Slovníček fráz

sk niečo chcieť / želať si   »   lv kaut ko vēlēties

70 [sedemdesiat]

niečo chcieť / želať si

niečo chcieť / želať si

70 [septiņdesmit]

kaut ko vēlēties

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina lotyština Prehrať Viac
Chceli by ste fajčiť? Va--Jūs -ēl-t--- -----t? V__ J__ v_______ s______ V-i J-s v-l-t-e- s-ē-ē-? ------------------------ Vai Jūs vēlaties smēķēt? 0
Chceli by ste tancovať? Va- -ū- vēl--ies-de--t? V__ J__ v_______ d_____ V-i J-s v-l-t-e- d-j-t- ----------------------- Vai Jūs vēlaties dejot? 0
Chceli by ste sa ísť prechádzať? Va- Jū---ēla-i-- -e--past-igāti--? V__ J__ v_______ i__ p____________ V-i J-s v-l-t-e- i-t p-s-a-g-t-e-? ---------------------------------- Vai Jūs vēlaties iet pastaigāties? 0
Chcel by som fajčiť. E---ēlos-sm-ķēt. E_ v____ s______ E- v-l-s s-ē-ē-. ---------------- Es vēlos smēķēt. 0
Chcel(a) by si cigaretu? V-i -u vēlie---iga---i? V__ t_ v_____ c________ V-i t- v-l-e- c-g-r-t-? ----------------------- Vai tu vēlies cigareti? 0
Chcel by oheň. V-ņ--v---s -i-sm-ķē-. V___ v____ p_________ V-ņ- v-l-s p-e-m-ķ-t- --------------------- Viņš vēlas piesmēķēt. 0
Chcel(a) by som niečo piť. E- ----- ka-t-k- --d--rt. E_ v____ k___ k_ i_______ E- v-l-s k-u- k- i-d-e-t- ------------------------- Es vēlos kaut ko iedzert. 0
Chcel(a) by som niečo jesť. Es ----s---ut k- ē--. E_ v____ k___ k_ ē___ E- v-l-s k-u- k- ē-t- --------------------- Es vēlos kaut ko ēst. 0
Chcel(a) by som si trochu odpočinúť. Es v---s-nedaud- a--ū---e-. E_ v____ n______ a_________ E- v-l-s n-d-u-z a-p-s-i-s- --------------------------- Es vēlos nedaudz atpūsties. 0
Chcel(a) by som sa Vás niečo spýtať. Es -ē-o- --ms k----jautā-. E_ v____ J___ k_ p________ E- v-l-s J-m- k- p-j-u-ā-. -------------------------- Es vēlos Jums ko pajautāt. 0
Chcel(a) by som Vás o niečo poprosiť. E- v-los-J-m- k---ū-t. E_ v____ J___ k_ l____ E- v-l-s J-m- k- l-g-. ---------------------- Es vēlos Jums ko lūgt. 0
Chcel(a) by som Vás na niečo pozvať. Es v---s Jū---- -a---ko--z-i-----. E_ v____ J__ u_ k___ k_ u_________ E- v-l-s J-s u- k-u- k- u-a-c-n-t- ---------------------------------- Es vēlos Jūs uz kaut ko uzaicināt. 0
Čo si želáte, prosím? Ko -ūs--l-dzu- -ēlatie-? K_ J___ l_____ v________ K- J-s- l-d-u- v-l-t-e-? ------------------------ Ko Jūs, lūdzu, vēlaties? 0
Želáte si kávu? Vai-J-s---l------ka----? V__ J__ v_______ k______ V-i J-s v-l-t-e- k-f-j-? ------------------------ Vai Jūs vēlaties kafiju? 0
Alebo si radšej želáte čaj? V----t J---l---k v-l--ies-t-ju? V_____ J__ l____ v_______ t____ V-r-ū- J-s l-b-k v-l-t-e- t-j-? ------------------------------- Varbūt Jūs labāk vēlaties tēju? 0
Chceli by sme ísť domov. Mēs--ē--m--- -ra-----āj--. M__ v_______ b_____ m_____ M-s v-l-m-e- b-a-k- m-j-s- -------------------------- Mēs vēlamies braukt mājās. 0
Chceli by ste taxík? Va- -ūs----at--s ta-s--e--u? V__ J__ v_______ t__________ V-i J-s v-l-t-e- t-k-o-e-r-? ---------------------------- Vai Jūs vēlaties taksometru? 0
Chceli by telefonovať. Viņi--ēlas--------ī-. V___ v____ p_________ V-ņ- v-l-s p-e-v-n-t- --------------------- Viņi vēlas piezvanīt. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + lotyština (1-100) MP3 lotyština (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Dva jazyky = dve centrá v mozgu!

Nášmu mozgu nezáleží na tom, kedy sa jazyk naučíme. To preto, že má rôzne úložiská pre rôzne jazyky. Nie všetky jazyky, ktoré sa učíme, sa ukladajú spoločne. Jazyky, ktoré sa naučíme ako dospelí, majú svoje vlastné úložisko. Znamená to, že mozog spracováva nové pravidlá na inom mieste. Nie sú uložené spolu s materinským jazykom. Naopak ľudia, ktorí vyrástli v dvojjazyčnom prostredí, používajú len jednu časť mozgu. K tomuto záveru dospeli početné štúdie. Vedci skúmali niekoľko jedincov. Tí hovorili plynule dvoma jazykmi. Časť z nich však s oboma jazykmi vyrástla. Tí ostatní sa druhý jazyk naučili až v priebehu života. Vedci potom počas testov merali ich mozgovú aktivitu. Mohli tak skúmať, ktoré oblasti mozgu boli počas testov aktívne. A zistili, že „neskorší“ študenti majú dve centrá reči! Že tomu tak je, sa vedci domnievali už dávno. U ľudí s poranením mozgu sa prejavujú rôzne symptómy. Poškodenie mozgu teda môže viesť k problémom s rečou. Takto postihnutí ľudia potom horšie vyslovujú alebo rozumejú. Obete nehôd hovoriace dvoma jazykmi však vykazujú niekedy zvláštne príznaky. Ich problémy s rečou sa nie vždy prejavia u oboch jazykov. Ak je zasiahnutá len jedna časť mozgu, tá druhá môže naďalej fungovať. Pacienti potom hovoria jedným jazykom lepšie ako druhým. Opätovné učenie týchto dvoch jazykov potom tiež prebieha rôznou rýchlosťou. To dokazuje, že oba jazyky nie sú uložené na rovnakom mieste. Pretože sa neukladali v rovnakom čase, vytvorili sa dve rôzne úložiská. Stále nie je známe, ako presne náš mozog zvláda viac jazykov. Nové objavy ale môžu viesť k novým učebným postupom.