М-я -очк---е--о--л----а-и-----т--л.
М__ д____ н_ х_____ г____ у ф______
М-я д-ч-а н- х-т-л- г-а-и у ф-т-о-.
-----------------------------------
Моя дочка не хотіла грати у футбол. 0 M--a d--hk- -e -ho-i---h-a-y-u--u-bol.M___ d_____ n_ k______ h____ u f______M-y- d-c-k- n- k-o-i-a h-a-y u f-t-o-.--------------------------------------Moya dochka ne khotila hraty u futbol.
М-я--ін-а н--хотіла----ти в -----з------.
М__ ж____ н_ х_____ г____ в ш___ з_ м____
М-я ж-н-а н- х-т-л- г-а-и в ш-х- з- м-о-.
-----------------------------------------
Моя жінка не хотіла грати в шахи зі мною. 0 Moya--hi--a ne -hot--- hraty ---h--h--z---noy-.M___ z_____ n_ k______ h____ v s_____ z_ m_____M-y- z-i-k- n- k-o-i-a h-a-y v s-a-h- z- m-o-u------------------------------------------------Moya zhinka ne khotila hraty v shakhy zi mnoyu.
Тобі--ожна-бу-- взяти--обаку в -о---ь?
Т___ м____ б___ в____ с_____ в г______
Т-б- м-ж-а б-л- в-я-и с-б-к- в г-т-л-?
--------------------------------------
Тобі можна було взяти собаку в готель? 0 T-b----zhna bul- vz---y-soba-u v hote--?T___ m_____ b___ v_____ s_____ v h______T-b- m-z-n- b-l- v-y-t- s-b-k- v h-t-l-?----------------------------------------Tobi mozhna bulo vzyaty sobaku v hotelʹ?
На каникулах детям можно было долго оставаться на улице.
Ili rajtis longe ludi en la korto.
Во-и-мог-и-д---о--рати у двор-.
В___ м____ д____ г____ у д_____
В-н- м-г-и д-в-о г-а-и у д-о-і-
-------------------------------
Вони могли довго грати у дворі. 0 V--y mo-l--d---- -raty - -vor-.V___ m____ d____ h____ u d_____V-n- m-h-y d-v-o h-a-y u d-o-i--------------------------------Vony mohly dovho hraty u dvori.
Ne ĉiam facilas lerni.
Eĉ se tio estas amuza, tio povas esti laciga.
Sed lerninte ion, ni ĝojas.
Ni fieras pri ni kaj niaj progresoj.
Ni bedaŭrinde ankaŭ povas forgesi tion, kion ni lernas.
Tio ofte estas problemo, aparte koncerne lingvojn.
La plej multaj el ni lernas unu aŭ plurajn lingvojn en la lernejo.
Tiu scio ofte perdiĝas post la lerneja tempo.
Ni apenaŭ plu parolas tiun lingvon.
En nia ĉiutaga vivo ĝenerale dominas nia gepatra lingvo.
Multaj lingvoj plu uziĝas nur dum ferioj.
Sed kiam scio ne estas regule aktivigita, ĝi perdiĝas.
Nia cerbo bezonas trejnadon.
Eblus diri ke ĝi funkcias kiel muskolo.
Tiu muskolo ekzercendas, alikaze ĝi pli malfortiĝas.
Sed estas rimedoj por malhelpi la forgeson.
Plej gravas reuzadi la lernitaĵon.
Tiucele povas helpi fiksita ritaro.
Oni povas plani malgrandan programon por malsamaj semajntagoj.
Lunde, oni legu ekzemple libron en la fremda lingvo.
Merkrede, oni aŭskultu eksterlandan radiostacion.
Vendrede, oni poste skribu taglibron en la fremda lingvo.
Tiumaniere, oni alterne legas, aŭdas kaj skribas.
La scion oni sekve aktivigas diversmaniere.
Ĉiuj tiuj ekzercoj ne bezonas longe daŭri, duonhoro sufiĉas.
Sed gravas ke oni regule praktiku!
Esploroj montras ke unufoja lernitaĵo jardekojn restas en la cerbo.
Ĝi do nur reeligendas el sia tirkesto…