Да -- ме ---ип-к-вол-?
Д_ л_ м_ о_ и___ в____
Д- л- м- о- и-а- в-л-?
----------------------
Да ли ме он ипак воли? 0 Da -- -e--n--p---vo-i?D_ l_ m_ o_ i___ v____D- l- m- o- i-a- v-l-?----------------------Da li me on ipak voli?
П-та- -е--- ---------ли -а-м-не.
П____ с_ д_ л_ о_ м____ н_ м____
П-т-м с- д- л- о- м-с-и н- м-н-.
--------------------------------
Питам се да ли он мисли на мене. 0 Pit----- d- l- o--mi--i--a-m--e.P____ s_ d_ l_ o_ m____ n_ m____P-t-m s- d- l- o- m-s-i n- m-n-.--------------------------------Pitam se da li on misli na mene.
Пит----е д- -- ---има др-г-.
П____ с_ д_ л_ о_ и__ д_____
П-т-м с- д- л- о- и-а д-у-у-
----------------------------
Питам се да ли он има другу. 0 P-t-m s--d---i-on i---d-u--.P____ s_ d_ l_ o_ i__ d_____P-t-m s- d- l- o- i-a d-u-u-----------------------------Pitam se da li on ima drugu.
П-----с--д---и--н -а--.
П____ с_ д_ л_ о_ л____
П-т-м с- д- л- о- л-ж-.
-----------------------
Питам се да ли он лаже. 0 P-tam -e ----- on la-e.P____ s_ d_ l_ o_ l____P-t-m s- d- l- o- l-ž-.-----------------------Pitam se da li on laže.
М--л-----о-----к на-м--е?
М____ л_ о_ и___ н_ м____
М-с-и л- о- и-а- н- м-н-?
-------------------------
Мисли ли он ипак на мене? 0 M-sli-li -n --ak -a ---e?M____ l_ o_ i___ n_ m____M-s-i l- o- i-a- n- m-n-?-------------------------Misli li on ipak na mene?
Го---и-л---- --ак--сти-у?
Г_____ л_ о_ и___ и______
Г-в-р- л- о- и-а- и-т-н-?
-------------------------
Говори ли он ипак истину? 0 G-v--i -i-o- -p-k -s--nu?G_____ l_ o_ i___ i______G-v-r- l- o- i-a- i-t-n-?-------------------------Govori li on ipak istinu?
Д---и-ћ--м---н и--- -ис-т-?
Д_ л_ ћ_ м_ о_ и___ п______
Д- л- ћ- м- о- и-а- п-с-т-?
---------------------------
Да ли ће ми он ипак писати? 0 D- -i--́--m---n ipak-pis-ti?D_ l_ ć_ m_ o_ i___ p______D- l- c-e m- o- i-a- p-s-t-?----------------------------Da li će mi on ipak pisati?
Materinský jazyk sa začíname učiť už ako bábätká.
Deje sa tak automaticky.
Neuvedomujeme si to.
Náš mozog však musí pri učení odviesť veľký výkon.
Keď sa napríklad učíme gramatiku, má veľa práce.
Každý deň počuje nové veci.
Prijíma neustále nové podnety.
Mozog však nevie spracovať každý podnet individuálne.
Musí pracovať ekonomicky.
Preto sa zameriava na pravidelnosť.
Mozog si zapamätá to, čo počuje často.
Registruje, ako často sa určitá vec objaví.
Potom z týchto príkladov vytvorí gramatické pravidlo.
Deti vedia, či je veta správne alebo nie.
Nevedia ale prečo tomu tak je.
Ich mozog pravidlá pozná, bez toho aby sa ich učil.
Dospelí sa učia jazyky inak.
Už dávno poznajú štruktúry svojho materinského jazyka.
Tie potom tvoria základ nových gramatických pravidiel.
Aby sa však niečo naučili, potrebujú dospelí výučbu.
Keď sa mozog naučí gramatiku, má už pevný systém.
To je zrejmé napríklad u podstatných mien a slovies.
Ukladajú sa v rôznych častiach mozgu.
Pri ich spracovaní sa aktivujú rôzne oblasti.
Aj ľahké pravidlá sa učia inak, než zložité.
Pri zložitých pravidlách spolupracuje viac častí mozgu.
Ako presne sa mozog gramatiku učí, sa ešte zistiť nepodarilo.
Vieme však, že teoreticky zvládne každú gramatiku ...