Я н-----ю, -и -ін ме-і-з-т---фон--.
Я н_ з____ ч_ в__ м___ з___________
Я н- з-а-, ч- в-н м-н- з-т-л-ф-н-є-
-----------------------------------
Я не знаю, чи він мені зателефонує. 0 YA n--z-ayu----y-v-n-me-----t-------y-.Y_ n_ z_____ c__ v__ m___ z____________Y- n- z-a-u- c-y v-n m-n- z-t-l-f-n-y-.---------------------------------------YA ne znayu, chy vin meni zatelefonuye.
Чи має -ін--н--?
Ч_ м__ в__ і____
Ч- м-є в-н і-ш-?
----------------
Чи має він іншу? 0 C---may- --n-inshu?C__ m___ v__ i_____C-y m-y- v-n i-s-u--------------------Chy maye vin inshu?
Я с-м-іва---,-що--------о--о-у-под-б----.
Я с__________ щ_ я д_____ й___ п_________
Я с-м-і-а-с-, щ- я д-й-н- й-м- п-д-б-ю-ь-
-----------------------------------------
Я сумніваюся, що я дійсно йому подобаюсь. 0 YA sumni-a--sy-,---cho ---d----no y-omu-po-ob--usʹ.Y_ s____________ s____ y_ d_____ y̆___ p__________Y- s-m-i-a-u-y-, s-c-o y- d-y-s-o y-o-u p-d-b-y-s-.---------------------------------------------------YA sumnivayusya, shcho ya diy̆sno y̆omu podobayusʹ.
Viac jazykov
Kliknite na vlajku
Pochybujem o tom, či ma má skutočne rád.
Я сумніваюся, що я дійсно йому подобаюсь.
YA sumnivayusya, shcho ya diy̆sno y̆omu podobayusʹ.
Чи д--с---- йому-по-о--юс-?
Ч_ д_____ я й___ п_________
Ч- д-й-н- я й-м- п-д-б-ю-ь-
---------------------------
Чи дійсно я йому подобаюсь? 0 C-y ---̆s-- ya--̆o-u -odob----ʹ?C__ d_____ y_ y̆___ p__________C-y d-y-s-o y- y-o-u p-d-b-y-s-?--------------------------------Chy diy̆sno ya y̆omu podobayusʹ?
Materinský jazyk sa začíname učiť už ako bábätká.
Deje sa tak automaticky.
Neuvedomujeme si to.
Náš mozog však musí pri učení odviesť veľký výkon.
Keď sa napríklad učíme gramatiku, má veľa práce.
Každý deň počuje nové veci.
Prijíma neustále nové podnety.
Mozog však nevie spracovať každý podnet individuálne.
Musí pracovať ekonomicky.
Preto sa zameriava na pravidelnosť.
Mozog si zapamätá to, čo počuje často.
Registruje, ako často sa určitá vec objaví.
Potom z týchto príkladov vytvorí gramatické pravidlo.
Deti vedia, či je veta správne alebo nie.
Nevedia ale prečo tomu tak je.
Ich mozog pravidlá pozná, bez toho aby sa ich učil.
Dospelí sa učia jazyky inak.
Už dávno poznajú štruktúry svojho materinského jazyka.
Tie potom tvoria základ nových gramatických pravidiel.
Aby sa však niečo naučili, potrebujú dospelí výučbu.
Keď sa mozog naučí gramatiku, má už pevný systém.
To je zrejmé napríklad u podstatných mien a slovies.
Ukladajú sa v rôznych častiach mozgu.
Pri ich spracovaní sa aktivujú rôzne oblasti.
Aj ľahké pravidlá sa učia inak, než zložité.
Pri zložitých pravidlách spolupracuje viac častí mozgu.
Ako presne sa mozog gramatiku učí, sa ešte zistiť nepodarilo.
Vieme však, že teoreticky zvládne každú gramatiku ...