Slovníček fráz

sk Nakupovanie   »   et Sisseostud

54 [päťdesiatštyri]

Nakupovanie

Nakupovanie

54 [viiskümmend neli]

Sisseostud

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina estónčina Prehrať Viac
Chcel by som kúpiť darček. M- so--i-s k-nki o-ta. M_ s______ k____ o____ M- s-o-i-s k-n-i o-t-. ---------------------- Ma sooviks kinki osta. 0
Ale nič príliš drahé. Ku-d--ida-i---is pol--- l----t -all-s. K___ m______ m__ p_____ l_____ k______ K-i- m-d-g-, m-s p-l-k- l-i-l- k-l-i-. -------------------------------------- Kuid midagi, mis poleks liialt kallis. 0
Možno kabelku? V----olla käe--tt? V________ k_______ V-i---l-a k-e-o-t- ------------------ Võib-olla käekott? 0
Akú farbu by ste chceli? Mil------ärvi-t- so-vi--? M______ v____ t_ s_______ M-l-i-t v-r-i t- s-o-i-e- ------------------------- Millist värvi te soovite? 0
Čiernu, hnedú, alebo bielu? Mu-t-, -r-uni -õi-----et? M_____ p_____ v__ v______ M-s-a- p-u-n- v-i v-l-e-? ------------------------- Musta, pruuni või valget? 0
Veľkú alebo malú? Suu---või---ik---? S____ v__ v_______ S-u-t v-i v-i-e-t- ------------------ Suurt või väikest? 0
Môžem sa pozrieť na túto? T-h-- -a -eda-korra -a-data? T____ m_ s___ k____ v_______ T-h-n m- s-d- k-r-a v-a-a-a- ---------------------------- Tohin ma seda korra vaadata? 0
Je z kože? K-s--e- -n-na----? K__ s__ o_ n______ K-s s-e o- n-h-s-? ------------------ Kas see on nahast? 0
Alebo je z umelej hmoty? Või on ta---n-tma-e-jali-t? V__ o_ t_ k________________ V-i o- t- k-n-t-a-e-j-l-s-? --------------------------- Või on ta kunstmaterjalist? 0
Samozrejme z kože. Na-as--l--mulik---. N_____ l___________ N-h-s- l-o-u-i-u-t- ------------------- Nahast loomulikult. 0
To je obzvlášť dobrá kvalita. S-e ---ä-------- ----i--etne. S__ o_ ä________ k___________ S-e o- ä-r-i-e-t k-a-i-e-t-e- ----------------------------- See on äärmiselt kvaliteetne. 0
Kabelka je skutočne cenovo výhodná. Ja-k--kott-on ---s-- -ed- --n-a väärt. J_ k______ o_ t_____ s___ h____ v_____ J- k-e-o-t o- t-e-t- s-d- h-n-a v-ä-t- -------------------------------------- Ja käekott on tõesti seda hinda väärt. 0
To sa mi páči. Se- m-e---b-mu-l-. S__ m______ m_____ S-e m-e-d-b m-l-e- ------------------ See meeldib mulle. 0
Vezmem ju. M- --t-n-s--le. M_ v____ s_____ M- v-t-n s-l-e- --------------- Ma võtan selle. 0
Môžem ju eventuálne vymeniť? K-s ------- -eda-hil--m ---e- va---ada? K__ m_ s___ s___ h_____ ü____ v________ K-s m- s-a- s-d- h-l-e- ü-b-r v-h-t-d-? --------------------------------------- Kas ma saan seda hiljem ümber vahetada? 0
Samozrejme. L-o-u--kul-. L___________ L-o-u-i-u-t- ------------ Loomulikult. 0
Zabalíme ju ako darček. Me pak--e--a-k---i-- ära. M_ p_____ t_ k______ ä___ M- p-k-m- t- k-n-i-a ä-a- ------------------------- Me pakime ta kingina ära. 0
Tamto je pokladňa. Kass- ---seal-oo-. K____ o_ s________ K-s-a o- s-a-p-o-. ------------------ Kassa on sealpool. 0

Kto komu rozumie?

Na svete je asi 7 miliárd ľudí. Všetci majú svoj jazyk. Žiaľbohu nie všetci máme jazyk rovnaký. Aby sme sa teda dorozumeli s inými národmi, musíme sa naučiť jazyky. To je často veľmi náročné. Ale sú jazyky, ktoré sú si veľmi podobné. Ľudia hovoriaci týmito jazykmi si navzájom rozumejú bez toho, aby ovládali tie druhé. Tento fenomén sa nazýva mutual intelligibility ( vzájomná zrozumiteľnosť ). U nej rozlišujeme dva varianty. Prvým variantom je ústna vzájomná zrozumiteľnosť. V tomto prípade si ľudia rozumejú, keď na seba navzájom hovoria. Nerozumejú si však v písanej forme druhého jazyka. To preto, že jazyky majú rôzne písané podoby. Príkladom takýchto jazykov je hindčina a urdčina. Písomná vzájomná zrozumiteľnosť je potom druhým variantom. V tomto prípade ľudia rozumejú písanej forme iného jazyka. Nerozumejú si však, ak na seba hovoria. Dôvodom je úplne odlišná výslovnosť. Príkladom je nemčina a holandčina. Väčšina príbuzných jazykov obsahuje obe varianty. To znamená, že sú vzájomne zrozumiteľné ústne aj písomne. Príkladom je ruština a ukrajinčina alebo thajčina a laoština. Existuje však tiež asymetrická forma vzájomnej zrozumiteľnosti. Tá nastane, keď majú ľudia navzájom rôznu úroveň porozumenia. Portugalci rozumejú Španielom lepšie, než Španieli Portugalcom. Rakúšania tiež rozumejú lepšie Nemcom, než je tomu naopak. V oboch prípadoch je prekážkou výslovnosť alebo dialekt. Ten, kto sa chce dobre porozprávať, musí sa naučiť niečo nové ...