Slovníček fráz

sk Nakupovanie   »   no Handle

54 [päťdesiatštyri]

Nakupovanie

Nakupovanie

54 [femtifire]

Handle

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina nórčina Prehrať Viac
Chcel by som kúpiť darček. J---vi--k--pe-e- --e-e--. Jeg vil kjøpe en preseng. J-g v-l k-ø-e e- p-e-e-g- ------------------------- Jeg vil kjøpe en preseng. 0
Ale nič príliš drahé. M-n-ikke n-e a-tf-r---rt. Men ikke noe altfor dyrt. M-n i-k- n-e a-t-o- d-r-. ------------------------- Men ikke noe altfor dyrt. 0
Možno kabelku? K-ns----e- veske? Kanskje en veske? K-n-k-e e- v-s-e- ----------------- Kanskje en veske? 0
Akú farbu by ste chceli? H--lk-- fa--- øns-e--du? Hvilken farge ønsker du? H-i-k-n f-r-e ø-s-e- d-? ------------------------ Hvilken farge ønsker du? 0
Čiernu, hnedú, alebo bielu? Sv-rt,--run e---r -v--? Svart, brun eller hvit? S-a-t- b-u- e-l-r h-i-? ----------------------- Svart, brun eller hvit? 0
Veľkú alebo malú? St----l-er l-ten? Stor eller liten? S-o- e-l-r l-t-n- ----------------- Stor eller liten? 0
Môžem sa pozrieť na túto? K----e- få-se-p- -----? Kan jeg få se på denne? K-n j-g f- s- p- d-n-e- ----------------------- Kan jeg få se på denne? 0
Je z kože? E--det-sk---? Er det skinn? E- d-t s-i-n- ------------- Er det skinn? 0
Alebo je z umelej hmoty? Ell-- e----t-p--st-- syn--ti--? Eller er det plast / syntetisk? E-l-r e- d-t p-a-t / s-n-e-i-k- ------------------------------- Eller er det plast / syntetisk? 0
Samozrejme z kože. Sk--n- s----ølge---. Skinn, selvfølgelig. S-i-n- s-l-f-l-e-i-. -------------------- Skinn, selvfølgelig. 0
To je obzvlášť dobrá kvalita. De- -r m-ge---od-k--l--e-. Det er meget god kvalitet. D-t e- m-g-t g-d k-a-i-e-. -------------------------- Det er meget god kvalitet. 0
Kabelka je skutočne cenovo výhodná. O- d-n-- ve-k-- -r ---ke--- ri--l--. Og denne vesken er virkelig rimelig. O- d-n-e v-s-e- e- v-r-e-i- r-m-l-g- ------------------------------------ Og denne vesken er virkelig rimelig. 0
To sa mi páči. J-----k-r de-. Jeg liker den. J-g l-k-r d-n- -------------- Jeg liker den. 0
Vezmem ju. Jeg-t-- --n. Jeg tar den. J-g t-r d-n- ------------ Jeg tar den. 0
Môžem ju eventuálne vymeniť? K-n --g m-lig-n--bytte --n? Kan jeg muligens bytte den? K-n j-g m-l-g-n- b-t-e d-n- --------------------------- Kan jeg muligens bytte den? 0
Samozrejme. Sel----g----. Selvfølgelig. S-l-f-l-e-i-. ------------- Selvfølgelig. 0
Zabalíme ju ako darček. V- --n ---k--den--nn--om ---s-n-. Vi kan pakke den inn som preseng. V- k-n p-k-e d-n i-n s-m p-e-e-g- --------------------------------- Vi kan pakke den inn som preseng. 0
Tamto je pokladňa. De- b-r-- er----s--. Der borte er kassen. D-r b-r-e e- k-s-e-. -------------------- Der borte er kassen. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

Nenašlo sa žiadne video!

Kto komu rozumie?

Na svete je asi 7 miliárd ľudí. Všetci majú svoj jazyk. Žiaľbohu nie všetci máme jazyk rovnaký. Aby sme sa teda dorozumeli s inými národmi, musíme sa naučiť jazyky. To je často veľmi náročné. Ale sú jazyky, ktoré sú si veľmi podobné. Ľudia hovoriaci týmito jazykmi si navzájom rozumejú bez toho, aby ovládali tie druhé. Tento fenomén sa nazýva mutual intelligibility ( vzájomná zrozumiteľnosť ). U nej rozlišujeme dva varianty. Prvým variantom je ústna vzájomná zrozumiteľnosť. V tomto prípade si ľudia rozumejú, keď na seba navzájom hovoria. Nerozumejú si však v písanej forme druhého jazyka. To preto, že jazyky majú rôzne písané podoby. Príkladom takýchto jazykov je hindčina a urdčina. Písomná vzájomná zrozumiteľnosť je potom druhým variantom. V tomto prípade ľudia rozumejú písanej forme iného jazyka. Nerozumejú si však, ak na seba hovoria. Dôvodom je úplne odlišná výslovnosť. Príkladom je nemčina a holandčina. Väčšina príbuzných jazykov obsahuje obe varianty. To znamená, že sú vzájomne zrozumiteľné ústne aj písomne. Príkladom je ruština a ukrajinčina alebo thajčina a laoština. Existuje však tiež asymetrická forma vzájomnej zrozumiteľnosti. Tá nastane, keď majú ľudia navzájom rôznu úroveň porozumenia. Portugalci rozumejú Španielom lepšie, než Španieli Portugalcom. Rakúšania tiež rozumejú lepšie Nemcom, než je tomu naopak. V oboch prípadoch je prekážkou výslovnosť alebo dialekt. Ten, kto sa chce dobre porozprávať, musí sa naučiť niečo nové ...