Slovníček fráz

sk Vedľajšie vety s či   »   cs Vedlejší věty se zda, jestli

93 [deväťdesiattri]

Vedľajšie vety s či

Vedľajšie vety s či

93 [devadesát tři]

Vedlejší věty se zda, jestli

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina čeština Prehrať Viac
Neviem, či ma ľúbi. N----,-----l- -- má rá-. N_____ j_____ m_ m_ r___ N-v-m- j-s-l- m- m- r-d- ------------------------ Nevím, jestli mě má rád. 0
Neviem, či sa vráti. N--ím- je-tli s- vr-tí. N_____ j_____ s_ v_____ N-v-m- j-s-l- s- v-á-í- ----------------------- Nevím, jestli se vrátí. 0
Neviem, či mi zavolá. N-ví-- ----l- m---av---. N_____ j_____ m_ z______ N-v-m- j-s-l- m- z-v-l-. ------------------------ Nevím, jestli mi zavolá. 0
Či ma vôbec ľúbi? Z-al---k--ě -- r-d? Z_______ m_ m_ r___ Z-a-i-a- m- m- r-d- ------------------- Zdalipak mě má rád? 0
Či sa vôbec vráti? Zd-l--a- se-----í? Z_______ s_ v_____ Z-a-i-a- s- v-á-í- ------------------ Zdalipak se vrátí? 0
Či mi vôbec zavolá? Zda-ip-k -a--l-? Z_______ z______ Z-a-i-a- z-v-l-? ---------------- Zdalipak zavolá? 0
Pýtam sa, či na mňa myslí. Pt-m--e- je--li-n--mn--my---. P___ s__ j_____ n_ m__ m_____ P-á- s-, j-s-l- n- m-e m-s-í- ----------------------------- Ptám se, jestli na mne myslí. 0
Pýtam sa, či má nejakú druhú. Ptám--e----s--i--á ---ak-- j--ou. P___ s__ j_____ m_ n______ j_____ P-á- s-, j-s-l- m- n-j-k-u j-n-u- --------------------------------- Ptám se, jestli má nějakou jinou. 0
Pýtam sa, či klame. Pt-m --,---s-l- mi-lže. P___ s__ j_____ m_ l___ P-á- s-, j-s-l- m- l-e- ----------------------- Ptám se, jestli mi lže. 0
Či len na mňa myslí? Z-a-i--k--- m--m---í? Z_______ n_ m_ m_____ Z-a-i-a- n- m- m-s-í- --------------------- Zdalipak na mě myslí? 0
Či len nemá nejakú druhú? Z----pak -á jino-? Z_______ m_ j_____ Z-a-i-a- m- j-n-u- ------------------ Zdalipak má jinou? 0
Či len hovorí pravdu? Zd-l-p----í-á p-av-u? Z_______ ř___ p______ Z-a-i-a- ř-k- p-a-d-? --------------------- Zdalipak říká pravdu? 0
Pochybujem o tom, či ma má skutočne rád. P-chyb--- o tom,--e ---m--op-avdu--ád. P________ o t___ ž_ m_ m_ o______ r___ P-c-y-u-i o t-m- ž- m- m- o-r-v-u r-d- -------------------------------------- Pochybuji o tom, že mě má opravdu rád. 0
Pochybujem o tom, či mi napíše. P-ch-b-ji-o-t-m, ----- -ap-š-. P________ o t___ ž_ m_ n______ P-c-y-u-i o t-m- ž- m- n-p-š-. ------------------------------ Pochybuji o tom, že mi napíše. 0
Pochybujem o tom, či sa so mnou ožení. Poch--u-i - to-- že-si mě-v-z--. P________ o t___ ž_ s_ m_ v_____ P-c-y-u-i o t-m- ž- s- m- v-z-e- -------------------------------- Pochybuji o tom, že si mě vezme. 0
Ći ma má len naozaj rád? Z------k -- ----pr-v-u -ád? Z_______ m_ m_ o______ r___ Z-a-i-a- m- m- o-r-v-u r-d- --------------------------- Zdalipak mě má opravdu rád? 0
Či mi len napíše? Zdali--k mi n-pí--? Z_______ m_ n______ Z-a-i-a- m- n-p-š-? ------------------- Zdalipak mi napíše? 0
Či sa len so mnou ožení? Z-alipak----mne ve--e? Z_______ s_ m__ v_____ Z-a-i-a- s- m-e v-z-e- ---------------------- Zdalipak si mne vezme? 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + čeština (1-100) MP3 čeština (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Ako sa mozog naučí gramatiku?

Materinský jazyk sa začíname učiť už ako bábätká. Deje sa tak automaticky. Neuvedomujeme si to. Náš mozog však musí pri učení odviesť veľký výkon. Keď sa napríklad učíme gramatiku, má veľa práce. Každý deň počuje nové veci. Prijíma neustále nové podnety. Mozog však nevie spracovať každý podnet individuálne. Musí pracovať ekonomicky. Preto sa zameriava na pravidelnosť. Mozog si zapamätá to, čo počuje často. Registruje, ako často sa určitá vec objaví. Potom z týchto príkladov vytvorí gramatické pravidlo. Deti vedia, či je veta správne alebo nie. Nevedia ale prečo tomu tak je. Ich mozog pravidlá pozná, bez toho aby sa ich učil. Dospelí sa učia jazyky inak. Už dávno poznajú štruktúry svojho materinského jazyka. Tie potom tvoria základ nových gramatických pravidiel. Aby sa však niečo naučili, potrebujú dospelí výučbu. Keď sa mozog naučí gramatiku, má už pevný systém. To je zrejmé napríklad u podstatných mien a slovies. Ukladajú sa v rôznych častiach mozgu. Pri ich spracovaní sa aktivujú rôzne oblasti. Aj ľahké pravidlá sa učia inak, než zložité. Pri zložitých pravidlách spolupracuje viac častí mozgu. Ako presne sa mozog gramatiku učí, sa ešte zistiť nepodarilo. Vieme však, že teoreticky zvládne každú gramatiku ...