -os--yed-e---t-p. T__ v_ r________ n___ y_____ s____ T-ј v- r-t-y-t-e n-s- y-d-e- s-a-. ---------------------------------- Toј vo ratzyetye nosi yedyen stap.
Okolo krku má tiež šál. Т-ј-о-------а-о- -оси ---- т-ка---еден--а-. Т__ о____ в_____ н___ и___ т___ и е___ ш___ Т-ј о-о-у в-а-о- н-с- и-т- т-к- и е-е- ш-л- ------------------------------------------- Тој околу вратот носи исто така и еден шал. 0
T-- --o-oo-vrato--n--i-i-----a-a i y-d--n-s---. T__ o_____ v_____ n___ i___ t___ i y_____ s____ T-ј o-o-o- v-a-o- n-s- i-t- t-k- i y-d-e- s-a-. ----------------------------------------------- Toј okoloo vratot nosi isto taka i yedyen shal.
Je zima a je chladno. З-м- --и--т--ен--е. З___ е и с______ е_ З-м- е и с-у-е-о е- ------------------- Зима е и студено е. 0
Zim---e - s-o--y--- --. Z___ y_ i s________ y__ Z-m- y- i s-o-d-e-o y-. ----------------------- Zima ye i stoodyeno ye.
Ruky sú silné. Р-ц--- -е -ил-и. Р_____ с_ с_____ Р-ц-т- с- с-л-и- ---------------- Рацете се силни. 0
Ratzye--- -ye -i--i. R________ s__ s_____ R-t-y-t-e s-e s-l-i- -------------------- Ratzyetye sye silni.
Nohy sú tiež silné. Нозет- --то --ка--- си-ни. Н_____ и___ т___ с_ с_____ Н-з-т- и-т- т-к- с- с-л-и- -------------------------- Нозете исто така се силни. 0
N-z-e--e i-to---ka -ye si-n-. N_______ i___ t___ s__ s_____ N-z-e-y- i-t- t-k- s-e s-l-i- ----------------------------- Nozyetye isto taka sye silni.
Muž je zo snehu. Човекот-е о--снег. Ч______ е о_ с____ Ч-в-к-т е о- с-е-. ------------------ Човекот е од снег. 0
Ch-vyeko---e o--s-yeg-. C________ y_ o_ s______ C-o-y-k-t y- o- s-y-g-. ----------------------- Chovyekot ye od snyegu.
Nemá nohavice ani plášť. То---е-но-и -ант-лони - -ан--л. Т__ н_ н___ п________ и м______ Т-ј н- н-с- п-н-а-о-и и м-н-и-. ------------------------------- Тој не носи панталони и мантил. 0
T----y-----i pa-ta-oni-i-m-n---. T__ n__ n___ p________ i m______ T-ј n-e n-s- p-n-a-o-i i m-n-i-. -------------------------------- Toј nye nosi pantaloni i mantil.
Ale nemrzne. Н--------т--е-се смрз-у-а. Н_ ч______ н_ с_ с________ Н- ч-в-к-т н- с- с-р-н-в-. -------------------------- Но човекот не се смрзнува. 0
No chov--k-t--y- -ye--mrzn-o--. N_ c________ n__ s__ s_________ N- c-o-y-k-t n-e s-e s-r-n-o-a- ------------------------------- No chovyekot nye sye smrznoova.
Je to snehuliak. То--- с-----. Т__ е с______ Т-а е с-е-к-. ------------- Тоа е снешко. 0
To- ye-s-yeshko. T__ y_ s________ T-a y- s-y-s-k-. ---------------- Toa ye snyeshko.

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + macedónčina (1-100) MP3 macedónčina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Jazyk našich predkov

Moderné jazyky môžu lingvisti analyzovať. Používajú k tomu rôzne metódy. Ako ale ľudia hovorili pred mnohými tisíckami rokov? Odpoveď na túto otázku je oveľa ťažšia. Napriek tomu sa ňou vedci zaoberajú už dlhé roky. Radi by zistili, ako sa hovorilo kedysi. Snažia sa preto rekonštruovať staré jazykové formy. Americkí vedci práve urobili zaujímavý objav. Analyzovali viac ako 2 000 jazykov. Skúmali pritom predovšetkým vetnú stavbu týchto jazykov. Výsledky ich štúdie boli veľmi zaujímavé. Zhruba polovica jazykov mala vetnú stavbu S-O-V. To znamená, že u viet platil tento princíp: podmet (Subject), predmet (Object), prísudok (Verb). Viac než 700 jazykov sa riadi štruktúrou S-V-O. A zhruba 160 jazykov používa systém V-S-O. Len zhruba 40 jazykov využíva stavbu V-O-S. 120 jazykov má zmiešanú formu. Na druhú stranu, systémy O-V-S a O-S-V sú oveľa vzácnejšie. Väčšina skúmaných jazykov využíva princíp S-O-V. Sú to napríklad perzština, japončina alebo turečtina. Väčšina súčasných živých jazykov sa riadi štruktúrou S-V-O. Táto vetná stavba prevažuje aj u dnešných indoeurópskych jazykov. Vedci veria, že model S-O-V sa používal v minulosti. Táto stavba bola základom všetkých jazykov. Potom sa však jazyky vyvíjali odlišne. Zatiaľ nevieme, prečo sa tak stalo. Rôzne typy vetnej stavby ale musia mať nejaký dôvod. Lebo v evolučnom vývoji prežije len to, čo má určité výhody ...