Во--м--с--------ре- о--с-л--а.
В_____ с с____ к___ о_ с______
В-з-м- с с-б-й к-е- о- с-л-ц-.
------------------------------
Возьми с собой крем от солнца. 0 Vo-ʹ-i - s--oy kre- ot---lnt-a.V_____ s s____ k___ o_ s_______V-z-m- s s-b-y k-e- o- s-l-t-a--------------------------------Vozʹmi s soboy krem ot solntsa.
Возьм- - с---й-солнеч--- о---.
В_____ с с____ с________ о____
В-з-м- с с-б-й с-л-е-н-е о-к-.
------------------------------
Возьми с собой солнечные очки. 0 V-z-m- s -ob-y -o--e--n-ye --h-i.V_____ s s____ s__________ o_____V-z-m- s s-b-y s-l-e-h-y-e o-h-i----------------------------------Vozʹmi s soboy solnechnyye ochki.
В-зьми с -о----шл----о- --л-ца.
В_____ с с____ ш____ о_ с______
В-з-м- с с-б-й ш-я-у о- с-л-ц-.
-------------------------------
Возьми с собой шляпу от солнца. 0 V--ʹ---s s--oy --l--p- o- solnts-.V_____ s s____ s______ o_ s_______V-z-m- s s-b-y s-l-a-u o- s-l-t-a-----------------------------------Vozʹmi s soboy shlyapu ot solntsa.
Н---о-ь-е-ь-л---- c ----- к--т-?
Н_ в_______ л_ т_ c с____ к_____
Н- в-з-м-ш- л- т- c с-б-й к-р-у-
--------------------------------
Не возьмешь ли ты c собой карту? 0 Ne-vo--me-hʹ -i -y - -ob---k----?N_ v________ l_ t_ c s____ k_____N- v-z-m-s-ʹ l- t- c s-b-y k-r-u----------------------------------Ne vozʹmeshʹ li ty c soboy kartu?
Н----з---шь ------с с-бо- п------и-е--?
Н_ в_______ л_ т_ с с____ п____________
Н- в-з-м-ш- л- т- с с-б-й п-т-в-д-т-л-?
---------------------------------------
Не возьмешь ли ты с собой путеводитель? 0 Ne---zʹ---hʹ-li-ty - --b-y-put--o--t-l-?N_ v________ l_ t_ s s____ p____________N- v-z-m-s-ʹ l- t- s s-b-y p-t-v-d-t-l-?----------------------------------------Ne vozʹmeshʹ li ty s soboy putevoditelʹ?
Не --з-м-шь -и ---с-соб-- --н-?
Н_ в_______ л_ т_ с с____ з____
Н- в-з-м-ш- л- т- с с-б-й з-н-?
-------------------------------
Не возьмешь ли ты с собой зонт? 0 N------m---ʹ -- -y-- sob---z-nt?N_ v________ l_ t_ s s____ z____N- v-z-m-s-ʹ l- t- s s-b-y z-n-?--------------------------------Ne vozʹmeshʹ li ty s soboy zont?
Viac ako 1,3 miliardy ľudí hovorí čínsky.
Čínština je tak najpoužívanejším jazykom na svete.
Tak to zostane aj v ďalších rokoch.
Budúcnosť mnohých iných jazykov nevyzerá tak ružovo.
Pretože mnoho lokálnych jazykov vymrie.
V súčasnosti sa hovorí približne 6 000 jazykmi.
Experti však odhadujú, že väčšina z nich je ohrozená.
To znamená, že asi 90 % jazykov úplne vymizne.
Väčšina z nich vymrie už v tomto storočí.
To znamená, že každý deň sa stratí jeden jazyk.
Význam jednotlivých jazykov sa v budúcnosti tiež zmení.
Angličtina je stále na druhom mieste.
Počet rodených hovoriacich jednotlivých jazykov však nezostáva rovnaký.
Môže za to demografický vývoj.
Počas niekoľkých desaťročí sa dominantnými stanú iné jazyky.
Na druhé a tretie miesto sa čoskoro dostanú hindčina/urdčina a arabčina.
Angličtina sa posunie na štvrté miesto.
Nemčina z prvej desiatky úplne zmizne.
Naopak medzi najdôležitejšie jazyky sa zaradí malajčina.
Kým niektoré jazyky vymrú, iné vzniknú.
Budú to hybridné jazyky.
Týmito jazykovými hybridmi sa hovorí predovšetkým v mestách.
Vyvinú sa tiež úplne nové varianty jazykov.
V budúcnosti budeme teda mať rôzne formy angličtiny.
Významne tiež vzrastie počet ľudí hovoriacich dvoma jazykmi.
Ako budeme v budúcnosti hovoriť, zostáva neisté.
Ale aj za 100 rokov budeme stále mať rôzne jazyky.
Takže učenie len tak neskončí ...