Slovníček fráz

sk Spojky 1   »   lv Saikļi 1

94 [deväťdesiatštyri]

Spojky 1

Spojky 1

94 [deviņdesmit četri]

Saikļi 1

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina lotyština Prehrať Viac
Počkaj, kým prestane pršať. Pag-idi- ----r p-r-tās li---s. P_______ k____ p______ l______ P-g-i-i- k-m-r p-r-t-s l-e-u-. ------------------------------ Pagaidi, kamēr pārstās lietus. 0
Počkaj, kým budem hotový (hotová). Pa-aidi- k-m-- es----e-g-u. P_______ k____ e_ p________ P-g-i-i- k-m-r e- p-b-i-š-. --------------------------- Pagaidi, kamēr es pabeigšu. 0
Počkaj, kým príde späť. Pa--i--,-k-m-- -i---atn--s a-pa---. P_______ k____ v___ a_____ a_______ P-g-i-i- k-m-r v-ņ- a-n-k- a-p-k-ļ- ----------------------------------- Pagaidi, kamēr viņš atnāks atpakaļ. 0
Počkám, kým budú moje vlasy suché. Es g-idu--k-m-r m-n--m------- sa---. E_ g_____ k____ m___ m___ b__ s_____ E- g-i-u- k-m-r m-n- m-t- b-s s-u-i- ------------------------------------ Es gaidu, kamēr mani mati būs sausi. 0
Počkám, kým skončí film. E--g-i-u, -a--- --i-sie--fi---. E_ g_____ k____ b_______ f_____ E- g-i-u- k-m-r b-i-s-e- f-l-a- ------------------------------- Es gaidu, kamēr beigsies filma. 0
Počkám, kým bude na semafore zelená. E- g----, --m-----ksof-rā -----a-ā g-i---. E_ g_____ k____ l________ b__ z___ g______ E- g-i-u- k-m-r l-k-o-o-ā b-s z-ļ- g-i-m-. ------------------------------------------ Es gaidu, kamēr luksoforā būs zaļā gaisma. 0
Kedy ideš na dovolenku? K-- t--d-sie----v--i-ā-um-? K__ t_ d_____ a____________ K-d t- d-s-e- a-v-ļ-n-j-m-? --------------------------- Kad tu dosies atvaļinājumā? 0
Ešte pred letnými prázdninami? Vē--pirm------r----rīv---n-m? V__ p____ v______ b__________ V-l p-r-s v-s-r-s b-ī-d-e-ā-? ----------------------------- Vēl pirms vasaras brīvdienām? 0
Áno, ešte predtým, ako začnú letné prázdnininy. J-, -i--s-v-- -ā-a--v-sa--s brīvd-e--s. J__ p____ v__ s____ v______ b__________ J-, p-r-s v-l s-k-s v-s-r-s b-ī-d-e-a-. --------------------------------------- Jā, pirms vēl sākas vasaras brīvdienas. 0
Oprav strechu predtým, ako príde zima. S-la-o--u--u, ---ms s-kas-zi-m-! S_____ j_____ p____ s____ z_____ S-l-b- j-m-u- p-r-s s-k-s z-e-a- -------------------------------- Salabo jumtu, pirms sākas ziema! 0
Umy si ruky predtým, ako si sadneš za stôl. N-maz-ā---k-s,---rm--tu sē-ie--p--------! N______ r_____ p____ t_ s_____ p__ g_____ N-m-z-ā r-k-s- p-r-s t- s-d-e- p-e g-l-a- ----------------------------------------- Nomazgā rokas, pirms tu sēdies pie galda! 0
Zavri okno predtým, ako pôjdeš von. Aizver-l--u--p--m-----ej ā--! A_____ l____ p____ t_ e_ ā___ A-z-e- l-g-, p-r-s t- e- ā-ā- ----------------------------- Aizver logu, pirms tu ej ārā! 0
Kedy prídeš domov? K-d-tu-nā---āj-s? K__ t_ n__ m_____ K-d t- n-c m-j-s- ----------------- Kad tu nāc mājās? 0
Po vyučovaní? P-c-------ībā-? P__ n__________ P-c n-d-r-ī-ā-? --------------- Pēc nodarbībām? 0
Áno, len čo skončí vyučovanie. Jā,-k-- b-id--s -o-a-----s. J__ k__ b______ n__________ J-, k-d b-i-z-s n-d-r-ī-a-. --------------------------- Jā, kad beidzas nodarbības. 0
Po tom, ako mal úraz, nemohol viac pracovať. Pē---e-a-m---g-dī-----v-ņ--v-i-s--e--r-ja strā---. P__ n_______ g_______ v___ v____ n_______ s_______ P-c n-l-i-e- g-d-j-m- v-ņ- v-i-s n-v-r-j- s-r-d-t- -------------------------------------------------- Pēc nelaimes gadījuma viņš vairs nevarēja strādāt. 0
Po tom, ako stratil prácu, odišiel do Ameriky. P-- tam- k-d --ņ--z-udē-a--arb---v-ņš-d-v-s -- Am-rik-. P__ t___ k__ v___ z______ d_____ v___ d____ u_ A_______ P-c t-m- k-d v-ņ- z-u-ē-a d-r-u- v-ņ- d-v-s u- A-e-i-u- ------------------------------------------------------- Pēc tam, kad viņš zaudēja darbu, viņš devās uz Ameriku. 0
Po tom, ako odišiel do Ameriky, zbohatol. Pē-----, --d vi------a-----e- u----e-ik---v-ņ- --u-----gā-s. P__ t___ k__ v___ b___ d_____ u_ A_______ v___ k____ b______ P-c t-m- k-d v-ņ- b-j- d-v-e- u- A-e-i-u- v-ņ- k-u-a b-g-t-. ------------------------------------------------------------ Pēc tam, kad viņš bija devies uz Ameriku, viņš kļuva bagāts. 0

Ako sa naučiť dva jazyky naraz

Znalosť cudzích jazykov je čoraz dôležitejšia. Mnoho ľudí sa učí nejaký cudzí jazyk. Na svete ale existuje mnoho zaujímavých jazykov. Preto sa ľudia učia viac jazykov naraz. Keď deti vyrastajú v dvojjazyčnom prostredí, nie je to väčšinou žiadny problém. Ich mozog sa naučí oba jazyky automaticky. Keď sú starší, vedia, čo do ktorého jazyka patrí. Dvojjazyční jedinci poznajú typické črty oboch jazykov. U dospelých je to iné. Nemôžu sa naučiť dva jazyky súčasne tak ľahko. Kto sa chce naučiť dva jazyky, mal by pamätať na jedno pravidlo. Najprv je dôležité medzi sebou oba jazyky porovnať. Jazyky, ktoré patria do rovnakej jazykovej rodiny, sú často veľmi podobné. To môže viesť k ich zamieňaniu. Je teda zmysluplné oba jazyky presne analyzovať. Môžete si napríklad urobiť zoznam. Do neho si môžete zapisovať podobnosti a rozdiely. Mozog je tak nútený pracovať intenzívne s oboma jazykmi. Lepšie si potom pamätá, aké majú oba jazyky zvláštnosti. Mali by ste si tiež pre každý jazyk zvoliť rôzne farby ceruziek a dosiek. Ľahšie tak oba jazyky odlíšite. Keď sa človek učí dva úplne rôzne jazyky, je to iné. U rozdielnych jazykov nehrozí nebezpečenstvo zámeny. V tomto prípade je nebezpečné oba jazyky porovnávať! Bolo by lepšie porovnávať tieto jazyky so svojou materčinou. Akonáhle mozog tento kontrast rozpozná, bude sa učiť efektívnejšie. Je tiež dôležité, aby ste sa obaja jazyky učili s rovnakou intenzitou. Teoreticky je ale mozgu jedno, koľko jazykov sa učí ...