Slovníček fráz

sk niečo chcieť / želať si   »   fi haluta jotakin 1

70 [sedemdesiat]

niečo chcieť / želať si

niečo chcieť / želať si

70 [seitsemänkymmentä]

haluta jotakin 1

Vyberte, ako chcete vidieť preklad:   
slovenčina fínčina Prehrať Viac
Chceli by ste fajčiť? H--uatte-o-p----a-? H_________ p_______ H-l-a-t-k- p-l-t-a- ------------------- Haluatteko polttaa? 0
Chceli by ste tancovať? Hal---teko ta-----? H_________ t_______ H-l-a-t-k- t-n-s-a- ------------------- Haluatteko tanssia? 0
Chceli by ste sa ísť prechádzať? Ha-u---ek---e-n- k-v--y---? H_________ m____ k_________ H-l-a-t-k- m-n-ä k-v-l-l-e- --------------------------- Haluatteko mennä kävelylle? 0
Chcel by som fajčiť. H-l--n---lt---. H_____ p_______ H-l-a- p-l-t-a- --------------- Haluan polttaa. 0
Chcel(a) by si cigaretu? Hal-a-----u-a--n? H_______ t_______ H-l-a-k- t-p-k-n- ----------------- Haluatko tupakan? 0
Chcel by oheň. H-- ---)---l--a tul--. H__ (___ h_____ t_____ H-n (-.- h-l-a- t-l-a- ---------------------- Hän (m.) haluaa tulta. 0
Chcel(a) by som niečo piť. Ha--ai--n--uo-- j-ta--n. H________ j____ j_______ H-l-a-s-n j-o-a j-t-k-n- ------------------------ Haluaisin juoda jotakin. 0
Chcel(a) by som niečo jesť. H------in-----ä -otaki-. H________ s____ j_______ H-l-a-s-n s-ö-ä j-t-k-n- ------------------------ Haluaisin syödä jotakin. 0
Chcel(a) by som si trochu odpočinúť. Ha--ais------ät--hi-ma-. H________ l_____ h______ H-l-a-s-n l-v-t- h-e-a-. ------------------------ Haluaisin levätä hieman. 0
Chcel(a) by som sa Vás niečo spýtať. Ha-u--s-n--ys-ä --------o-a-in. H________ k____ t_____ j_______ H-l-a-s-n k-s-ä t-i-t- j-t-k-n- ------------------------------- Haluaisin kysyä teiltä jotakin. 0
Chcel(a) by som Vás o niečo poprosiť. Hal-aisi---y-tä----il-ä jo-akin. H________ p_____ t_____ j_______ H-l-a-s-n p-y-ä- t-i-t- j-t-k-n- -------------------------------- Haluaisin pyytää teiltä jotakin. 0
Chcel(a) by som Vás na niečo pozvať. Ha-uais----u---a -eid-t j---nk--. H________ k_____ t_____ j________ H-l-a-s-n k-t-u- t-i-ä- j-h-n-i-. --------------------------------- Haluaisin kutsua teidät johonkin. 0
Čo si želáte, prosím? M-tä-hal--t--? M___ h________ M-t- h-l-a-t-? -------------- Mitä haluatte? 0
Želáte si kávu? Ha--at-----kahvi-? H_________ k______ H-l-a-t-k- k-h-i-? ------------------ Haluatteko kahvia? 0
Alebo si radšej želáte čaj? V-- h-l-a-teko m-elu-mi- -e-t-? V__ h_________ m________ t_____ V-i h-l-a-t-k- m-e-u-m-n t-e-ä- ------------------------------- Vai haluatteko mielummin teetä? 0
Chceli by sme ísť domov. M--h----i--m----e-n-----ii-. M_ h__________ m____ k______ M- h-l-a-s-m-e m-n-ä k-t-i-. ---------------------------- Me haluaisimme mennä kotiin. 0
Chceli by ste taxík? Hal-a---ko-ta---n? H_________ t______ H-l-a-t-k- t-k-i-? ------------------ Haluatteko taksin? 0
Chceli by telefonovať. He-ha--av-t-s----aa. H_ h_______ s_______ H- h-l-a-a- s-i-t-a- -------------------- He haluavat soittaa. 0

Dva jazyky = dve centrá v mozgu!

Nášmu mozgu nezáleží na tom, kedy sa jazyk naučíme. To preto, že má rôzne úložiská pre rôzne jazyky. Nie všetky jazyky, ktoré sa učíme, sa ukladajú spoločne. Jazyky, ktoré sa naučíme ako dospelí, majú svoje vlastné úložisko. Znamená to, že mozog spracováva nové pravidlá na inom mieste. Nie sú uložené spolu s materinským jazykom. Naopak ľudia, ktorí vyrástli v dvojjazyčnom prostredí, používajú len jednu časť mozgu. K tomuto záveru dospeli početné štúdie. Vedci skúmali niekoľko jedincov. Tí hovorili plynule dvoma jazykmi. Časť z nich však s oboma jazykmi vyrástla. Tí ostatní sa druhý jazyk naučili až v priebehu života. Vedci potom počas testov merali ich mozgovú aktivitu. Mohli tak skúmať, ktoré oblasti mozgu boli počas testov aktívne. A zistili, že „neskorší“ študenti majú dve centrá reči! Že tomu tak je, sa vedci domnievali už dávno. U ľudí s poranením mozgu sa prejavujú rôzne symptómy. Poškodenie mozgu teda môže viesť k problémom s rečou. Takto postihnutí ľudia potom horšie vyslovujú alebo rozumejú. Obete nehôd hovoriace dvoma jazykmi však vykazujú niekedy zvláštne príznaky. Ich problémy s rečou sa nie vždy prejavia u oboch jazykov. Ak je zasiahnutá len jedna časť mozgu, tá druhá môže naďalej fungovať. Pacienti potom hovoria jedným jazykom lepšie ako druhým. Opätovné učenie týchto dvoch jazykov potom tiež prebieha rôznou rýchlosťou. To dokazuje, že oba jazyky nie sú uložené na rovnakom mieste. Pretože sa neukladali v rovnakom čase, vytvorili sa dve rôzne úložiská. Stále nie je známe, ako presne náš mozog zvláda viac jazykov. Nové objavy ale môžu viesť k novým učebným postupom.