Slovníček fráz

sk Vedľajšie vety s či   »   sl Odvisni stavki z ali (če)

93 [deväťdesiattri]

Vedľajšie vety s či

Vedľajšie vety s či

93 [triindevetdeset]

Odvisni stavki z ali (če)

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina slovinčina Prehrať Viac
Neviem, či ma ľúbi. Ne-v--- a---me--jubi--i-a r-d). N_ v___ a__ m_ l____ (___ r____ N- v-m- a-i m- l-u-i (-m- r-d-. ------------------------------- Ne vem, ali me ljubi (ima rad). 0
Neviem, či sa vráti. Ne--e-- a-i s- -o vr-il. N_ v___ a__ s_ b_ v_____ N- v-m- a-i s- b- v-n-l- ------------------------ Ne vem, ali se bo vrnil. 0
Neviem, či mi zavolá. Ne v-m, --i-m-------kli--l. N_ v___ a__ m_ b_ p________ N- v-m- a-i m- b- p-k-i-a-. --------------------------- Ne vem, ali me bo poklical. 0
Či ma vôbec ľúbi? A-i -e r-- --u--? A__ m_ r__ l_____ A-i m- r-s l-u-i- ----------------- Ali me res ljubi? 0
Či sa vôbec vráti? A-i b---r---l--azaj? A__ b_ p_____ n_____ A-i b- p-i-e- n-z-j- -------------------- Ali bo prišel nazaj? 0
Či mi vôbec zavolá? Ali-m- b------pokl---l? A__ m_ b_ r__ p________ A-i m- b- r-s p-k-i-a-? ----------------------- Ali me bo res poklical? 0
Pýtam sa, či na mňa myslí. S-rašuje- -e,---i ----i-na--. S________ s__ a__ m____ n____ S-r-š-j-m s-, a-i m-s-i n-m-. ----------------------------- Sprašujem se, ali misli name. 0
Pýtam sa, či má nejakú druhú. Sp--šu-e----, a-i-i-- k-kšno --u-o. S________ s__ a__ i__ k_____ d_____ S-r-š-j-m s-, a-i i-a k-k-n- d-u-o- ----------------------------------- Sprašujem se, ali ima kakšno drugo. 0
Pýtam sa, či klame. Sp------- --- ali-la-e. S________ s__ a__ l____ S-r-š-j-m s-, a-i l-ž-. ----------------------- Sprašujem se, ali laže. 0
Či len na mňa myslí? A-i spl-h-misli---me? A__ s____ m____ n____ A-i s-l-h m-s-i n-m-? --------------------- Ali sploh misli name? 0
Či len nemá nejakú druhú? Al- --a---k--o dr---? A__ i__ k_____ d_____ A-i i-a k-k-n- d-u-o- --------------------- Ali ima kakšno drugo? 0
Či len hovorí pravdu? Al---p--- ---o-- --sn---? A__ s____ g_____ r_______ A-i s-l-h g-v-r- r-s-i-o- ------------------------- Ali sploh govori resnico? 0
Pochybujem o tom, či ma má skutočne rád. Dvomi-,--a -e im- -ar-s-ra-. D______ d_ m_ i__ z____ r___ D-o-i-, d- m- i-a z-r-s r-d- ---------------------------- Dvomim, da me ima zares rad. 0
Pochybujem o tom, či mi napíše. Dv----, da mi--o pi-a-. D______ d_ m_ b_ p_____ D-o-i-, d- m- b- p-s-l- ----------------------- Dvomim, da mi bo pisal. 0
Pochybujem o tom, či sa so mnou ožení. D------ d--s-----por-č-l z --no. D______ d_ s_ b_ p______ z m____ D-o-i-, d- s- b- p-r-č-l z m-n-. -------------------------------- Dvomim, da se bo poročil z mano. 0
Ći ma má len naozaj rád? Al- ---im--zares-r-d? A__ m_ i__ z____ r___ A-i m- i-a z-r-s r-d- --------------------- Ali me ima zares rad? 0
Či mi len napíše? A-i -- -- spl--------? A__ m_ b_ s____ p_____ A-i m- b- s-l-h p-s-l- ---------------------- Ali mi bo sploh pisal? 0
Či sa len so mnou ožení? Al- -e-bo ---oh--o--čil---ma--? A__ s_ b_ s____ p______ z m____ A-i s- b- s-l-h p-r-č-l z m-n-? ------------------------------- Ali se bo sploh poročil z mano? 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + slovinčina (1-100) MP3 slovinčina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Ako sa mozog naučí gramatiku?

Materinský jazyk sa začíname učiť už ako bábätká. Deje sa tak automaticky. Neuvedomujeme si to. Náš mozog však musí pri učení odviesť veľký výkon. Keď sa napríklad učíme gramatiku, má veľa práce. Každý deň počuje nové veci. Prijíma neustále nové podnety. Mozog však nevie spracovať každý podnet individuálne. Musí pracovať ekonomicky. Preto sa zameriava na pravidelnosť. Mozog si zapamätá to, čo počuje často. Registruje, ako často sa určitá vec objaví. Potom z týchto príkladov vytvorí gramatické pravidlo. Deti vedia, či je veta správne alebo nie. Nevedia ale prečo tomu tak je. Ich mozog pravidlá pozná, bez toho aby sa ich učil. Dospelí sa učia jazyky inak. Už dávno poznajú štruktúry svojho materinského jazyka. Tie potom tvoria základ nových gramatických pravidiel. Aby sa však niečo naučili, potrebujú dospelí výučbu. Keď sa mozog naučí gramatiku, má už pevný systém. To je zrejmé napríklad u podstatných mien a slovies. Ukladajú sa v rôznych častiach mozgu. Pri ich spracovaní sa aktivujú rôzne oblasti. Aj ľahké pravidlá sa učia inak, než zložité. Pri zložitých pravidlách spolupracuje viac častí mozgu. Ako presne sa mozog gramatiku učí, sa ešte zistiť nepodarilo. Vieme však, že teoreticky zvládne každú gramatiku ...