Slovníček fráz

sk Práca   »   lv Strādāšana

55 [päťdesiatpäť]

Práca

Práca

55 [piecdesmit pieci]

Strādāšana

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina lotyština Prehrať Viac
Aké máte povolanie? Kas--ūs--sa- -ē- -ro--s-jas? K__ J__ e___ p__ p__________ K-s J-s e-a- p-c p-o-e-i-a-? ---------------------------- Kas Jūs esat pēc profesijas? 0
Môj muž je povolaním lekár. Ma-- v--s -ēc pr-fe--j-s--r---st-. M___ v___ p__ p_________ i_ ā_____ M-n- v-r- p-c p-o-e-i-a- i- ā-s-s- ---------------------------------- Mans vīrs pēc profesijas ir ārsts. 0
Pracujem ako zdravotná sestra na polovičný úväzok. Es-s--ā-ā-u--z p--s-od-- -a- -e---su. E_ s_______ u_ p________ p__ m_______ E- s-r-d-j- u- p-s-l-d-i p-r m-d-ā-u- ------------------------------------- Es strādāju uz pusslodzi par medmāsu. 0
Čoskoro dostaneme dôchodok. D--z mu-- b-- --n-ij-. D___ m___ b__ p_______ D-ī- m-m- b-s p-n-i-a- ---------------------- Drīz mums būs pensija. 0
Ale dane sú vysoké. Be---od--ļ---- l-e-i. B__ n______ i_ l_____ B-t n-d-k-i i- l-e-i- --------------------- Bet nodokļi ir lieli. 0
A zdravotné poistenie je vysoké. Un m-d-c-nis-ā----r-š-nā-----i--dārg-. U_ m__________ a____________ i_ d_____ U- m-d-c-n-s-ā a-d-o-i-ā-a-a i- d-r-a- -------------------------------------- Un medicīniskā apdrošināšana ir dārga. 0
Čím by si raz chcel byť? Pa- ko tu-gribi-k-ū-? P__ k_ t_ g____ k____ P-r k- t- g-i-i k-ū-? --------------------- Par ko tu gribi kļūt? 0
Chcel by som byť inžinierom. Es vē-os -ļū- in--ni----. E_ v____ k___ i__________ E- v-l-s k-ū- i-ž-n-e-i-. ------------------------- Es vēlos kļūt inženieris. 0
Chcem študovať na univerzite. Es--ri-- s---ēt --iv--s-----. E_ g____ s_____ u____________ E- g-i-u s-u-ē- u-i-e-s-t-t-. ----------------------------- Es gribu studēt universitātē. 0
Som praktikant. E---s-- p--k---an-s. E_ e___ p___________ E- e-m- p-a-t-k-n-s- -------------------- Es esmu praktikants. 0
Nezarábam veľa. Es ---elnu-n--īpaš---a--z. E_ n______ n_ ī____ d_____ E- n-p-l-u n- ī-a-i d-u-z- -------------------------- Es nopelnu ne īpaši daudz. 0
Praxujem v zahraničí. Es ---- p---------e---. E_ e___ p_____ ā_______ E- e-m- p-a-s- ā-z-m-s- ----------------------- Es esmu praksē ārzemēs. 0
Toto je môj šéf. Tas--r ma-- -----šnieks. T__ i_ m___ p___________ T-s i- m-n- p-i-k-n-e-s- ------------------------ Tas ir mans priekšnieks. 0
Mám milých kolegov. M-- -r-ja-ki--o---i. M__ i_ j____ k______ M-n i- j-u-i k-l-ģ-. -------------------- Man ir jauki kolēģi. 0
Napoludnie ideme vždy do jedálne. P--d--nā--m-s--ienm-r e-am -z-u-ņ--u----dn-c-. P________ m__ v______ e___ u_ u_______ ē______ P-s-i-n-s m-s v-e-m-r e-a- u- u-ņ-m-m- ē-n-c-. ---------------------------------------------- Pusdienās mēs vienmēr ejam uz uzņēmuma ēdnīcu. 0
Hľadám prácu. E- m---ē-u--a--a-i-t-. E_ m______ d__________ E- m-k-ē-u d-r-a-i-t-. ---------------------- Es meklēju darbavietu. 0
Už rok som nezamestnaný. Es--a----du--s-u---z -arba. E_ j__ g___ e___ b__ d_____ E- j-u g-d- e-m- b-z d-r-a- --------------------------- Es jau gadu esmu bez darba. 0
V tejto krajine je veľmi veľa nezamestnaných. Š-jā---lstī-i--p-r-k-d---z --z-arbniek-. Š___ v_____ i_ p____ d____ b____________ Š-j- v-l-t- i- p-r-k d-u-z b-z-a-b-i-k-. ---------------------------------------- Šajā valstī ir pārāk daudz bezdarbnieku. 0

Pamäť potrebuje reč

Väčšina ľudí si pamätá svoj prvý deň v škole. Avšak na deň, ktorý tomu predchádzal, si už nedokážu spomenúť. Z prvých rokov nášho života si nepamätáme takmer nič. Ale prečo tomu tak je? Prečo si nepamätáme, čo sme ako malé deti zažili? Dôvodom je náš vývoj. Reč a pamäť sa vyvíjajú približne v rovnakom čase. K tomu, aby sme si niečo zapamätali, potrebujeme reč. Človek potrebuje mať slová k tomu, čo prežil. Vedci robili s deťmi rôzne testy. Došli pritom k zaujímavému objavu. Akonáhle sa deti naučia hovoriť, zabudnú všetko, čo sa stalo predtým. Počiatok reči je teda zároveň počiatkom pamäti. Deti sa naučia mnohé počas prvých troch rokov života. Každým dňom zažívajú niečo nové. Majú v tomto veku tiež dôležité skúsenosti. Napriek tomu to všetko zmizne. Psychológovia označujú tento fenomén ako detskú amnéziu. Zostanú iba veci, ktoré sú deti schopné pomenovať. Osobné zážitky uchováva autobiografická pamäť. Funguje ako denník. Zaznamenáva sa do nej všetko dôležité v našom živote. Autobiografická pamäť tak tiež formuje našu identitu. Jej vývoj je však závislý na učení rodného jazyka. Svoju pamäť môžeme aktivovať iba pomocou reči. Veci, ktoré sme sa ako deti naučili, nie sú pochopiteľne stratené. Sú uložené niekde v našom mozgu. Už k nim iba nemáme prístup ... - smola, že?