Slovníček fráz

sk Nakupovanie   »   tr Alışveriş yapmak

54 [päťdesiatštyri]

Nakupovanie

Nakupovanie

54 [elli dört]

Alışveriş yapmak

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina turečtina Prehrať Viac
Chcel by som kúpiť darček. B-r-he---- -l--k i-----ru-. B__ h_____ a____ i_________ B-r h-d-y- a-m-k i-t-y-r-m- --------------------------- Bir hediye almak istiyorum. 0
Ale nič príliš drahé. A-- ç---f---- ------ ---a--n. A__ ç__ f____ p_____ o_______ A-a ç-k f-z-a p-h-l- o-m-y-n- ----------------------------- Ama çok fazla pahalı olmayan. 0
Možno kabelku? B--ki --r e- -an--s-? B____ b__ e_ ç_______ B-l-i b-r e- ç-n-a-ı- --------------------- Belki bir el çantası? 0
Akú farbu by ste chceli? H-ng--re--- is--r-i-i-? H____ r____ i__________ H-n-i r-n-i i-t-r-i-i-? ----------------------- Hangi rengi istersiniz? 0
Čiernu, hnedú, alebo bielu? S--ah,-ka-ve---gi vey- b-y-z? S_____ k_________ v___ b_____ S-y-h- k-h-e-e-g- v-y- b-y-z- ----------------------------- Siyah, kahverengi veya beyaz? 0
Veľkú alebo malú? Bü-----e-a kü-ük? B____ v___ k_____ B-y-k v-y- k-ç-k- ----------------- Büyük veya küçük? 0
Môžem sa pozrieť na túto? Bun---i- --re--l-r---yim? B___ b__ g________ m_____ B-n- b-r g-r-b-l-r m-y-m- ------------------------- Bunu bir görebilir miyim? 0
Je z kože? Bu-de---en mi? B_ d______ m__ B- d-r-d-n m-? -------------- Bu deriden mi? 0
Alebo je z umelej hmoty? Yo-sa -last----n-mi? Y____ p_________ m__ Y-k-a p-a-t-k-e- m-? -------------------- Yoksa plastikten mi? 0
Samozrejme z kože. D-----a--i. D___ t_____ D-r- t-b-i- ----------- Deri tabii. 0
To je obzvlášť dobrá kvalita. B----el-ik----yi b---kal-te. B_ ö________ i__ b__ k______ B- ö-e-l-k-e i-i b-r k-l-t-. ---------------------------- Bu özellikle iyi bir kalite. 0
Kabelka je skutočne cenovo výhodná. V--bu-el ---t-sın-- f-at---e-ç-k--n-uygu-. V_ b_ e_ ç_________ f____ g________ u_____ V- b- e- ç-n-a-ı-ı- f-a-ı g-r-e-t-n u-g-n- ------------------------------------------ Ve bu el çantasının fiatı gerçekten uygun. 0
To sa mi páči. B--h--u-- g-t-i. B_ h_____ g_____ B- h-ş-m- g-t-i- ---------------- Bu hoşuma gitti. 0
Vezmem ju. Bunu-alıy-rum. B___ a________ B-n- a-ı-o-u-. -------------- Bunu alıyorum. 0
Môžem ju eventuálne vymeniť? Bunu-g-rekir-e de---ti---i-ir --y--? B___ g________ d_____________ m_____ B-n- g-r-k-r-e d-ğ-ş-i-e-i-i- m-y-m- ------------------------------------ Bunu gerekirse değiştirebilir miyim? 0
Samozrejme. Tabiî---. T____ k__ T-b-î k-. --------- Tabiî ki. 0
Zabalíme ju ako darček. He-iye ol-----pa-e-le--c-ğ--. H_____ o_____ p______________ H-d-y- o-a-a- p-k-t-e-e-e-i-. ----------------------------- Hediye olarak paketleyeceğiz. 0
Tamto je pokladňa. Kas--o-a-a--ar-ı--. K___ o____ k_______ K-s- o-a-a k-r-ı-a- ------------------- Kasa orada karşıda. 0

Stiahnuť MP3 (.zipované súbory)

MP3 slovenčina + turečtina (1-100) MP3 turečtina (1-100)
Nenašlo sa žiadne video!

Kto komu rozumie?

Na svete je asi 7 miliárd ľudí. Všetci majú svoj jazyk. Žiaľbohu nie všetci máme jazyk rovnaký. Aby sme sa teda dorozumeli s inými národmi, musíme sa naučiť jazyky. To je často veľmi náročné. Ale sú jazyky, ktoré sú si veľmi podobné. Ľudia hovoriaci týmito jazykmi si navzájom rozumejú bez toho, aby ovládali tie druhé. Tento fenomén sa nazýva mutual intelligibility ( vzájomná zrozumiteľnosť ). U nej rozlišujeme dva varianty. Prvým variantom je ústna vzájomná zrozumiteľnosť. V tomto prípade si ľudia rozumejú, keď na seba navzájom hovoria. Nerozumejú si však v písanej forme druhého jazyka. To preto, že jazyky majú rôzne písané podoby. Príkladom takýchto jazykov je hindčina a urdčina. Písomná vzájomná zrozumiteľnosť je potom druhým variantom. V tomto prípade ľudia rozumejú písanej forme iného jazyka. Nerozumejú si však, ak na seba hovoria. Dôvodom je úplne odlišná výslovnosť. Príkladom je nemčina a holandčina. Väčšina príbuzných jazykov obsahuje obe varianty. To znamená, že sú vzájomne zrozumiteľné ústne aj písomne. Príkladom je ruština a ukrajinčina alebo thajčina a laoština. Existuje však tiež asymetrická forma vzájomnej zrozumiteľnosti. Tá nastane, keď majú ľudia navzájom rôznu úroveň porozumenia. Portugalci rozumejú Španielom lepšie, než Španieli Portugalcom. Rakúšania tiež rozumejú lepšie Nemcom, než je tomu naopak. V oboch prípadoch je prekážkou výslovnosť alebo dialekt. Ten, kto sa chce dobre porozprávať, musí sa naučiť niečo nové ...