Slovníček fráz

sk Nakupovanie   »   hr Kupovina

54 [päťdesiatštyri]

Nakupovanie

Nakupovanie

54 [pedeset i četiri]

Kupovina

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina chorvátčina Prehrať Viac
Chcel by som kúpiť darček. Žel-m --p-ti--o-lo-. Ž____ k_____ p______ Ž-l-m k-p-t- p-k-o-. -------------------- Želim kupiti poklon. 0
Ale nič príliš drahé. Al-- ništa-pre-i-e --up-. A___ n____ p______ s_____ A-i- n-š-a p-e-i-e s-u-o- ------------------------- Ali, ništa previše skupo. 0
Možno kabelku? M--da ručnu ---bi-u? M____ r____ t_______ M-ž-a r-č-u t-r-i-u- -------------------- Možda ručnu torbicu? 0
Akú farbu by ste chceli? K------ju---lite? K___ b___ ž______ K-j- b-j- ž-l-t-? ----------------- Koju boju želite? 0
Čiernu, hnedú, alebo bielu? Cr-u- -međ- --i ----l-? C____ s____ i__ b______ C-n-, s-e-u i-i b-j-l-? ----------------------- Crnu, smeđu ili bijelu? 0
Veľkú alebo malú? V----- i---mal-? V_____ i__ m____ V-l-k- i-i m-l-? ---------------- Veliku ili malu? 0
Môžem sa pozrieť na túto? M-g---i vi--eti--vu? M___ l_ v______ o___ M-g- l- v-d-e-i o-u- -------------------- Mogu li vidjeti ovu? 0
Je z kože? Je--i -na--d -ože? J_ l_ o__ o_ k____ J- l- o-a o- k-ž-? ------------------ Je li ona od kože? 0
Alebo je z umelej hmoty? I-i--e -- umje---g ---er-j--a? I__ j_ o_ u_______ m__________ I-i j- o- u-j-t-o- m-t-r-j-l-? ------------------------------ Ili je od umjetnog materijala? 0
Samozrejme z kože. N-ra-n-, -d k-ž-. N_______ о_ k____ N-r-v-o- о- k-ž-. ----------------- Naravno, оd kože. 0
To je obzvlášť dobrá kvalita. T- j- -o--b---------kva-i---a. T_ j_ p______ d____ k_________ T- j- p-s-b-o d-b-a k-a-i-e-a- ------------------------------ To je posebno dobra kvaliteta. 0
Kabelka je skutočne cenovo výhodná. A c-j-na-r-č-e----bice je ---ar-- povo-j-a. A c_____ r____ t______ j_ s______ p________ A c-j-n- r-č-e t-r-i-e j- s-v-r-o p-v-l-n-. ------------------------------------------- A cijena ručne torbice je stvarno povoljna. 0
To sa mi páči. Sv-đa-----e. S____ m_ s__ S-i-a m- s-. ------------ Sviđa mi se. 0
Vezmem ju. U--- ć- -e. U___ ć_ j__ U-e- ć- j-. ----------- Uzet ću je. 0
Môžem ju eventuálne vymeniť? M-g--l- j---ve--ua-no -a---e-iti? M___ l_ j_ e_________ z__________ M-g- l- j- e-e-t-a-n- z-m-j-n-t-? --------------------------------- Mogu li je eventualno zamijeniti? 0
Samozrejme. Podrazum---v- -e. P____________ s__ P-d-a-u-i-e-a s-. ----------------- Podrazumijeva se. 0
Zabalíme ju ako darček. Up-k-r-t ć--- -е-k-- ---lo-. U_______ ć___ j_ k__ p______ U-a-i-a- ć-m- j- k-o p-k-o-. ---------------------------- Upakirat ćemo jе kao poklon. 0
Tamto je pokladňa. Ta-o-prek-----b-ag-jna. T___ p____ j_ b________ T-m- p-e-o j- b-a-a-n-. ----------------------- Tamo preko je blagajna. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + chorvátčina (1-100) MP3 chorvátčina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Kto komu rozumie?

Na svete je asi 7 miliárd ľudí. Všetci majú svoj jazyk. Žiaľbohu nie všetci máme jazyk rovnaký. Aby sme sa teda dorozumeli s inými národmi, musíme sa naučiť jazyky. To je často veľmi náročné. Ale sú jazyky, ktoré sú si veľmi podobné. Ľudia hovoriaci týmito jazykmi si navzájom rozumejú bez toho, aby ovládali tie druhé. Tento fenomén sa nazýva mutual intelligibility ( vzájomná zrozumiteľnosť ). U nej rozlišujeme dva varianty. Prvým variantom je ústna vzájomná zrozumiteľnosť. V tomto prípade si ľudia rozumejú, keď na seba navzájom hovoria. Nerozumejú si však v písanej forme druhého jazyka. To preto, že jazyky majú rôzne písané podoby. Príkladom takýchto jazykov je hindčina a urdčina. Písomná vzájomná zrozumiteľnosť je potom druhým variantom. V tomto prípade ľudia rozumejú písanej forme iného jazyka. Nerozumejú si však, ak na seba hovoria. Dôvodom je úplne odlišná výslovnosť. Príkladom je nemčina a holandčina. Väčšina príbuzných jazykov obsahuje obe varianty. To znamená, že sú vzájomne zrozumiteľné ústne aj písomne. Príkladom je ruština a ukrajinčina alebo thajčina a laoština. Existuje však tiež asymetrická forma vzájomnej zrozumiteľnosti. Tá nastane, keď majú ľudia navzájom rôznu úroveň porozumenia. Portugalci rozumejú Španielom lepšie, než Španieli Portugalcom. Rakúšania tiež rozumejú lepšie Nemcom, než je tomu naopak. V oboch prípadoch je prekážkou výslovnosť alebo dialekt. Ten, kto sa chce dobre porozprávať, musí sa naučiť niečo nové ...