Slovníček fráz

sk Nakupovanie   »   ca Fer compres

54 [päťdesiatštyri]

Nakupovanie

Nakupovanie

54 [cinquanta-quatre]

Fer compres

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina katalánčina Prehrať Viac
Chcel by som kúpiť darček. Vull com-r-- un --ga-. V___ c______ u_ r_____ V-l- c-m-r-r u- r-g-l- ---------------------- Vull comprar un regal. 0
Ale nič príliš drahé. Però -es-massa c-r. P___ r__ m____ c___ P-r- r-s m-s-a c-r- ------------------- Però res massa car. 0
Možno kabelku? Potse----a -----? P_____ u__ b_____ P-t-e- u-a b-s-a- ----------------- Potser una bossa? 0
Akú farbu by ste chceli? De qui--co-o- la vo-? D_ q___ c____ l_ v___ D- q-i- c-l-r l- v-l- --------------------- De quin color la vol? 0
Čiernu, hnedú, alebo bielu? N-g--, ----- o-blanc-? N_____ m____ o b______ N-g-a- m-r-ó o b-a-c-? ---------------------- Negra, marró o blanca? 0
Veľkú alebo malú? Una -e-gran-o -eti-a? U__ d_ g___ o p______ U-a d- g-a- o p-t-t-? --------------------- Una de gran o petita? 0
Môžem sa pozrieť na túto? Qu----- -e------ue-t-? Q__ p__ v____ a_______ Q-e p-c v-u-e a-u-s-a- ---------------------- Que puc veure aquesta? 0
Je z kože? És ----u--? É_ d_ c____ É- d- c-i-? ----------- És de cuir? 0
Alebo je z umelej hmoty? O de-p---ti-? O d_ p_______ O d- p-à-t-c- ------------- O de plàstic? 0
Samozrejme z kože. De-c-i----- -la-. D_ c____ é_ c____ D- c-i-, é- c-a-. ----------------- De cuir, és clar. 0
To je obzvlášť dobrá kvalita. É- de mo-t--on- q--li--t. É_ d_ m___ b___ q________ É- d- m-l- b-n- q-a-i-a-. ------------------------- És de molt bona qualitat. 0
Kabelka je skutočne cenovo výhodná. I la -os-a-és-real--nt-a-un bon----u. I l_ b____ é_ r_______ a u_ b__ p____ I l- b-s-a é- r-a-m-n- a u- b-n p-e-. ------------------------------------- I la bossa és realment a un bon preu. 0
To sa mi páči. M-a----a. M________ M-a-r-d-. --------- M’agrada. 0
Vezmem ju. L---o-pr-. L_ c______ L- c-m-r-. ---------- La compro. 0
Môžem ju eventuálne vymeniť? L----c ---n-r,--- de -as? L_ p__ t______ s_ d_ c___ L- p-c t-r-a-, s- d- c-s- ------------------------- La puc tornar, si de cas? 0
Samozrejme. N-t-----e-t. N___________ N-t-r-l-e-t- ------------ Naturalment. 0
Zabalíme ju ako darček. L-empa------ per --g--. L___________ p__ r_____ L-e-p-q-e-e- p-r r-g-l- ----------------------- L’empaquetem per regal. 0
Tamto je pokladňa. L- ----a é--al-à. L_ c____ é_ a____ L- c-i-a é- a-l-. ----------------- La caixa és allà. 0

Kto komu rozumie?

Na svete je asi 7 miliárd ľudí. Všetci majú svoj jazyk. Žiaľbohu nie všetci máme jazyk rovnaký. Aby sme sa teda dorozumeli s inými národmi, musíme sa naučiť jazyky. To je často veľmi náročné. Ale sú jazyky, ktoré sú si veľmi podobné. Ľudia hovoriaci týmito jazykmi si navzájom rozumejú bez toho, aby ovládali tie druhé. Tento fenomén sa nazýva mutual intelligibility ( vzájomná zrozumiteľnosť ). U nej rozlišujeme dva varianty. Prvým variantom je ústna vzájomná zrozumiteľnosť. V tomto prípade si ľudia rozumejú, keď na seba navzájom hovoria. Nerozumejú si však v písanej forme druhého jazyka. To preto, že jazyky majú rôzne písané podoby. Príkladom takýchto jazykov je hindčina a urdčina. Písomná vzájomná zrozumiteľnosť je potom druhým variantom. V tomto prípade ľudia rozumejú písanej forme iného jazyka. Nerozumejú si však, ak na seba hovoria. Dôvodom je úplne odlišná výslovnosť. Príkladom je nemčina a holandčina. Väčšina príbuzných jazykov obsahuje obe varianty. To znamená, že sú vzájomne zrozumiteľné ústne aj písomne. Príkladom je ruština a ukrajinčina alebo thajčina a laoština. Existuje však tiež asymetrická forma vzájomnej zrozumiteľnosti. Tá nastane, keď majú ľudia navzájom rôznu úroveň porozumenia. Portugalci rozumejú Španielom lepšie, než Španieli Portugalcom. Rakúšania tiež rozumejú lepšie Nemcom, než je tomu naopak. V oboch prípadoch je prekážkou výslovnosť alebo dialekt. Ten, kto sa chce dobre porozprávať, musí sa naučiť niečo nové ...