Slovníček fráz

sk Zoznámenie   »   lv Iepazīt

3 [tri]

Zoznámenie

Zoznámenie

3 [trīs]

Iepazīt

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina lotyština Prehrať Viac
Ahoj! S--iks!-Sv-i------eik-! S______ S______ S______ S-e-k-! S-e-k-! S-e-k-! ----------------------- Sveiks! Sveika! Sveiki! 0
Dobrý deň! L----en! L_______ L-b-i-n- -------- Labdien! 0
Ako sa darí? Kā -l-j-s?-/ -- i--? K_ k______ / K_ i___ K- k-ā-a-? / K- i-t- -------------------- Kā klājas? / Kā iet? 0
Pochádzate z Európy? Vai Jū------ -- E-ropa-? V__ J__ e___ n_ E_______ V-i J-s e-a- n- E-r-p-s- ------------------------ Vai Jūs esat no Eiropas? 0
Pochádzate z Ameriky? V-i-Jū- --at ----m-rika-? V__ J__ e___ n_ A________ V-i J-s e-a- n- A-e-i-a-? ------------------------- Vai Jūs esat no Amerikas? 0
Pochádzate z Ázie? Va---ūs----- no -z-jas? V__ J__ e___ n_ Ā______ V-i J-s e-a- n- Ā-i-a-? ----------------------- Vai Jūs esat no Āzijas? 0
V ktorom hoteli bývate? K----vi-s-ī-- ----d-īv----? K___ v_______ J__ d________ K-r- v-e-n-c- J-s d-ī-o-a-? --------------------------- Kurā viesnīcā Jūs dzīvojat? 0
Ako dlho ste už tu? Ci---lg--Jūs --u-es-t-še--? C__ i___ J__ j__ e___ š____ C-k i-g- J-s j-u e-a- š-i-? --------------------------- Cik ilgi Jūs jau esat šeit? 0
Ako dlho zostanete? Ci- --gi -ūs -e-pa---siet? C__ i___ J__ t_ p_________ C-k i-g- J-s t- p-l-k-i-t- -------------------------- Cik ilgi Jūs te paliksiet? 0
Páči sa vám tu? Vai --m- -eit--at-k? V__ J___ š___ p_____ V-i J-m- š-i- p-t-k- -------------------- Vai Jums šeit patīk? 0
Ste tu na dovolenke? V---Jūs t- pa----- atv-ļi-āju-u? V__ J__ t_ p______ a____________ V-i J-s t- p-v-d-t a-v-ļ-n-j-m-? -------------------------------- Vai Jūs te pavadāt atvaļinājumu? 0
Navštívte ma niekedy! Apc-e-oj-----a-i! A__________ m____ A-c-e-o-i-t m-n-! ----------------- Apciemojiet mani! 0
Tu je moja adresa. T- -- --na a-r--e. T_ i_ m___ a______ T- i- m-n- a-r-s-. ------------------ Te ir mana adrese. 0
Uvidíme sa zajtra? V-i mēs---t----z--im--s? V__ m__ r__ r___________ V-i m-s r-t r-d-ē-i-i-s- ------------------------ Vai mēs rīt redzēsimies? 0
Je mi ľúto, už niečo mám. M-n-ļ--- ž------t-ma- j-- ir-citi -lā-i. M__ ļ___ ž___ b__ m__ j__ i_ c___ p_____ M-n ļ-t- ž-l- b-t m-n j-u i- c-t- p-ā-i- ---------------------------------------- Man ļoti žēl, bet man jau ir citi plāni. 0
Čau! Atā!-/---u! A___ / Č___ A-ā- / Č-u- ----------- Atā! / Čau! 0
Dovidenia! Uz-r-d-ē-a--s! U_ r__________ U- r-d-ē-a-o-! -------------- Uz redzēšanos! 0
Do skorého videnia! Uz---īzu--e-z-šan-s! U_ d____ r__________ U- d-ī-u r-d-ē-a-o-! -------------------- Uz drīzu redzēšanos! 0

Abeceda

Pomocou jazyka sme schopní sa dorozumieť. Môžeme povedať iným, čo si myslíme alebo čo cítime. Rovnakú funkciu má aj písmo. Väčšina jazykov má svoje písmo. Písmo tvoria znaky. Tieto znaky môžu vyzerať rôzne. Základom väčšiny druhov písma sú písmená. Takému písmu hovoríme abeceda. Abeceda je organizovaná sada grafických znakov. Znaky sa podľa určitých pravidiel spájajú do slov. Každý znak sa vyslovuje určitým spôsobom. Pojem abeceda pochádza z gréčtiny. Prvé dve písmená v gréčtine sú totiž alfa a beta. Z dejín poznáme mnoho rôznych abecied. Už viac ako 3 000 rokov používajú ľudia písomné znaky. Predtým boli písomné znaky magickými symbolmi. Iba niekoľko ľudí vedelo, čo znamenajú. Neskôr znaky svoj symbolický charakter stratili. Dnes už písmená svoj význam nemajú. Dávajú zmysel až v kombinácii s inými písmenami. Písma, ako napríklad čínština, fungujú inak. Podobajú sa obrázkom a často znázorňujú to, čo znamenajú. Keď píšeme, kódujeme naše myšlienky. Používame znaky, aby sme zaznamenali svoje vedomosti. Náš mozog sa naučil abecedu dekódovať. Znaky tvoria slová a slová vyjadrujú myšlienku. Týmto spôsobom je možné zachovať text po celé tisícročia. A stále mu rozumieť ....