Slovníček fráz

sk niečo zdôvodniť 1   »   lv kaut ko pamatot 1

75 [sedemdesiatpäť]

niečo zdôvodniť 1

niečo zdôvodniť 1

75 [septiņdesmit pieci]

kaut ko pamatot 1

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina lotyština Prehrať Viac
Prečo neprídete? K-------- -enāka-? K____ J__ n_______ K-p-c J-s n-n-k-t- ------------------ Kāpēc Jūs nenākat? 0
Počasie je také zlé. L-iks ir t-- s--kts. L____ i_ t__ s______ L-i-s i- t-k s-i-t-. -------------------- Laiks ir tik slikts. 0
Neprídem, pretože počasie je také zlé. Es -enā-u,--o-i- ---k-s--aiks. E_ n______ j_ i_ s_____ l_____ E- n-n-k-, j- i- s-i-t- l-i-s- ------------------------------ Es nenāku, jo ir slikts laiks. 0
Prečo nepríde? Kā--c----š n-nāk? K____ v___ n_____ K-p-c v-ņ- n-n-k- ----------------- Kāpēc viņš nenāk? 0
Nie je pozvaný. V-ņ--n-v-uzaici----. V___ n__ u__________ V-ņ- n-v u-a-c-n-t-. -------------------- Viņš nav uzaicināts. 0
Nepríde, pretože nie je pozvaný. Vi-š-ne-āk- jo -a- uz-i-i-āt-. V___ n_____ j_ n__ u__________ V-ņ- n-n-k- j- n-v u-a-c-n-t-. ------------------------------ Viņš nenāk, jo nav uzaicināts. 0
Prečo neprídeš? K--ē- t--ne-āc? K____ t_ n_____ K-p-c t- n-n-c- --------------- Kāpēc tu nenāc? 0
Nemám čas. Ma---av --ika. M__ n__ l_____ M-n n-v l-i-a- -------------- Man nav laika. 0
Neprídem, pretože nemám čas. Es-ne-ā-u,-jo man na- -aik-. E_ n______ j_ m__ n__ l_____ E- n-n-k-, j- m-n n-v l-i-a- ---------------------------- Es nenāku, jo man nav laika. 0
Prečo nezostaneš? K--ēc-tu---pal---? K____ t_ n________ K-p-c t- n-p-l-e-? ------------------ Kāpēc tu nepaliec? 0
Musím ešte pracovať. M-- -ē--jāstr-dā. M__ v__ j________ M-n v-l j-s-r-d-. ----------------- Man vēl jāstrādā. 0
Nezostanem, pretože musím ešte pracovať. E---epa----u---o---- ------s---dā. E_ n_________ j_ m__ v__ j________ E- n-p-l-e-u- j- m-n v-l j-s-r-d-. ---------------------------------- Es nepalieku, jo man vēl jāstrādā. 0
Prečo už idete? K---c ----jau-a-ze-a-? K____ J__ j__ a_______ K-p-c J-s j-u a-z-j-t- ---------------------- Kāpēc Jūs jau aizejat? 0
Som unavený. E- -s-u-no-ur--i. E_ e___ n________ E- e-m- n-g-r-s-. ----------------- Es esmu nogurusi. 0
Idem, pretože som unavený. Es---z-j---j- -sm------rus-. E_ a______ j_ e___ n________ E- a-z-j-, j- e-m- n-g-r-s-. ---------------------------- Es aizeju, jo esmu nogurusi. 0
Prečo už cestujete? K---c Jū---a--aizbra-cat? K____ J__ j__ a__________ K-p-c J-s j-u a-z-r-u-a-? ------------------------- Kāpēc Jūs jau aizbraucat? 0
Je už neskoro. I- ja- --ls. I_ j__ v____ I- j-u v-l-. ------------ Ir jau vēls. 0
Cestujem, pretože je už neskoro. E- b--u---prom- -o i- jau -ē-s. E_ b_____ p____ j_ i_ j__ v____ E- b-a-c- p-o-, j- i- j-u v-l-. ------------------------------- Es braucu prom, jo ir jau vēls. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + lotyština (1-100) MP3 lotyština (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Materinský jazyk = pocitový, cudzí jazyk = racionálne?

Keď sa učíme cudzie jazyky, stimulujeme pritom náš mozog. Učením sa naše myslenie mení. Stávame sa kreatívnejšími a flexibilnejšími. Komplexné myslenie je tiež jednoduchšie pre ľudí, ktorí hovoria viacerými jazykmi. Pri učení sa precvičuje pamäť. Čím viac sa naučíme, tým lepšie pamäť funguje. Kto sa naučil veľa jazykov, naučí sa aj iné veci rýchlejšie. Dokáže sa na určitú vec lepšie a dlhšie sústrediť. Vďaka tomu rieši problémy rýchlejšie. Ľudia hovoriaci viacerými jazykmi sú tiež rozhodnejší. Aj to, ako sa rozhodujú, závisí na jazyku. Jazyk, v ktorom myslíme, ovplyvňuje naše rozhodnutia. V rámci štúdie testovali psychológovia niekoľko ľudí. Všetci hovorili dvoma jazykmi. Okrem svojho materinského jazyka hovorili ešte jedným jazykom. Títo ľudia mali odpovedať na otázku. Týkala sa riešenia určitého problému. Mali pritom na výber dve možnosti. Jedna z možností bola riskantnejšia než tá druhá. Ľudia mali zodpovedať otázku v oboch jazykoch. A odpoveď sa zmenila, keď sa zmenil jazyk! Keď hovorili svojou materčinou, zvolili riziko. V cudzom jazyku sa ale rozhodli pre istejšiu možnosť. Po skončení tohto testu sa mali tiež staviť. Aj tu bol zrejmý rozdiel. Keď používali cudzí jazyk, boli racionálnejší. Vedci predpokladajú, že sa v cudzom jazyku lepšie koncentrujeme. Nerobíme teda rozhodnutia emocionálne, ale racionálne.